„Dnešné matky sú príliš precitlivené,“ neodpustil si poznámku pediater v nemocnici, keď som ho poprosila o informáciu, kde by som mohla nadojčiť svoju dcéru. Podobne na mňa zareagovala magistra v lekárni, keď som žiadala o detský opaľovací krém pre bábätko a ona sa mi snažila predať ten pre dospelých. Kamarátku zase sestrička na chirurgii po páde dieťaťa na hlavičku vyprevadila s pár mesačným dieťaťom necitlivo domov, že mu už na pohľad nič nie je. So slzami v očiach odišli. Sú matky tejto generácie naozaj citlivejšie, než tie predchádzajúce? Vedci sa na to pozreli bližšie.
Mozog matiek sa po pôrode menil vždy
Zmeny v mozgu čerstvých matiek sa odohrávali vždy, ale až dnes, vďaka moderným metódam, ich dokážu vedci detailne sledovať a zaznamenávať. Za tzv. citlivosťou stoja výrazné transformácie v ženskom mozgu a kokteil hormónov, ktorý sa začína miešať už v tehotenstve. Šedá hmota sa zahusťuje a zvyšujú sa aktivity v tých častiach mozgu, ktoré kontrolujú empatiu, strach a sociálnu interakciu. Najbežnejší dôsledok je, že tieto zmeny, podporované hormonálnou aktivitou počas tehotenstva a krátko po pôrode, majú za následok akési zaľúbenie sa ženy do svojho dieťaťa. Pocity, ktoré vyvolávajú, sú všetkým mamám známe - nekonečná láska, bezhraničná ochrana a neustále obavy.
Prvé mesiace po príchode nového člena rodiny sa môže zdať, že matka trpí takmer obsedantno-kompulzívnou poruchou. Mnohé matky sa bez prestania zaoberajú vecami, ktoré nedokážu mať pod svojou kontrolou. Premýšľajú nad tým, či bábätko nie je choré, či je v poriadku, či ho nebolí bruško, hlava, neprejedlo sa, atď. Zmeny v mozgu v oblasti emocionálnej regulácie spôsobujú nielen obsedantno-kompulzívne správanie, ale aj enormný nárast potreby starostlivosti o drobca po pôrode. Týka sa však nielen ľudí, ale i zvierat.
Matky nie sú precitlivené, sú také, aké ich príroda potrebuje
Najväčší záujem vedcov vzbudzuje súbor neurónov, nazývaných amygdala, ktorý ovplyvňuje pamäť a spúšťa emocionálne reakcie ako strach, obavy, úzkosť a agresivitu. Podľa výsledkov anglickej štúdie sa v normálnom mozgu aktivita amygdaly týždne a mesiace po pôrode zvyšuje. Toto má za následok celkové správanie nových matiek, ktoré reagujú oveľa citlivejšie na potreby svojho dieťaťa. Len tým, že sa matka díva na svoje dieťa, aktivuje sa určitá časť mozgu. Ovplyvňuje tak napríklad prirodzene sladký spôsob, ktorým sa mama rozpráva so svojim drobcom, aká je k nemu pozorná a akú náklonnosť k nemu cíti. Neprekvapuje potom, že porucha v amygdale sa spája s ťažkou depresiou. Vďaka tomu, že vedci poznajú zmeny v mozgovej kôre, približujú sa k tomu, aby pochopili prečo tak veľa čerstvých matiek trpí baby blues či popôrodnou depresiou. K tomu sa pridávajú aj iné ochorenia, napríklad nutkavé umývanie rúk a neúnavná kontrola dýchania bábätka.
Aktivita v amygdale tiež súvisí so silnými pocitmi matky voči svojmu vlastnému potomkovi v porovnaní s postojom k iným deťom. Štúdia reakcie amygdaly pri pokuse, keď sa matka dívala na fotografie svojho usmievajúceho sa bábätka a na iné smejúce sa deti, preukázala pocity blaha a spokojnosti v prvom prípade, no tieto sa nedostavili pri pohľade na deti iných rodičov. Pri pohľade na cudzie deti sa odpoveď amygdaly spájala s nižším pocitom materinského strachu a dokonca niektorými príznakmi depresie. Inými slovami, zmeny v mozgu čerstvých matiek jej pomáhajú nielen nájsť motiváciu na starostlivosť o dieťatko, ale zabezpečujú aj materinské pozitívne emócie.
Čerství rodičia sa cítia ako zaľúbenci
Rodičovstvo vyvoláva v mozgu veľmi podobné pocity ako zaľúbenie sa. Podľa vedcov za to môže hormón oxytocín, ktorý podporuje úzke prepojenie matky a dieťaťa u všetkých cicavcov a dramaticky vzrastie práve počas tehotenstva a popôrodnom období. Čím viac sa matka o dieťatko stará, tým väčší nárast oxytocínu vedci pozorujú. Jeho hladina rastie, keď sa matka díva na bábätko, keď počuje ako sa ohlasuje, alebo keď sa spolu maznajú. Nárast oxytocínu počas dojčenia môže vysvetliť, prečo sú dojčiace matky oveľa citlivejšie na plač svojho dieťatka, v porovnaní s matkami, ktoré kŕmia deti umelým mliekom. Vedci však nevedia presne určiť, či tieto materinské reakcie ovplyvňuje práve oxytocín, alebo dojčenie alebo iný faktor.
Vedci tvrdia, že mozog čerstvého rodiča reaguje podobne, ako pri zaľúbení sa. Toto vysvetľuje, prečo tak veľa rodičov popisuje svoje prvé pocity pri stretnutí s novorodencom ako nevýslovné šťastie. V mozgu sa rozcitlivejú tie časti, ktoré riadia ostražitosť a produkujú dopamín, spôsobujúci, že dieťa sa dostáva na prvé miesto u rodiča. Zaujímavosťou je, že majú za následok aj to, prečo matky považujú vôňu svojho bábätka za neodolateľnú.
Najväčšie zmeny sa uskutočnia pri prvom dieťati, hoci vedci doteraz nezistili, či sa mozog matky niekedy ešte vráti do svojho pôvodného stavu pred pôrodom. Zmeny v mozgu sa však netýkajú len matiek. U mužov vedci pozorovali podobné zmeny, v prípade, že sa aktívne venovali svojim deťom. Oxytocín však nespôsobuje u mužov starostlivosť o potomstvo rovnakým spôsobom ako u žien. Muž v role otca sa vyvíja vďaka sociálno-poznávacej schopnosti, ktorá sa časom vytvorí u oboch pohlaví. Naopak, žena má program matky nastavený v mozgu ešte pred tým, než má deti. Zdá sa, že materstvo je akási tajná miestnosť v jej mozgu, ktorá čaká, kým bude otvorená. Matka zažije tehotenstvo, pôrod i dojčenie a tieto silné základy podporia vyjadrenie materskej lásky a starostlivosti stimuláciou amygdaly. Evolúcia však vytvorila aj alternatívne cesty k adaptácii na rodičovskú rolu, čoho výsledkom sú otcovské city, ktoré vznikajú praxou, celkovým naladením a dennodennou starostlivosťou. Inými slovami, samotná starostlivosť o vlastné bábätko vytvára v mozgu nové cesty, o ktorých budúci rodičia ešte netušia.
