Deti prirodzene vnímajú, že ľudia sú rôzni, niektorí väčší, iní menší. Dospelí im však vnútia optiku hodnotenia, čo je dobré a pekné a čo už nie. Negatívne posudzovanie váhy u seba či druhých, vedie u najmenších k nenapraviteľným škodám.
Ako rodičia si niekedy ani neuvedomujeme, že naše komentáre o proporciách tela môžu mať na deti dramatický dopad. Vedomie o vlastnom tele a nespokojnosť s jeho rozmermi začína už v detstve. Austrálska štúdia z minulého roka preukázala, že vo vzorke 111 dievčatiek do veku päť rokov, vidí štíhlu líniu ako ideál 50% detí.
Deti by sme preto nemali učiť, aby nenávideli svoje telo a hodnotili druhých ľudí na základe ich váhy. Je nesprávne hovoriť im, že vďaka diéte dosiahnu svoju predstavu o vytúženej forme tela a budú šťastnejšie, z dlhodobého hľadiska je to nezmysel. Deti sú ako špongie, ktoré nasávajú všetko navôkol. Diktát štíhlosti, ktorý ich obklopuje sa k nim nesporne dostane rôznymi kanálmi. Čo však môžeme ako rodičia spraviť hneď?
Dávajte si pozor na reči
Deti si vlastné telo všímajú od malička bez predsudkov. Bábätká sa dívajú na pršteky, hrajú sa s nožičkami, keď vyrastú behajú, skáču, lozia. Telesné rozmery začnú naberať na význame, až keď ich ako dospelí naučíme, čo znamená tučný a chudý, čo je lepšie a kto býva úspešnejší. Lenže drobci chcú obdivovať dospelých. Začína to u rodičov. V ich očiach sme dokonalí, takí akí sme. Preto dávajte pozor, ak pred zrkadlom poviete: „V tomto vyzerám tučná,“ alebo „Nekúpim si plavky, kým neschudnem“. Dieťa rýchlo pochopí, ktoré telá stoja za to a za ktoré sa musíme hanbiť. Prehoďte výhybku z negatívneho do pozitívneho sveta. Namiesto toho povedzte niečo pozitívne: „V týchto rifliach si pripadám pekná.“ Ak budete hovoriť o sebe v dobrom, váš drobec sa naučí, že príjemné pocity sa nemusia spájať s konfekčnou veľkosťou 36.
Rovnaké pravidlo platí aj pri stolovaní. Zastavte sa, ak chcete povedať niečo typu: „Nemôžem koláčik, držím diétu. Nebudem zmrzlinu, ešte priberiem.“ Vysielate totiž deťom signál, že odriekanie niečoho, čo máte radi, je pri jedle v poriadku a chudnutie stojí nad všetkým. Tiež nehovorte deťom, že by nemali jesť pizzu, cestoviny či chlieb, pretože priberú. Takéto poznámky ich len dovedú k tomu, že držať diétu je správne a je to výnimočný cieľ. Opak je pravdou. Podľa vedcov deti, ktoré nie sú spokojné so svojou váhou a skúšajú rôzne diéty, majú až trojnásobne vyššie riziko prejedania sa, priberania a ďalších porúch príjmu potravy v porovnaní s rovesníkmi, ktorí sa diétami nezaoberajú. Preto nehovorte o diétach pred deťmi a nespájajte konverzáciu o jedle s chudnutím.
Aj taká obyčajná veta: „Zjedla som celú tortu, teraz budem musieť makať hodinu v posilňovni,“ znamená pre deti, že za nesprávne jedlo si zaslúžime trest a hlavný dôvod, prečo cvičíme je, aby sme zmenili svoje telo. Dôsledkom toho deti prestávajú považovať pohyb za prirodzenú súčasť bytia, zábavu, ale začnú fyzickú aktivitu cielene spájať s tým, aby neboli tuční – aby schudli alebo nepribrali.
