Veď ho nechaj, nech si to vyskúša! Detstvo má byť časom pokusov a omylov

  Foto: Bigstock

Zamyslenie zo života

 

„Veď ho nechaj, nech si to vyskúša,“ počula som od mojich rodičov veľmi často v období, keď som už bola schopná dozerať na výchovu mladšieho brata. Zdalo sa mi nanajvýš spoločensky nevhodné, vidieť ho jesť zemiakovú kašu takmer celým telom. Lyžicou si niekoľkokrát prešiel po čielku, drobná hrudka prílohy mu uviazla za ľavým uškom a keby sme mali mačku, mohla by mu s chuťou pooblizovať celú jeho šťastnú tváričku. Pod stolom boli vzorky celého menu: zopár domácich rezancov, sladká mrkvička, vlákna vareného mäsa, občas zaliate nedopitou vodou. Stravovacie návyky mal ten drobec veru príšerné!

 

Nechápala som, kde sa v mojich rodičoch berie odvaha dovoliť mu odnášať veci do skrine alebo podať ťažké kladivo, pravda, s náležitými sprievodnými zvukmi, nerozumela som dôvodom, ktoré ich viedli k zapájaniu nás detí do jednoduchých domácich prác. Jediné, na čo som prišla veľmi skoro bolo, že smiem utierať prach z nábytku presne preto, ako moje deti: naša mama túto činnosť z duše nenávidela a napriek tomu, že sa moderná genetika problematike dedičnosti odporu k utieraniu prachu zatiaľ nevenuje, dovolím si  tvrdiť, že to mám po nej. Kým si človek uvedomil, že domáce práce neznáša, už ich mal zautomatizované aj bez frflania. Nás, deti, bolo treba hlavne nenápadne motivovať, ale aj nútiť, aby sme sa zapojili do bežnej prevádzky domácnosti. Smeti, drobný nákup, polievanie kvetov, dozor nad mladšími súrodencami, to boli v slovenskej rodine úplne normálne aktivity. Nevravím o generácii našich rodičov, ktorým na gazdovstvách prideľovali oveľa náročnejšie „projekty“ údržby hospodárskych zvierat alebo starostlivosti o domácnosť.

Základný stupeň praktickej prípravy do života si vyžaduje vysokú mieru trpezlivosti a tolerancie, ale aj značnú dávku tvrdohlavosti a vynaliezavosti zo strany rodiča. Tak trochu je potrebné vštepiť deťom postoj Toma Sawyera pri maľovaní plota: mať z nezáživnej a nudnej činnosti osoh. Pravidelné opakovanie napríklad umývania riadu môže vzbudiť dokonca aj pocit radosti z dobre vykonanej práce, zvlášť po udelení pochvaly od mamky či ocka. Jedným dychom však treba dodať, že z detí nevychovávame poľných otrokov alebo slúžtičky v našej domácnosti, rady totiž skúšajú aj tvorivé činnosti typu varenie pudingu, zalievanie zrnkovej kávy do obľúbeného hrnčeka alebo pečenie koláča. Kulinárske výkony môžu mať občas spornú kvalitu, predstavujú isté bezpečnostné riziká, ale drobné rezné ranky vylieči božtek, dym sa dá vyvetrať a teleshoping ponúka dokonalé hrnce za neodolateľnú cenu! A ruku na srdce, ktorá z nás si nespomenie na závoj zo záclony, čo dlhší čas ležala v skrini alebo na károvanú látku, z ktorej sme sa rozhodli s kamarátkou ušiť si moderné nohavice, aby sme ich mali, ako dnešné BFF, úplne rovnaké ako v tom maminom časopise!  Úspech sa v mnohých prípadoch nekonal a osvietené mamy dokázali s úsmevom cez slzy skonštatovať, že sa nič také vážne nestalo a že naše ospravedlnenie aj napriek výrazným ekonomickým stratám akceptujú. Dôsledne zúžené nohavice vzbudzovali obdiv a závisť, ale aj obavy majiteľky, že nasledujúci hlbší nádych bude posledným počinom tesne predtým, ako sa s prasknutými nohavicami úplne spoločensky znemožnia pred tým krásnym spolužiakom z vedľajšej triedy.

 

Kapitolou samou o sebe sú prvé kadernícke pokusy, experimenty s ofinou, dĺžkou vlasov a nezabudnuteľný peroxid vodíka v hnedej fľaštičke s nápisom uchovávajte v tme. Dnešným deťom môžeme iba závidieť tutoriály na všetkých tých virtuálnych svetoch, ktorých názov nedokážem ani len zopakovať. Deti a dospelí sa podľa nich dokážu naučiť mnoho užitočných a praktických vecí.

 

Pred krátkym časom som čítala o generácii „snehových vločiek“ ako výsledku výchovy „kosačkových“ a „helikoptérových“ rodičov. Nemyslím si, že rodičovstvo môže alebo má pripraviť dospelých o posledné zvyšky zdravého rozumu a deti vychovávať ako vo vatičke. K úlohe mamy a otca určite patrí, dať deťom bezpečnú slobodu vyskúšať veľa vecí vlastnými rukami a do poznávania sveta okolo seba zapojiť všetkých päť zmyslov. Prispeje to k ich telesnému i duševnému rozvoju, vychováme z nich tým silnejších, sebavedomejších a odolnejších ľudí. 

Čítajte viac o téme: Príbehy
Zdieľať na facebooku