Každá kvalitná materská škola dbá o to, aby sa v nej deti rozvíjali a napredovali. Preto ich skúsení učitelia potrebujú poznať a vedieť, aké majú individuálne črty a ako ich podporovať. O detskej duši vypovedá nielen správanie, ale napríklad aj taká jednoduchá činnosť, ako je kreslenie obrázkov. Na čo všetko sa učiteľky v materskej škole sústredia? Čo potrebujú o vašich deťoch vedieť?
Ako učitelia v škôlke nazerajú do detských duší?
Najčastejšie ide o pozorovanie. Učitelia sledujú deti a ich činnosti, reakcie, interakcie s okolím, v čom sú si podobní a v čom je ich jedinečnosť v porovnaní s rovesníkmi. Pozorujú ich neustále, v triede, v jedálni, vonku na ihrisku, všade, kde majú na to príležitosť. Pozorovaním sa dá totiž zistiť množstvo zásadných informácií, problémom však býva ich objektívnosť. Iným spôsobom, ako zistiť o dieťati napríklad to, na čo pozorovanie nemusí stačiť, je rozhovor. Nie je to však obyčajný rozhovor, aký máte so susedkou či predavačkou v tržnici. Má odborný charakter, jasný zámer a cieľ, štandardizované otázky pripravené vopred a cielené na oblasti, ktoré učiteľa zaujímajú. Ten sa, prirodzene, na takýto rozhovor pripravuje s predstihom. K vytvoreniu celkového obrazu o dieťati prispievajú aj informácie od rodičov, či to, ako deti plnia úlohy a aké diela v rámci kreatívnej tvorby vytvoria.
Na čo sa učiteľky zameriavajú?
Pozornosť venujú napríklad vnímaniu. Poruchy vestibulárneho vnímania môžu byť totiž príznakom závažných ochorení. Učiteľka preto s deťmi cvičí, aby zistila, či nemajú problém s rovnováhou. Najpopulárnejšie cviky sú stoj či stoj na špičkách so zatvorenými očami, stoj na jednej nohe s otvorenými a zatvorenými očami, chôdza po rovnej i kľukatej čiare a pod. Aj diagnostika zrakového vnímania je dôležitá, lebo pri nástupe do školy môže ovplyvniť počiatočné učenie. Učiteľky preto skúmajú, ako deti napríklad poznávajú časti obrázka, či vedia vyriešiť labyrint, alebo ako sa hrajú s pexesom.
Ďalej sledujú motoriku, pretože vo vývoji dieťaťa hrá významnú úlohu. Úroveň hrubej motoriky sa prejavuje najzreteľnejšie pri chôdzi po schodoch a orientácii v priestore. Jemná motorika vychádza z hrubej a deti ju precvičujú prirodzene, napríklad pri obliekaní, viazaní šnúrok, či kreslení a modelovaní. Mikromotorika očných pohybov sa trénuje napríklad tým, že dieťa hovorí, aké predmety sú na obrázku zľava doprava, kreslia vlnovky, čiary, či menujú predmety v riadkoch a stĺpcoch (dieťa s poruchou očných pohybov menuje napríklad rýchlejšie slová v stĺpcoch ako v riadkoch). V rámci motoriky artikulačných orgánov sa cvičí najmä vyplazovanie jazyka, olizovanie pier, nafukovanie lopty (nie balónika), bublifuk.
