Poslušnosť detí je síce príjemné pohladenie rodičovského ega a azda aj dôvod na spokojný úsmev, no ak prichádza ako reakcia na vonkajší tlak dospelých, môže deťom do budúcnosti skôr ublížiť, než pomôcť.
Predstavte si jednoduchú situáciu, ktorú ste už možno aj skutočne zažili. Snažíte sa nakúpiť potraviny na víkend, no drobec vašu potrebu absolútne neakceptuje. Behá po celom obchode, do košíka hádže všetko, čo mu príde pod ruku, chce, aby ste mu kúpili rožok do ruky. Dupe nožičkami a trvá na svojom. Vám stúpa tlak a hodnotiace pohľady okolia prispievajú k tomu, že to vo vás začína vrieť. Aké nezbedné a neposlušné decko máte. Poslednou kvapkou je mamička stojaca v rade pri pokladni, ktorej deti poslušne čakajú v rade, potichu stoja a na povel vykladajú nákup na bežiaci pás. So závisťou ich pozorujete a máte chuť sa mamy spýtať ako to zvládla. Tak úžasne poslušné deti. To je krásny život. Nie je to však len vonkajší obal slepej poslušnosti, ktorú matka docielila strachom, krikom, tvrdými trestami a ignorovaním pocitov drobcov? Ťažko povedať.
Vyžadovať poslušnosť môže viesť k vážnym problémom
To, že vaše deti sú neposlušné predsa znamená, že ste svoju rodičovskú rolu nezvládli, zlyhali ste v tej najprirodzenejšej polohe. Skutočne? Nuž, vychovať dieťa, ktoré vám vyhovie na povel, alebo ešte lepšie, zareaguje už na vaše zvraštené čelo, bez toho, aby namietalo a pokúsilo sa presadiť svoje potreby, môže byť nebezpečné. Poslušnosť totiž znamená spraviť to, čo od detí niekto chce, nie to, čo chcú ony a už vôbec nie to, čo je správne. Na to, aby deti slepo poslúchali, musíte zlomiť ich vôľu, túžby, naučiť ich, že nie sú dôležité a na ich potrebách nezáleží. Nesmú sa pýtať prečo, iba jednoducho robiť to, čo je im prikázané. Dá sa to docieliť viacerými spôsobmi, najčastejšie sú vyhrážky, zákazy, príkazy, krik, zastrašovanie, poučovanie, spochybňovanie, výsmech, manipulovanie. Z takýchto detí potom rastú poslušní dospelí, ktorí nevedia povedať svoj názor, stáť si za slovom. Vedia len poslušne vykonávať príkazy, zbytočne sa nevypytujú, nedokážu prevziať zodpovednosť. Sú viac ohrození tým, že niekto ich nastavenie využije vo svoj prospech alebo jednoducho zneužije.
Dôkazom sú štatistiky o počte detí, ktoré sú vystavené násiliu, vrátane desivého faktu, že za ním väčšinou stojí osoba, ktorú deti poznajú a je im blízka. Prvý štátny prieskum zameraný na násilie páchané na deťoch, ktorý vypracoval Inštitút pre výskum práce a rodiny, odhalil, že z viac ako 1560 oslovených detí sa 111 stretlo so sexuálnym zneužitím alebo ich takéto zaobchádzanie ohrozuje. Zneužívanie vo forme narážok (aj sexuálneho charakteru), urážok či poznámkach o postave alebo vzhľade dieťaťa zažilo viac ako 70 percent mladistvých. Tretina z týchto detí dokonca uviedla, že sa niekto dotkol alebo dotýka ich intímnych častí, takmer tretina zase uviedla, že ich dospelý nútil k pohlavnému styku. Tieto prípady ešte nezahŕňajú škandály, ktorými sa už niekoľko rokov otriasa katolícka cirkev, keď sa neustále vynárajú nové kauzy zneužívania detí kňazmi, ako duchovnými autoritami. Sú tieto deti zodpovedné za to, čo sa im stalo? Samozrejme, že nie. Ale odohrala by sa rovnaká situácia aj vtedy, ak by dokázali povedať „nie!“ dostatočne nahlas, vedeli by sa brániť a aj by to spravili?
