Receptov na to, ako byť šťastnými, je dosť. Dobrými radami hýria všetky celebrity, aj všetečné susedky a každý sa snažíme z toho dostupného množstva vybrať niečo, čo by nám sedelo. Teraz do názorovej plurality vstupujú vedci s jednoduchým návodom. Na to, aby sme boli šťastní, nám stačí málo – ovocie a zelenina.
Podľa prieskumu, ktorý vedci zverejnili minulý rok, dosiahnete výrazné zvýšenie pocitu šťastia a spokojnosti so životom vďaka každej jednej porcii ovocia či zeleniny, ktoré si denne doprajete. Dohromady by ste ich mali v priebehu dňa skonzumovať osem. Efekt je natoľko výrazný, že ak ste doteraz konzumáciu ovocia a zeleniny zanedbávali, dosiahnete podobný príliv pocitu šťastia a spokojnosti, ako keď si nezamestnaný človek nájde po čase prácu.
Zdravá strava dodáva pocit pohody
Na štúdii sa podieľali dve univerzity - austrálska Univerzita v Queenslande a Univerzita Warwick v Anglicku. Zúčastnilo sa na nej viac ako 12 tisíc ľudí. Všetkých na začiatku odmerali a do diárov si zaznamenávali jedlá, ktoré počas stanoveného obdobia skonzumovali. Vedci ich pozorne monitorovali, aby vedeli určiť, že pocity šťastia účastníkov prieskumu nevyplývajú z iných osobných okolností, ale výlučne z konzumácie ovocia a zeleniny.
Z výsledkov výskumu je evidentné, že jedenie ovocia a zeleniny efektívnejšie a rýchlejšie vplýva na náladu ľudí a ich celkový pocit spokojnosti, v porovnaní so zdravotným prínosom. Motivácia stravovať sa zdravo kvôli zdravotným benefitom, ako je napríklad ochrana zdravia pred rakovinou, je nižšia najmä preto, že výsledky sa nedostavujú tak rýchlo, ale až o desaťročia neskôr.
Tieto zistenia korešpondujú s výsledkami podobnej štúdie, ktorá sledovala jedálniček 281 mladých ľudí v priebehu troch za sebou nasledujúcich týždňov. Vedci vtedy zistili, že v dňoch, kedy sa ľudia cítili lepšie a šťastnejšie, jedli deň pred tým veľa ovocia a zeleniny. Išlo o minimálne 7 - 8 porcií zdravého jedla.
Odborníci nedokážu stále nájsť presné príčiny toho, že zdravé jedlo takto pozitívne vplýva na náladu ľudí. Vysvetlenie môže mať viacero aspektov. Jedným z nich je, že vitamín B12 môže ovplyvňovať tvorbu serotonínu, hormóu nervového tkaniva, ktorý odovzdáva odkazy medzi bunkami. Je dôležitým hráčom v určovaní nálady. Iným dôvodom môže byť, prepojenie a silný vplyv žalúdočného prostredia a mozgu. Vzájomný vzťah a ovplyvňovanie na báze chemických reakcií navzájom vedci dokázali už dávnejšie. Spokojné brušká vedú k šťastným chvíľam. Ďalšie vysvetlenie ponúka teória antioxidantov. Tieto sa v ovocí a zelenine nachádzajú v hojnom počte. Jedným z nich sú karotenoidy, ktoré sa vo vysokom počte nachádzajú u optimistických jedincov.
Ktoré ovocie a zelenina je najvhodnejšie
Nie všetky druhy ovocia a zeleniny sú si rovnocenné, pokiaľ ide o obsah živín, ktoré nám ponúkajú. Farebné odrody, ako napríklad tmavá listová zelenina, červená a žltá paprika, sladké zemiaky, majú zvyčajne viac vitamínov, fytonutrientov a antioxidantov v porovnaní so svojimi bledšími “bratrancami a sesternicami”, napríklad obyčajnými bledými zemiakmi a kukuricou.
Z ovocia sa ukazuje ako najvhodnejšie drobné lesné ovocie, ako čučoriedky, maliny, černice a podobne. Drobné lesné ovocie totiž výborne chráni mozog. Najmä častá konzumácia čučoriedok dokáže znížiť riziko ochorenia na Alzheimerovu chorobu.
Na to, aby ste vyťažili z jedla čo najviac, mali by ste ho mať na tanieri čo najpestrejšie.
Tiež záleží na tom, ako si jedlo pripravujete, od surového, cez prípravu v pare, pečenie v rúre, to všetko ovplyvňuje konečný obsah živín, ktoré sa do tela dostanú. Napríklad príprava v pare alebo rýchle zahriatie uchováva hodnotné látky v zelenine ako brokolica a mrkva. Paprika zase uvoľňuje výživné látky najlepšie vtedy, keď ju opečiete.
Isté druhy zeleniny, ktoré sa dajú pripraviť nakladaním, ako napríklad kyslá kapusta, poskytujú okrem pozitívneho vplyvu na náladu, aj potrebné prebiotiká a probiotiká. Súvisí to s prepojením mozgu a žalúdka a spoločným ovplyvňovaním výslednej nálady a pohody. Vďaka tomu nám pomáhajú pri sociálnej úzkosti, depresii a nadmerným obavám.
Listová zelenina, ako napríklad kel, obsahuje kyselinu listovú, vápnik, horčík a vitamín K. Pomáhajú nám napríklad pri depresiách a smútku. Okrem toho poskytujú pečeni podporu pri spracovávaní toxínov.
Koľko ovocia a zeleniny by sme mali jesť na dobrú náladu?
Koľko presne je tá magická porcia ovocia a zeleniny, ktorá môže našu náladu ovplyvniť pozitívnym smerom? Čo sa týka ovocia, odborníci hovoria o 150 gramoch, pri zelenine o 75 gramoch. Napríklad jedna porcia varenej zelenej, či oranžovej zeleniny je pol šálky brokolice, špenátu, mrkvy, či tekvice. Pri strukovinách ide podobne o pol šálky varenej sušenej fazule, hrachu, šošovice. Ak máte radi čerstvé šaláty, jedna porcia je približne jedna šálka šalátu, pol šálky kukurice, jedna stredne veľká paradajka, polovica stredne veľkého zemiaku, alebo batatu. U ovocia je to napríklad jedno stredne veľké jablko, banán, pomaranč, hruška, dve menšie marhule, kivi, slivky. Do výsledného počtu môžete prirátať aj jednu šálku konzervovaného ovocia, ale nemal by v ňom byť prítomný cukor.
Na pochopenie všetkých súvislostí s tým, ako presne ovplyvňuje ovocie a zelenina náladu ľudí je potrebné ešte doplniť množstvo výskumov. Dnes však vieme určite, že priemyselne spracované jedlo neprispieva k pozitívnemu naladeniu, hoci keď si ho občas dáte, nič hrôzostrašné sa nestane. Dôležité však je zachovať si správne vyváženie zdravého a nezdravého jedla, pomôžete tak svojej mysli, telu a nálade.
