Vedcov odjakživa zaujímalo, ako na nás pôsobí príroda a čo sa s nami deje, ak sa v nej neocitneme dostatočne často. Prišli s dôkazmi, že tak príjemná vec, akou je pobyt v prírode, nás posilňuje, dodáva nám energiu, silu a zároveň nám poskytuje ochranu. Podľa odborníkov spôsobí rozdiel už aj tridsať minút týždenne na to, aby sme si tieto benefity užili.
Mentálne zdravie ovplyvňuje všetko, čo sa s nami deje a čo robíme. Dodáva nám silu cítiť sa pozitívne, sebavedomo a príjemne vo vzťahoch, kariére i voľnom čase. Vďaka nemu sa dokážeme popasovať s výzvami každodenného života, úspešne prekonávať stres a zvládať záťažové situácie. Umožňuje nám vytvárať hodnoty a prispievať svojou troškou k pohode okolia.
Nie je jednoduché, starať sa o svoje mentálne zdravie, najmä keď nám život hádže pod nohy polená takmer na dennej báze a proti môže byť aj genetika a rodinná anamnéza. Našťastie, príroda je naším najlepším spojencom a dôkazom sú práve jej účinky na našu mentálnu kondíciu.
To, že pobyt v prírode nevyhnutne potrebujeme na to, aby sme sa cítili lepšie, pravdepodobne už nikoho neprekvapí. Napriek tomu, že už mnoho rokov bývame prevažne v mestách so všetkými modernými vymoženosťami, ktoré nám mesto ponúka, stále máme mozog našich predkov, ktorý sa prirodzene rozvíja v podmienkach, aké boli vtedy, pred tisícmi rokov. Ak nútime mozog, aby sa prispôsobil životu v meste a novodobému životnému štýlu, stále nám bude vďačný za podnety z dávnej histórie, pretože mu, oprávnene, chýbajú. O čo teda konkrétne ide? Je to jednoduché, predstavte si, čo robili a čo mali k dispozícii naši predkovia každý deň, keď ešte žili v jaskyniach. Veľa spánku, fyzickej aktivity, slnečné svetlo, dostatok sociálnych impulzov, stravu bohatú na omega-3 mastné kyseliny a najmä, prírodu. V krásnej zeleni trávili väčšinu svojich dní.
Už pol hodina v lese pomôže nášmu zdraviu
Nie je tajomstvom, že príroda robí s našou hlavou a telom úžasné veci, ale vedci už zistili aj presné číslo, ktoré stanovuje minimálnu hranicu prírodnej dávky, ktorú potrebujeme, aby sme udržali svoje mentálne zdravie v dobrej kondícii. Štúdia z Queenslandskej univerzity a ARC Centra pre environmentálne rozhodnutia uvádza, že benefity pobytu v prírode pocítime už po pol hodine týždenne. To, že po pobyte v lese, parku, či akejkoľvek zelenej ploche sa cítime lepšie, máme viac energie a pozitívnejšiu náladu, akosi inštinktívne cítime už od malička. Teraz však, vďaka vedcom, vieme, že dávky prírody by sme mali užívať pravidelne a najmenej pol hodinu každý týždeň.
Výskum sledoval vzťah medzi individuálnym trávením času v prírode a viacerými ďalšími premennými, vrátane mentálneho zdravia, výšky krvného tlaku a sociálnej súdržnosti. Zapojilo sa do neho 1 538 ľudí vo veku od 18 do 70 rokov. Výsledkom bolo zistenie, že tí ľudia, ktorí trávili 30 a viac minút týždenne vonku, v prírode, trpeli menej stresom, úzkosťami, depresiami a ochoreniami srdcovo cievneho systému. Zároveň dokázali lepšie nadväzovať, rozvíjať a upevňovať sociálne vzťahy.
Danielle Shanahan, vedkyňa z Queenslandskej univerzity, ktorá sa podieľala na spomínanej štúdii uviedla, že ak by každý navštevoval aspoň priľahlé parky a zeleň vo svojom okolí raz za týždeň na pol hodinu, mali by sme o 7 % menej prípadov depresií a o 9 % menej prípadov vysokého krvného tlaku. Znížiť počet prípadov mentálneho ochorenia je pritom kľúčové, ak vezmeme do úvahy, ako veľmi nás ovplyvňuje v myslení a cítení, jednak na individuálnej a jednak na kolektívnej úrovni.
Predchádzajúce výskumy potvrdzujú prínos pobytu vonku
Štúdia je nadstavbou známych faktov o tom, ako pozitívne nás pobyt vonku ovplyvňuje. Predchádzajúci výskum dokázal, že 30 minút pobytu vonku, napríklad pri práci v záhrade, znižuje hladinu kortizolu (stresového hormónu) a obnovuje pozitívne naladenie po náročnom a stresujúcom výkone. Zaujímavé je, že ak napríklad po ťažkom mentálnom výkone nasledovala iná aktivita, napríklad čítanie vo vnútri, počas doby čítania sa nálada ešte viac zhoršovala.
