Články: Pre študentov
O projekte


 
 
Reklama

Vedci tvrdia, že hlúpnutie matiek je mýtus

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Mýtus, že ženy príchodom detí hlúpnu, je podľa vedcov iba mýtus. Naopak sa podľa nich ženy materstvom stávajú oveľa životaschopnejšie. / Foto: Bigstock

Hovorí sa, že deti zmenia všetko. Tomuto tvrdeniu dáva za pravdu veda, aj samotní rodičia. Hoci sa to mnohým nemusí zdať, vedci tvrdia, že kvôli zmenám v mozgu sú matky odvážnejšie, ochotné viac riskovať, nezávislé od názoru iných, nemajú čas na bezvýznamné maličkosti, sú skvelé v time manažmente a organizovaní práce. Nie je teda na mieste spochybňovať ich.


„Ach, zase nejaká múdra mamička,“ vypľuje posledné slovo lekár, ktorému sa zdá, že mladá matka kladie príliš veľa otázok. „Zabudla si? Tehotenské hormóny?,“ uškrnie sa šéf pri pripomienkovaní rozpočtu. „To neviem. Ja som len matka na materskej,“ ospravedlňuje svoju neznalosť známa. Zdá sa, že spoločnosť akosi vyčlenila matky na svoj okraj, niekedy, bohužiaľ, aj s podporou tých, ktorých sa to dotýka. Niektoré otvorene priznávajú, že si nedokážu spomenúť na triviálne záležitosti, že sa im zúžila slovná zásoba a nedostatok spánku im úplne zatemnil mozog. Tí, ktorí ťažšie prijímajú ženy v riadiacich pozíciách využívajú tieto argumenty na podporu svojich tvrdení, že ženy sú príliš mäkké a poddajné, aby uniesli veľkú zodpovednosť zároveň so starostlivosťou o drobca. Na druhej strane, otcovstvo je vnímané úplne opačne. Keď sa muž stane otcom, spoločnosť akosi automaticky predpokladá, že sa usadil, je zodpovedný a spoľahlivý.

Je to pravda, alebo len mýtus, že porodením potomka žena ohlúpne? Existujú na toto tvrdenie nejaké vedecké štúdie, o ktoré by sa mohla jedna alebo druhá strana oprieť? Vedci sa mozgom a jeho zmenami v súvislosti s tehotenstvom a materstvom zaoberajú už dlhšiu dobu. Ich výsledky prinášajú zaujímavé odpovede. Je fakt, že mozog matky sa mení tak, aby dokázala zvládnuť starostlivosť o novorodenca a aby vedela adekvátne reagovať na jeho potreby. Z evolučného hľadiska je logické, že ak by množenie ohlupovalo matky a robilo z nich nevypočítateľné, nespoľahlivé osoby, asi by ľudská rasa neprežila.

 

Vedci podopierajú svoje poznatky mnohými štúdiami

Pri mnohých vedeckých pokusoch matky krýs dokázali, že sa dokážu sebavedomejšie a rýchlejšie dostať cez rôzne prekážky k potrave a sú zdatnejšie ako bezdetné krysy. Už počas tehotenstva sa im mení mozog tak, že sa rýchlejšie učia, viac a dlhšie si pamätajú, robia menej chýb a klesá im hladina stresu. Jednoducho sa ich telo pripravuje na zvládnutie nových výziev a na získanie potrebných zručností. .

