http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Úspech v dospelosti je spätý s detstvom

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shuttrstock
Už sociálne schopnosti v škôlke napríklad predpovedajú, či bude dieťa neskôr študovať na univerzite a nájde si prácu. / Foto: Shuttrstock

Hoci si z detstva veľa nepamätáme, mnohé z toho, čo sme v tom období prežili, nás ovplyvňuje aj neskôr v živote a formuje našu budúcnosť. Od vzťahu s rodičmi, ich spôsobom života a súžitím, až po trávenie voľného času, toto všetko môže mať na náš neskorší život určujúci dopad. Vedci tvrdia, že ak chcete, aby z vašich detí raz vyrástli šikovní, priateľskí a samostatní mladí ľudia, snažte sa žiť podľa povestného citátu známeho detského psychológa, profesora Ivan Štúra:

 

Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá.

- Ivan Štúr

 

Sociálne schopnosti v škôlke môžu nasmerovať cestu detí na vysokú školu

Vedci z Pennsylvánskej štátnej univerzity a Duke University sledovali vyše 700 detí od škôlkarov až po 25 ročných. Výskum, ktorý trval dvadsať rokov preukázal súvis medzi sociálnymi schopnosťami drobcov a ich úspechom o dve desaťročia neskôr. Tie deti, ktoré už v škôlke dokázali bez nabádania spolupracovať so svojimi rovesníkmi, chápať pocity druhých a nájsť riešenie problémov, mali oveľa väčšiu šancu získať univerzitné vzdelanie a zamestnať sa. Naopak, ak deti nedokázali nadväzovať kontakty a rozvíjať sociálne zručnosti, hrozilo im, že sa dostanú na šikmú plochu. Vedci vo výskume sledovali policajné záznamy, informácie od rodičov a od detí. Samozrejme, nie je pravidlom, že schopnosť dieťaťa podeliť sa, stojí za tým, že neskôr bude mať prekrásny život a naopak, ak niekto nechce požičať svoju hračku, vyrastie z neho problémový dospelý. No vedci potvrdzujú to, čo hovorí aj sedliacky rozum, deti, ktoré bez problémov zapadnú do kolektívu, si rýchlo nájdu priateľov a dostanú pozitívu spätnú väzbu od učiteľov, preto si aj ony obľúbia škôlku, školu a rady do nej chodia. Je logické, že ak spravíte prvé kroky správne, darí sa vám vo vzťahoch a v škole, nasmeruje vás to pozitívne do ďalšieho života.

 

Ak sa rodičia rozvedú v nízkom veku detí, nebudú mať s nimi v dospelosti pozitívny vzťah

Vedci z Illinoiskej univerzity zistili, že ak sa rodičia detí vo veku od troch do piatich rokov rozvedú, nebudú mať s nimi deti neskôr najlepšie vzťahy. Ak majú deti s rodičmi dôverné vzťahy, cítia, že im môžu dôverovať a oprieť sa o nich v ťažkých časoch. U detí, ktorých rodičia sa rozviedli v spomínanom nízkom veku, je to naopak. Týka sa to najmä otcov. Na vzťah s otcom si preto vedci posvietili detailnejšie a vo svojom ďalšom výskume sa spýtali aj to, komu po rozvode pripadla primárna starostlivosť o dieťa. Očakávali, že vo väčšine prípadov to bolo matke, čo by mohlo vysvetliť príčinu. Do štúdie pozvali 7 500 účastníkov. Väčšina z detí, 74 percent naozaj zostalo pri matke, 11 percent bolo s otcom a zvyšok so starými rodičmi alebo iným dospelým. Výsledkom bolo, že narušené vzťahy s otcom mali deti, ak žili s matkou a naopak, ak bývali s otcom, boli ich vzťahy na lepšej úrovni. Vedci uzavreli, že čas, ktorý trávia deti s jedným s rodičov ich ovplyvňuje do budúcnosti. Napriek nevydarenému manželstvu rodičov, deti z rozvedených rodín nemuseli nutne prežiť rovnaký neúspech. Rozvod teda neovplyvňuje celý život dieťaťa, ale má selektívny efekt, niektoré vzťahy poznačí, iné však nie.

