Rola otcov sa v rodinnom živote v poslednom období radikálne mení a veda sa čoraz viac sústreďuje na skúmanie ich prínosu pre potomkov. Ukazuje sa, že v niektorých prípadoch aktívna účasť otca na živote detí zohráva kľúčovú úlohu, dokonca dôležitejšiu ako je tá matkina. Ak majú otcovia záujem o deti, môžu ich výrazne pozitívne ovplyvniť v budúcom živote, bez ohľadu na to, či sú s ich matkou zosobášení, či s ňou žijú, či žijú bez nej, či sú nevlastní otcovia, pracujú alebo sú s deťmi doma. Záleží len na tom, či sú s deťmi radi.
Otcovská autorita bola daná už od dávna. Jeho slová sa nespochybňovali, rozhodnutia nemenili a jeho vplyv bol dominantný v každej sfére rodinného života. Len ojedinele sme ho mohli vidieť ako milujúceho starostlivého rodiča, ktorý sa venoval deťom. Táto rola zväčša patrila matke. V 20. storočí postupne dochádzalo k zmenám, výrazne sa zlepšovali sociálne, ekonomické, technické vymoženosti a s nimi sa nanovo stanovovala aj štruktúra a funkcia rodiny. Otec strácal svoje dominantné postavenie a jeho vplyv na deti sa dostával do úzadia záujmu spoločnosti. Jeho dôležitosť sa začala merať tým, ako zabezpečil rodinu po finančnej stránke, inak bol jeho prínos minimalizovaný. Vedci sa začali vo veľkom sústreďovať na postavenie matky a jej vplyv na deti. Otcovia sa z ich hľadáčiku záujmu akosi vytratili. Ak sa o nich niekde objavila zmienka, zvyčajne vo forme výrokov od matiek.
Dnes sa situácia postupne zlepšuje, no úplné prijatie otcov ako rovnocenných rodičov stále ešte nezažívame. Väčšina kníh, časopisov, televíznych programov o detskom svete, sa šije na mieru matkám. Aj spoločenská klíma sa posúva v ústrety otcom, no tiež len pomaly. Stále máme „materskú“ dovolenku, otcovia využívajú možnosť stráviť čas s dieťaťom len zriedka kvôli nedostatočným alebo chýbajúcim finančným benefitom a navyše niektoré matky sa obávajú, aby sa dieťa nenaviazalo viac na otca, než na matku.
Na otcoch záleží niekedy viac ako na matkách
V priebehu posledných pár desaťročí vedci čoraz častejšie prinášajú dôkazy o tom, ako veľmi záleží na otcoch pri výchove detí. Rovnako ako matky, aj otcovia reagujú na rodičovstvo množstvom fyzických a fyziologických zmien. Mnohé štúdie dokázali, že počas prvých týždňov po narodení dieťaťa sa u otcov zvyšuje hladina oxytocínu, tzv. hormónu lásky, najmä vďaka tomu, že trávia čas s bábätkom. Na druhej strane sa u nich znižuje testosterón, „macho“ hormón, spájaný s agresívnym správaním. Táto zmena je tým badateľnejšia, čím viac sa otec zapája do starostlivosti o bábätko. Najdôležitejšie však je, že otcovia si uvedomujú, ako veľmi na nich záleží a ako je dôležité, aby s batoľaťom trávili čas.
Množstvo vedeckých výskumov preukázalo, že deti s kvalitným a pozitívnym vzťahom k otcom majú vo všeobecnosti lepšie správanie a zriedkavo podľahnú alkoholu či drogám. Naopak, ak v rodine chýba pozitívna otcovská rola, tínedžeri flákajú školu a dostávajú sa na šikmú plochu.
Ronald Rohner, riaditeľ centra pre výskum medziľudských vzťahov na Univerzite v Connecticute navyše tvrdí, že vplyv otcov na vývoj detí je v niektorých prípadoch väčší ako vplyv matiek. Napríklad v najnovšej štúdii sa bližšie pozreli na prínos otca v interakcii s dieťaťom vo veľmi nízkom veku, konkrétne 3 a 24 mesiacov. Zistili, že čím viac kvalitne stráveného času si bábätká užívali s otcom, tým pozitívnejšie napredovali v kognitívnom vývoji. Vplyv matky a jej citlivého prístupu tu nehral rolu. Preto sa vedci zhodli na tom, že je dôležité podporovať pozitívny rodičovský prístup zo strany otcov a nastaviť spoločenskú klímu a politiku tak, aby umožňovala otcom tráviť viac času so svojimi malými deťmi.
Pravdou je, že ak dieťa cíti, že nie je milované svojimi rodičmi, častejšie z neho môže vyrásť nevraživý, agresívny, emocionálne nestabilný jedinec. Rodičovské odmietanie tiež vedie k nízkemu sebavedomiu, pocitom menejcennosti a negatívnemu náhľadu na život. Vedci tiež zistili, že ak otec odmieta potomka, v správaní dieťaťa častejšie vidíme trestné činy, depresie, užívanie drog a návykových látok, psychické problémy. Rovnako tak, otcovská láska je niekedy zásadnejšia než tá mamina. Ak deti vedia, že ich otec bezpodmienečne ľúbi, majú, podľa vedcov, väčšiu šancu vyrásť v šťastných a spokojných mladých ľudí.
Mama a otec sú jin a jang
Muži a ženy sú rozdielni, preto aj ich rodičovský prístup sa v mnohom odlišuje. Otcovia milujú svoje deti „nebezpečnejším“ spôsobom ako matky. Ich hry sú tvrdšie, podporujú deti, aby zariskovali, ponúkajú im širšie možnosti sociálnych zážitkov. Vďaka nim deti spoznávajú rôzne spôsoby riešenia situácií. Trvajú na pravidlách, spravodlivosti, férovosti, povinnostiach a disciplíne. Učia deti objektivite, rozlišovaniu medzi správnym a nesprávnym, zodpovednosti a dôsledkom. Ukazujú, ako to funguje v mužskom svete. Pripravujú ich na výzvy a vlastným príkladom ilustrujú, čo znamená rešpekt.
Otec podporuje súťaživosť, rozvíja nezávislosť. Mama vyzdvihuje rovnosť, vytvára pocit bezpečia. Vďaka komunikácii s otcom sa deťom rozvíja slovná zásoba, rozširujú intelektuálne kapacity. Mama ich učí porozumeniu, starostlivosti, pomoci a ukazuje dôležitosť fungovania vzťahov. Otec vidí dieťa vo vzťahu k okolitému svetu, mama vidí svet vo vzťahu k dieťaťu. Ani jeden z prístupov nie je dôležitejší, či vhodnejší. Oba vytvárajú rovnováhu a pripravujú novú generáciu na to, aby mala k životu zdravý prístup.
Vďaka aktívnej prítomnosti otcov v živote detí vedci zistili, že:
- Deti dosahujú v škole lepšie výsledky a nemajú zásadné problémy v správaní
- Predškoláci majú širšiu slovnú zásobu a efektívnejšie sa vyjadrujú
- Dievčatá sú šikovnejšie v matematike
- Chlapci majú lepšie známky a výsledky v písomkách
- Už malé deti sú zvedavejšie a aktívnejšie riešia problémy
- Sa zvyšuje mentálna zručnosť, empatia, seba kontrola u detí. Zároveň sa odbúravajú stereotypy o rozdelení mužských a ženských rolí.