Nezaoberajte sa rozmermi tela iných
Určite sme sami v minulosti povedali niečo v zmysle: „Vyzeráš super, schudla si?“ Alebo sme sa na ulici posmešne uškrnuli: „Fúú, tá Jana teda dobre pribrala.“ Deti si rýchlo, ako svedkovia našich zamyslení, uvedomia, čo má hodnotu, pokiaľ ide o telesné rozmery. Tiež ich naučíme, že je normálne posudzovať a komentovať telá iných. Lenže čo sa stane s tínedžerkou, ktorá počúva, ako dobre vyzerá, lebo je štíhla a následne zrazu priberie? Hodnotiace poznámky o telesných rozmeroch môžu byť priamou cestou k hanbe a poruchám príjmu potravy. Tí, čo boli ako deti tuční, si určite spomenú, ako ich dospelí upozorňovali, že keď neschudnú, ani frajera či frajerku si nenájdu. Pocit hanby sa zákerne vkradne do detskej duše a ublíži im, budú si myslieť, že byť chudým je jediná cesta k obľúbenosti a úspechu. Preto si radšej zahryznite do jazyka. Naše deti by mali vedieť, že žiadne telo, ani to ich, nie je predmetom na diskusiu. Ak sa deti chcú tejto téme venovať, buďte otvorení, nesúďte a rešpektujte rôznorodosť.
Naučte deti, že byť atraktívny, neznamená mať konfekčnú veľkosť 34 alebo kocky na bruchu. Telesný vzhľad závisí aj od genetických predispozícií a štíhly neznamená automaticky zdravý. Ľudia sa často uchýlia k nesprávnym a nezdravým praktikám, len aby dosiahli svoj vysnívaný ideál váhy. Dostávajú sa tak na zložitú cestu so zhoršujúcim sa zdravím, striedajú prejedanie sa s drastickými diétami a trpia poruchami príjmu potravy. Stávajú sa súčasťou kultúry, ktorá štíhlosť za každú cenu postavila na piedestál a všetci sa mu bezmyšlienkovite klaňajú. Radšej deťom vysvetlite, že tak, ako si nevyberú farbu očí, kvalitu vlasov, výšku, aj svoju váhu majú plus mínus stanovenú genetikou. V rámci uznania rôznorodosti v spoločnosti, kedy nezáleží na rase, náboženstve, politickom presvedčení, rode, či sexualite, ale na človeku ako takom, aj váha predstavuje len ďalšiu kategóriu, v ktorej môže byť každý iný, svoj.
Najčastejšie chyby rodičov pri stravovaní svojich detí:
- Jedenie pred televízorom. Ak sedíme pred obrazovkou televízora, tabletu či s telefónom v ruke, jedlu nevenujeme pozornosť a máme tendenciu jesť automaticky, bez toho, aby sme vedeli koľko sme zjedli. Podporujte preto deti, aby jedli za stolom, nielen tri hlavné jedlá, ale aj desiatu či olovrant, pokiaľ je to možné.
- Spoliehanie sa na detské jedlá. Označenie detského jedla je zväčša dobrý marketingový trik. Napriek tomu, že mnohí výrobcovia dávajú na jedlá nálepky ako detské jedlo, nie všetky sú vhodné pre najmenšie žalúdky. Dôkladne si prečítajte zloženie a až potom sa rozhodnite, či ich dáte drobcom. Rovnaké pravidlo platí aj v reštauráciách. Tzv. detské menu zložené z vyprážaného syra, hranolčekov a tatárskej omáčky, či vyprážaných kuracích nugetiek skutočne nejde považovať za zdravé a vhodné pre najmenších.
- Zlý príklad. Buďte vzorom a sami sa stravujte zdravo, hýbte sa a neseďte doma. Deti rady napodobňujú, len ťažko môžeme od nich žiadať niečo, keď my robíme presný opak.