 

Ak pracuje matka, jej dcéra má vyššiu šancu, že sa stane šéfkou, zarobí viac a jej syn bude svedomitý a zásadový

So zaujímavými výsledkami prišli pred dvoma rokmi vedci z Harvard Business School, ktorí zistili prínos pracujúcich matiek na vývoj detí. Štúdia, v ktorej skúmali 50 000 dospelých z 24 krajín potvrdila, že ak matka pracovala mimo domu, jej dcéry chodili dlhšie do školy, mali vyššiu šancu získať prácu s vyššou funkciou a zarábali až o 23 percent viac než ich rovesníčky, ktorých matky zostávali v domácnosti.

Kariéru synov matky neovplyvnili, no mali vplyv na ich správanie doma, kde sa viac zapájali do domácich prác a starostlivosti o deti. Za týždeň strávili s potomkami o 7,5 hodiny dlhšie a v domácnosti pomáhali takmer o pol hodinu viac, než ich rovesníci. Tým, že rodičia sú pre deti vzormi, učia ich ako sa správať, čo robiť, ako tráviť voľný čas, čomu veriť. Preto nie je prekvapením, ak sa deti lekárov stanú lekármi, potomkovia právnikov, právnikmi. Jednoducho sa naučia, že je to normálne. Ak preto matka pracuje, dcéra bude tiež. Syn vidí, že doma to nie je len matka, ktorá vykonáva všetku prácu, takže raz pre neho nebude nezvyčajné, tiež sa venovať domácnosti. Títo synovia si navyše častejšie vezmú zamestnanú ženu, než ich rovesníci, ktorých mama nepracovala. Vedci tvrdia, že zamestnaná matka je jedným z príkladov, ako deti naučiť o rodovej rovnosti. Na druhej strane, nezaznávajú matky, ktoré sa rozhodnú nepracovať. Ide skôr o to, ukázať deťom, že je viacero možností, z ktorých si môžu vybrať.

Vedci z Michiganskej univerzity tiež zistili, že ak matka skončila vysokú školu, je pravdepodobné, že vyššie vzdelanie dosiahnu aj jej deti. Vo svojom výskume sa zamerali na skupinu 14 000 detí, ktoré chodili do škôlok v rokoch 1998-2007. Ak sa deti narodili mladým matkám v tínedžerskom veku (18 a menej), mali nižšiu šancu úspešne dokončiť strednú školu a ísť študovať ďalej na univerzity, než ich rovesníci. Vplyv rodičovského vzdelania na deti dokázal aj americký psychológ Eric Dubow, ktorý zverejnil v roku 2009 výsledky svojho výskumu na 856 jedincoch. Podľa neho dosiahnuté vzdelanie rodičov, keď malo dieťa osem rokov, výrazne predpovedalo vzdelanie a zamestnanie detí o 40 rokov neskôr.

 

Negatívny vplyv televízie sa prejavuje u detí neskôr drsným prejavom

To, že televízia ovplyvňuje deti, je dávno známe. Výrazný vplyv má najmä na rozvoj reči, ktorú môže u dieťaťa spomaliť a tiež obmedzuje interakciu s rodičom. Vedci navyše zistili, že hoci sa rodič môže s dieťaťom baviť, jeho komentáre vôbec nemusia reagovať na detský dopyt. Takouto neproduktívnou výmenou informácií zbytočne prichádza dieťa o možnosť niečo nové sa od dospelého naučiť. Ďalší negatívny vplyv televízie dokázali vedci pred časom, keď po pätnásťročnom výskume položili na stôl dôkazy o tom, že deti napodobňujú správanie v násilníckych scénach. Napríklad, ak vidia detektíva, ktorý zatkne páchateľa po vražde, správanie dieťaťa vykazuje viac hrubej sily, strkania, úderov a pod., aj dávno potom, ako z neho vyrástol dospelý.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Úspech
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.