Články: Pre študentov
O projekte


 

Tehotenstvo a pôrod skutočne mení ženám mozog, ale pozitívne, ukázala štúdia

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Bigstock
Tehotenstvo a pôrod skutočne mení ženám mozog, ale pozitívne. Tieto zmeny majú podľa vedcov za následok, že matky sa vedia lepšie postarať o novorodencov. / Foto: Bigstock

Podľa novej štúdie Autonomous University v Barcelone spôsobuje tehotenstvo v mozgu žien zmeny, ktoré majú za následok, že ženy sa lepšie dokážu postarať o ich bábätká, tvrdia vedci.

 

Bežne sa hovorí, že ženy po deťoch hlúpnu alebo „prichádzajú o rozum.“ Dokáže teda materstvo skutočne zmeniť ženský mozog? To zostávalo aj pre vedcov stále nevysvetliteľnou záhadou.

Menšia štúdia vedcov z Holandska a Španielska publikovaná v časopise Nature Neuroscience ako prvá ukázala, že tehotenstvo a pôrod dieťaťa skutočne spôsobuje dlhotrvajúce zmeny v štruktúre ženského mozgu. Tie podľa nich trvajú najmenej 2 roky od pôrodu. Je dlhodobo známe, že tehotenstvo spôsobuje hormonálne zmeny v tele ženy, ale doteraz nebolo preukázané, ako ovplyvňujú tieto udalosti ženský mozog.

Vedci sa preto rozhodli hlbšie skúmať ženský mozog v tomto období. Ich štúdia trvala 5 rokov a realizovali ju na 25 matkách-prvorodičkách. Tie podstúpili kognitívne testy a magnetickú rezonanciu, kde vedci sledovali, či je možné, aby sa ich mozog fyzicky v dôsledku týchto udalostí zmenil. Sledovali ich preto pred tým, ako boli tehotné a následne po pôrode. Výskumníci u nových mamičiek pred rezonanciou a po nej zistili úbytok šedej hmoty v mozgu v oblasti, ktorá sa spája so sociálnym poznaním a zahŕňa tiež schopnosť, čo si iní myslia a cítia. Tento úbytok vedci nezistili u mužov alebo tých, čo neboli rodičmi. Štúdia zahŕňala 19 ich partnerov – mužov  a tiež kontrolnú skupinu, ktorá nikdy nebola rodičmi. Úbytok šedej hmoty však podľa nich nebol ničím negatívnym, práve naopak.

 

Spoluautorka štúdie Elseline Hoekzema povedala, že úbytok šedej hmoty môže odrážať prerušenie slabých mozgových spojení, aby sa tak vytvoril priestor na efektívnejšie a špecializovanejšie prepojenia, ktoré sú dôležité po narodení dieťaťa.

Tento typ prerušenia spojení sa deje napríklad aj pri dospievaní. V tínedžerskom veku je to kritický proces pre zdravý kognitívny, emocionálny a sociálny vývin mladého človeka.

Spoluautor, neurológ Oscar Vilarroya z Universitat Autònoma de Barcelona, uviedol vo vyhlásení k štúdii, že tento proces prispôsobenia sa súvisí s tým, aby matka lepšie dokázala identifikovať potreby svojho vlastného dieťaťa a jeho emocionálny stav. Napomáha to tiež ich lepšiemu vzájomnému pripútaniu.

V ďalšom teste sa ukázalo, že u nových mamičiek sa v oblastiach, kde chýbala šedá hmota, rozsvietilo, keď uvideli obrázky svojich vlastných detí. Tieto zmeny boli dokonca stále viditeľné na skenoch mozgu, ktoré boli robené 2 roky po pôrode. Boli tak jasne zreteľné, že spoľahlivo ukázali, ktoré ženy boli tehotné a ktoré nie. Vďaka tomu bolo tiež možné určiť stupeň ich pripútania k ich deťom po pôrode.

 

V štúdii sa nepreukázalo, že „strata šedej hmoty nejako súvisí s akýmkoľvek poškodením alebo zmenami pamäte nových mamičiek, verbálnymi schopnosťami alebo výkonom pamäte,“ povedala pre New Yokr Times profesorka Rebecca Saxe z Massachusetts Institute of Technology, čo pokladá za dôkaz proti mýtu o „mozgu matiek.“ Spoluvedúca štúdie Erika Barba-Müller povedala, že „tieto zmeny súvisia s fungovaním ženy nevyhnutným na zvládanie výziev materstva.

 


Čítajte viac o téme: Tehotenstvo, Výskum, Mozog
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.