Tí, čo ubližujú deťom, či už sú to dospelí alebo iné deti, si vyberajú také, ktoré im nedokážu klásť odpor, neohradia sa, nepovedia dôrazné „nie“. Najmä tínedžeri majú problém presadiť sa medzi rovesníkmi, pokiaľ boli naučení neklásť odpor a potichu sa prispôsobovať. Navyše odolať v tomto veku tlaku rovesníkov je veľmi náročné a vyžaduje to sebavedomé a sebaisté dieťa. Ako rodičia nedokážeme ovplyvniť vonkajšie okolnosti, a preto jediné, čo môžeme urobiť je, spoliehať sa na svoju výchovu a silu, ktorú dokážeme deťom vštepiť už od malička.
Namiesto slepej poslušnosti veďte dieťa k rešpektu
Poslušnosť je vykonanie toho, čo od nás chce autorita. Rešpekt je, že berieme do úvahy pocity, túžby, potreby a práva svoje, aj protistrany. Dieťa sa naučí rešpektovať seba aj iných veľmi jednoducho, napodobňovaním. Najlepšie je, keď uvidí prirodzený rešpekt medzi rodičmi, i inými dospelými a zároveň pocíti, aké to je, keď dospelí rešpektujú jeho. Krik a vyhrážky k rešpektu nepatria. Namiesto príkazov, skúste ponúknuť možnosť výberu, ktorý vyhovuje aj vám. Dieťaťu tak dáte príležitosť rozhodnúť, čo sa mu zdá správne. Navyše ho učíte, že niečo od neho očakávate, zároveň mu ukazujete vlastné hranice, ale vychádzate mu v ústrety a rešpektujete jeho želanie. Napríklad nehovorte: „Okamžite si uprac izbu!“, ale : „Chceš si upratať izbu teraz, alebo keď sa naobeduješ?“ Zájdite ďalej a zdôvodnite drobcovi svoju potrebu. Čím častejšie mu budete hovoriť prečo od neho niečo chcete, tým lepšie. Ak pochopí vaše pohnútky, skôr im vyhovie.
Začleňte ho do svojho rozhodovania. Ak bude mať možnosť ovplyvniť záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú, nebudete mať problémy s rešpektom či poslušnosťou. Prirodzene pôjde v súlade so svojim výberom. Tiež sa naučí ako sa dohodnúť s inými ľuďmi.
Deti budú rešpektovať vás, keď samy budú cítiť váš rešpekt. Výsledkom je, že ony si zvolia, že vás poslúchnu, nie preto, lebo to dostali príkazom zvonku.
K čomu vedie vyžadovanie slepej poslušnosti:
- K znižovaniu vlastnej hodnoty. Na to, aby deti vykonali to, čo od nich chce niekto iný, musia predovšetkým potlačiť svoje potreby. Ak to budú robiť často a dostatočne dlhú dobu, po čase ich už prestanú úplne vnímať. Napokon, veď niekto iný to urobí za nich.
- K hrozbe zneužívania. To, že dieťa je vychovávané príkazmi, vyhrážkami, trestami v mene poslušnosti, povedie k jeho presvedčeniu, že vzťahy fungujú na základe požiadaviek a hrozieb. Potom mu príde šikanovanie ako bežný a prirodzený jav.
- K potláčaniu kritického myslenia. Pýtanie sa a zvažovanie možných dôsledkov je súčasťou učenia sa. Ak dieťa počuje ako dôvod vetu: „Pretože som to povedal (a)“, v konečnom dôsledku pochopí, že rozmýšľanie nie je vôbec potrebné.
- K nulovej sebadisciplíne. Ak rodičia vyžadujú slepú poslušnosť v každodenných činnostiach, ako umývanie, obliekanie, robenie úloh po návrate zo školy, dieťa ich príkazy môže začať po čase ignorovať. Bude presvedčené (zo skúsenosti), že pokiaľ to myslia fakt vážne, začnú po ňom revať.