Podobne podľa vedcov pôsobí aj turistika. Znižuje negatívne myslenie a premýšľanie v akýsi nekončiacich a opakujúcich sa negatívnych špirálach, ktoré vedú k množstvu mentálnych problémov, ako napríklad depresiám, úzkostiam, prejedaniu sa, či post-traumatickým stresovým poruchám. U ľudí, ktorí chodili 90 minút po lese, či turistických chodníkoch, zaznamenali vedci zníženú aktivitu v prednej časti mozgu, ktorá súvisí s mentálnymi ochoreniami. Naopak, žiadne zdravotné benefity nenašli u tých, ktorí sa rovnakú dobu prechádzali po meste.
Vedci tieto fakty vysvetľujú viacerými možnými spôsobmi. V porovnaní s mestským prostredím, zeleň nevyžaduje také aktívne zapojenie mentálnych zdrojov mozgu a dokáže sa uvoľniť. Zelené prostredie nevyvoláva v ľuďoch stresovú reakciu, pretože sa v ňom nemusia nadmerne sústrediť a udržiavať pozornosť po dlhý čas. Pobyt v prírode navyše štartuje v tele automatickú psychologickú a fyziologickú reakciu, ktorá znižuje hladinu stresu. Zároveň sa u nás zvyšuje pozitívna nálada, čo pomáha telu a mysli, aby sa zotavilo po náročnom mentálnom výkone. Pri pobyte vonku sa navyše zvyšuje šanca, že nadviažeme kontakty s inými ľuďmi, čo nám dáva pocit spolupatričnosti a podporuje mentálnu pohodu, ktorá z toho vyplýva.
Aj deti by mali tráviť čas v prírode v akomkoľvek počasí
Chodiť von, do prírody, však vedci odporúčajú stále, v každom ročnom období. V dôsledku ochladenia na jeseň, sa však rodičia často snažia udržať drobcov doma, pretože vonku sa už nedá len tak sedieť na zemi, niekedy tvrdia, že deťom chlad vadí (hoci niekedy skôr vadí dospelým), alebo sa obávajú o ich zdravie. Detská hra vonku by sa však podľa odborníkov nemala obmedzovať len na príjemné a teplé počasie. Rodičia by si mali byť vedomí jej dôležitosti a podporovať deti, aby trávili čas vonku, aj počas chladnejších dní. Pretože aj keď sú teploty nižšie, deťom pobyt vonku stále prospieva zo zdravotného i vývojového hľadiska. To, čo videli a užívali si počas leta, dostane na jeseň úplne iný odev. Stromy menia farbu svojich listov a začnú ich zhadzovať, až celkom o ne prídu a koncom jesene, či začiatkom zimy už vidieť len holé konáriky. Podobné zmeny s hnednutím trávy, či s prvým snehom a ľadom nastavia deťom novú optiku, čo im umožňuje vidieť rovnaký svet vždy nanovo, podporuje ich predstavivosť a kreativitu a umožňuje hrať sa rôznymi spôsobmi. Musia sa ináč hýbať a precvičujú si iné svalové skupiny, napríklad pri šmýkaní sa na popadaných listoch, či pri stavaní iglu alebo snehuliakov. Zapájaním rôznych častí tela podporujú rozvoj hrubej motoriky a celkové zdravie. Zároveň musia vymýšľať nové spôsoby hry, môžu skúmať, čo sa deje s mokrými listami popadanými na chodníkoch, ako sa po nich šmýka a ako sa po nich dá chodiť bez toho, aby spadli. Nové výzvy nútia deti hľadať iné spôsoby riešenia, z čoho profituje ich vyvíjajúci sa mozog.
Výhovorka, že deti vonku ochorejú nie je celkom namieste, pretože chladné počasie nespôsobuje prechladnutie. Soplíky sú skôr v dôsledku toho, že deti trávia čas doma, v uzavretých priestoroch, kde žijú a množia sa vírusy a baktérie. Ak sa navyše v domácnostiach nevetrá často, je to pre baktérie ideálne prostredie a rýchlo sa prenášajú medzi členmi domácnosti. Častý pobyt vo vykúrenom domove však prispieva aj k tomu, že sa deťom nedostáva dostatok slnečného žiarenia, ktoré napomáha tvorbe vitamínu D. Ten, okrem iného, pomáha regulovať mentálne a emocionálne naladenie tým, že zvyšuje hladinu serotonínu (hormónu šťastia) v mozgu. Čím viac sme vystavení slnečným lúčom, tým vyššiu hladinu tohto hormónu máme. Preto by sa deti mali hrať vonku aspoň pol hodinu denne počas chladných mesiacov.