Dôležitá pre predškolákov je i príprava na písanie. Musí sa uvoľniť ramenný kĺb, potom zápästie až po pohyby dlane a prstov. Malí škôlkari by mali kresliť na veľkej ploche papiera, tabuli, maliarskych stojanoch, asfaltovej, vodnej alebo pieskovej ploche či podložke vysypanej drobným štrkom, pieskom. Môžu pritom stáť, alebo kľačať s odstupom od kresliacej plochy. Je veľmi dôležité, aby si neopierali lakeť o podložku, pretože môže nastať deformácia grafického pohybu. Starší škôlkari môžu používať menší formát, ale nie menší ako A3. Učia sa ako správne sedieť, nohy by mali mať celou svojou plochou na podlahe. Trup dieťaťa by mal byť mierne naklonený, ale hrudník by sa nemal dotýkať stola. Predlaktia by mali byť voľne položené na písacej doske a smerovať do pravého uhla. Predškoláci by mali tiež zvládnuť správne držať ceruzku. Základom správneho uchopenia je úplná voľnosť svalstva hornej končatiny. Ceruzku držia prvé tri prsty pravej ruky, palec, ukazovák, prostredník. Palec je mierne ohnutý a pridržiava ceruzku z pravej strany zhora. Ukazovák by mal prečnievať nad palcom a smerovať k hrotu. Prostredník ju pridržiava sprava prvým článkom. Posledné dva prsty sú mierne ohnuté dovnútra dlane a mierne sa dotýkajú.
Detská kresba prezradí veľa
Na detskom obrázku sledujú učitelia množstvo predmetov, vecí, detailov, ako vystihli tému, aké neobvyklé prvky, či farby použili, kompozíciu, vedenie línií, či postavy majú všetky časti tela alebo správny počet prstov. Prsty by však nemali byť vidlicovitého charakteru. Ďalej si všímajú, či je na postavách množstvo detailov, aký odev majú, či je pomer veľkostí postáv primeraný skutočnosti.
Z kresby sa učiteľky veľa dozvedajú, napríklad podľa témy sa ľahko dajú zistiť záujmy dieťaťa, či vzťah k rodičom. Agresívne deti rady zobrazujú konfliktné situácie, pokojné, naopak, statické deje bez citového náboja. Podľa línie vedia posúdiť duševné vlastnosti dieťaťa. Zdravé deti pracujú s líniou ako s výrazovým prostriedkom. Jemné línie, často prerušované sú prejavom depresívnych a anxióznych porúch. Línie citovo kreslené sú známkou citlivej vnímavosti. Hrubé línie kreslia napríklad agresívne a výbušné deti. Nadmerné opravovanie, gumovanie, zosilňovanie a tieňovanie je výrazom konfliktných momentov v osobnosti.
Podľa toho, ako drobec využije plochu papiera, môžu učiteľky odhadnúť jeho vlastnosti. Napríklad depresívne deti väčšinou nevyužívajú celú plochu papiera, ale úzkostlivo umiestnia kresbu len v určitej, menšej časti. Naproti tomu sebavedomé deti pohotovo vyplnia celý papier, niekedy im ani jeho plocha nestačí. Statická kompozícia signalizuje neurotické deti. Prirodzene dynamická kompozícia je typická pre zdravé deti. Výber farieb môže určovať duševné poruchy. Neurotické deti najčastejšie tvoria s tmavými a studenými farbami. Agresívne deti obľubujú teplé farby, najmä červenú. Úzkostlivé deti nerady pracujú s farbami a deti s ľahkým mozgovým poškodením volia nevhodné a neprimerané sfarbenie (napr. len tmavé odtiene, alebo hotový výtvor pretrú tmavou farbou).
Čo by malo dieťa vedieť, keď nastupuje do školy:
- nakresliť postavu (hlava, trup, končatiny)
- obkresliť tvary
- obkresliť znaky
- udržať pozornosť (v časovom limite nájsť dané predmety)
- orientovať sa v sociálnom prostredí (poznať svoje meno, adresu, obchody...), v prírode, v čase, v prvej desiatke čísel
- spĺňať rečové predpoklady
Dieťa do školy ešte nepatrí, keď u neho odborník pozoruje:
- oneskorený vývin reči,
- citovú labilitu,
- hravosť,
- nadmernú pohyblivosť,
- rýchlu stratu pozornosti a zábudlivosť,
- neschopnosť vyčleniť podstatné zo získaných informácií,
- ťažkosti v prispôsobovaní sa kolektívu,
- bolesti hlavy a brucha,
- bojazlivosť a iné.
Zdroj: Ako spoznať dieťa v materskej škole, Pedagogická diagnostika v materskej škole, Daniela Valachová, ZING PRINT, s.r.o., Bratislava 2009
