Články: Pre študentov
O projekte

 

Rodičovský dotyk mení mozog dieťaťa

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Rodičovský dotyk mení mozog dieťaťa / Foto: Bigstock

Prvú skúsenosť s okolím získavajú bábätká ešte v maternici, keď majú približne štyri mesiace, prostredníctvom dotyku. Tento zmysel je nevyhnutný na podporu fyzického rozvoja, vývoja jazykových a poznávacích schopností, ale aj sociálnych zručností. Rodičia pomocou dotyku môžu pomôcť deťom vyspieť po sociálnej, emocionálnej a intelektuálnej stránke. Vedci však zistili, že vďaka dotyku dokonca dokážu vývoj mozgu ovplyvniť.

 

Vedci v Nemecku a v Singapure sa podujali vyskúmať, či dokážu zmerať ako vplývajú na deti dotyky rodičov. Je známe už dávnejšie, že dotyk rodiča má na dieťa pozitívne účinky, preto sa vo výchove dostávajú do popredia rôzne výchovné metódy založené práve na nich, napríklad nosenie v šatke, kontakt koža na kožu, dojčenie, spoločné spanie a pod. Výskumníkov však zaujímalo, aký ďalší efekt dotyk môže mať a či dokáže ovplyvniť mladý, práve sa formujúci mozog bábätiek.

V prieskume sa zamerali na 40 detí vo veku okolo päť rokov. Ich úlohou bolo hrať sa, v prítomnosti matky, so stavebnicou zvieracej farmy približne 10 minút. Vedci sledovali, či a ako prebieha interakcia s matkou, koľko krát sa ich dotkla a koľko krát sa drobec dotkol jej. O niekoľko dní neskôr, keď boli deti pokojné a v pohode, vedci vyšetrili ich mozog. Zamerali sa na tzv. sociálny mozog. Tvoria ho štruktúry, ktoré sú podkladom pre vyššie kognitívne a emocionálne systémy, posúvajúce človeka na úroveň socializovaného tvora[1]. Inými slovami, vďaka nim sa správame inak k ľuďom a neživým veciam, napríklad stoličke. Zapájame ho, keď sa socializujeme, zaujímame sa o iných a snažíme sa vcítiť do ich pocitov. Vedci zistili, že mozgová aktivita bola v tejto časti vyššia u detí, ktorých sa matky ich dotýkali. Dá sa teda povedať, že vplyv dotyku nie je prínosom len u novorodencov, kde podporuje ich rast a emocionálny rozvoj, ale týka sa aj batoliat a starších detí.

 

Dôsledky dotykov sú zreteľné aj v neskoršom veku

Už v predchádzajúcich výskumoch vedci potvrdili, že tí drobci, ktorých sa rodičia často dotýkajú, sa v priebehu prvých šiestich mesiacov vyvíjajú po mentálnej stránke rýchlejšie ako ich rovesníci, ktorí takúto možnosť fyzickej interakcie nemali. Čím viac matka drží, nosí, dotýka sa svojho dieťaťa, tým sú jej jasnejšie jeho potreby a ľahšie číta jeho neverbálnu komunikáciou. U takýchto bábätiek kognitívny vývoj prebieha rýchlejšie až do veku osem rokov, pretože sú živšie. Psychologička a autorka uvedenej štúdie, Tiffany Field tvrdí, že dotyky s vekom rýchlo miznú. Pritom telesný kontakt medzi rodičmi a deťmi prináša potomkom prospech až do tínedžerského veku.

Je zložité dokázať priamy súvis medzi dotykom a vývojom mozgu, pretože vedci by museli mať k dispozícii aj skupinu detí, ktorých sa rodičia vôbec nedotýkajú, no pokusy na zvieratách jednoznačne potvrdzujú, že takéto prepojenie existuje. Pri porovnaní toho, čo sa deje s mozgom ľudí a mozgom potkanov vychádza, že fungovanie sociálneho mozgu sa mení počas vývinu podľa toho, koľko dotyku jednotlivec zažije. Nedostatok dotyku však vedci dokázali spojiť s viacerými ťažkosťami, ktorým musia deti čeliť. U tých drobcov, ktorí napríklad od útleho veku navštevujú jasle alebo škôlky s nižšou kvalitou a zažívajú teplo rodičovských dotykov len minimálne, ide napríklad o oneskorenie vývoja kognitívnych funkcií. Nedostatok dotyku v rannom veku sa navyše spája so zvýšenou agresivitou.

Hoci sa vedci v spomínanom pokuse zamerali len na obmedzený čas v detskom živote, predpokladajú, že matky, ktoré sa počas pokusu spontánne dotýkali svojich detí, tak robili už od ich narodenia a pokračovali aj neskôr. Týmto podporovali vývoj mozgu od kedy si dieťa prvýkrát privinuli po pôrode.

 

Dotyk pomáha liečiť aj predčasne narodených novorodencov

Liečivú silu rodičovského dotyku využívajú po novom aj v Kanade. Lekári zistili, že práve vďaka nemu môžu pomôcť uľaviť bolesti novorodencov na neonatologickom oddelení, ktorí musia, kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu, podstupovať rôzne náročné vyšetrenia. Týchto býva nezriedka aj desať denne. V rámci výskumu sa im podarilo dôjsť k záverom, že matky dokážu znížiť bolesť u bábätiek až o 30 percent a tu nejde len o bolesť počas samotného zákroku, ale aj o následnú rekonvalescenciu, teda ako rýchlo sa stabilizuje ich tep, koľko kyslíku majú v krvi a pod. Toto je závažné zistenie, ktoré môže pomôcť najmä bábätkám na jednotke intenzívnej starostlivosti. Podľa predstaviteľov nemocnice nejde o nič prelomové, matkám jednoducho umožňujú držať holé bábätko, len s plienočkou, na svojej nahej hrudi. Táto jednoduchá technika, koža na kožu, sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob zníženia bolesti u novorodencov.

Dotyk má u novorodencov výrazný pozitívny vplyv aj podľa predchádzajúcich štúdií, keď lekári porovnávali vývoj predčasne narodených detí. Tie, ktoré masírovali 15 minút trikrát denne, priberali takmer o polovicu (47%) rýchlejšie ako tie, ktoré len ležali v inkubátore. Nejedli viac, išlo skôr o to, že váhový nárast súvisel s tým, ako dotyk pôsobil na celkový metabolizmus. Podobne, aj nervový systém sa im vyvíjal oveľa rýchlejšie, boli aktívnejšie a viac reagovali na dianie okolo nich, či už tváre ľudí alebo hrkálky. O osem mesiacov neskôr si masírované bábätká udržali váhové napredovanie a dosahovali lepšie výsledky v mentálnych a motorických schopnostiach. U predčasne narodených bábätiek ležiacich v inkubátoroch bolo toto prelomové zistenie, pretože dovtedy sa uplatňovalo pravidlo čo najzriedkavejšieho dotyku. Podľa lekárov sa totiž títo drobci hnevali, keď s nimi niekto manipuloval. Na ich drobné telíčko to malo tvrdý dopad, kvôli nedostatočne vyvinutým pľúcam sa napríklad dostávali do nebezpečenstva hypoxie, nedostatku kyslíka v krvi. Lenže jemná masáž chrbátika, krku a nožičiek, spolu s jemnými pohybmi celých rúk bábätká upokojovala. Naopak, práve dotyky na tváričke, chodidlách či brušku ich budili a rozrušovali.



[1] Hulín, I. et.al. 2009, Hulínová patofyziológia, 2009
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.