Vedci tvrdia, že vymletý mozog matiek na materskej, je mýtus. V skutočnosti totiž materstvo zlepšuje pamäť. V niekoľkých testoch preukázali, že matky majú, v porovnaní s bezdetnými ženami, lepšiu vizuálne - priestorovú pamäť, teda schopnosť vnímať a zapamätať si informácie o svojom okolí. Vedkyňa Melissa Santiago, ktorá za uvedeným výskumom stojí, analyzovala 35 prvorodičiek s deťmi vo veku od 10 do 24 mesiacov a 35 žien, ktoré matkami nikdy neboli. Obe skupiny mali podobné výsledky IQ. Aby vedci zistili stav ich vizuálne – priestorovej pamäte, ukázali ženám na desať sekúnd papier so šiestimi symbolmi a požiadali ich, aby nakreslili, čo si zapamätali. Úlohu niekoľko krát zopakovali. Po prvom raze si obe skupiny spomenuli na rovnaký počet symbolov. No na druhý a tretíkrát sa ukázalo, že práve skupina matiek si pamätá viac, čo znamená, že dokázali prijať a spracovať viac informácií, než skupina bezdetných žien. Neskôr ešte ženám ukázali niekoľko symbolov a požiadali ich, aby označili tie, ktoré si pamätajú z predchádzajúcej úlohy. Matky opäť preukázali lepšiu pamäť. M. Santiago tvrdí, že tieto výsledky vyvrátili názor, že materstvom trpí pamäť a spomaľujú sa kognitívne funkcie ženy. Podľa nej je mnoho fyziologických zmien, ktorými prejde telo budúcej matky a niektoré výskumy ukázali, že mozog sa u matiek zmenší až o päť percent. No už akosi mlčali o tom, že sa do svojej pôvodnej veľkosti vráti po šiestich mesiacoch od pôrodu a navyše sa zmení jeho štruktúra tak, že sa zlepší pamäť žien. Vedkyňa chce, aby sa realizovali ďalšie testy, ktoré by mohli potvrdiť jej zistenia.

Vedci sa tiež pokúsili u matiek objasniť zmeny v schopnosti riešiť problémy. S touto schopnosťou sa úzko spájajú emócie ako strach a úzkosť. Preto sa podujali na fascinujúci experiment, ktorý dokázal, že dojčiace matky ľahšie zdolávajú prekážky a porazia protivníkov. Každý vie, že dojčiace matky v prírode, mačky, psy, medvede, či myši, reagujú na ohrozenie s veľkou agresivitou, aby tak zabezpečili ochranu svojich mláďat. Vedkyňa Jennifer Hahn-Holbrook spolu s tímom z Kalifornskej univerzity v Los Anageles sa podujali zistiť, či to isté platí aj u ľudí. Do svojho testu pozvali 54 žien, ktoré rozdelili do troch skupín, tie, ktoré dojčili, tie ktoré dojčili a zároveň dokrmovali umelým mliekom a ženy, ktoré neboli matkami. Na stretnutí, kde im vysvetľovali, ako bude testovanie prebiehať, bola prítomná aj žena, vopred dohodnutá herečka, ktorá vyrušovala, pozerala si mobil, žuvala nahlas žuvačku a všetkých ignorovala. Potom sa účastníčky jednotlivo odobrali do samostatnej miestnosti, kde hrali proti sebe počítačové hry. Ak vyhrali, mohli protivníčku potrestať tak, že jej poslali nepríjemný zvuk a mohli si zvoliť jeho hlasitosť a trvanie. V prvom kole vyhrala drzá dievčina, ktorá ich svojsky potrestala, no v ďalšom iné účastníčky. Výsledky priniesli zaujímavé zistenia. Dojčiace matky boli, v porovnaní s ostatnými, takmer dvojnásobne agresívnejšie. Tiež sa ukázalo, že tie matky, ktoré dojčili výlučne, boli agresívnejšie ako tie, čo zároveň prikrmovali a tieto boli tiež agresívnejšie než ženy, ktoré vôbec nedojčili. Štúdia však nepreukázala, že dojčiace matky sú vo všeobecnosti agresívnejšie. Poukázala len na to, že ich agresia sa spája so špecifickou situáciou – reagovaním na agresiu od niekoho iného. Toto je výsledok, ktorý sa dá logicky predpokladať, keďže dojčiaca matka musí ochrániť svoje bábätko. Matky by nezískali nič, ak by samy začínali boj. Ale získajú veľa, ak z ich agresívnej ochrany vyplynie výhoda pre ne alebo bábo. Vedci zároveň prišli k ďalšiemu zaujímavému zisteniu. Pred a po konfrontácii zmerali ženám tlak. Dojčiace matky mali celkovo nižšie hodnoty a počas agresívnej interakcie im stúpol minimálne. Zdá sa, že dojčiace ženy nie sú príliš vystresované, vďaka čomu na hrozbu reagujú tak, že sa nestiahnu, ale bez zábran nechajú svojim citom voľný priebeh. Dá sa teda povedať, že dojčenie zvyšuje agresivitu znížením stresu. To, že dojčenie spôsobuje hormonálne zmeny, vedúce k nižšiemu tlaku, však vieme už dávnejšie.


Čítajte viac o téme: Tehotenstvo, Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
 




Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.