Máte šikovné dieťa? Pozor na perfekcionizmus u nadaných detí

Snaha o dokonalosť sa môže javiť ako pozitívna vlastnosť. Dieťa chce robiť všetko na sto percent a rodičov môže takáto jeho zodpovendosť tešiť. Kedy by ale mali spozornieť?

Perfekcionizmus býva často chápaný ako synonymum pojmu pedantéria, puntičkárstvo so sklonom k ritualizovaniu niektorých činností, s preceňovaním dôležitosti malicherných vecí. Pod perfekcionizmom v bežnej hovorovej reči chápeme túžbu byť dokonalým a stať sa úspešným. Rozlišuje sa pozitívny a negatívny perfekcionizmus.

Pozitívny perfekcionizmus je normálny, zdravý perfekcionizmus, kedy si perfekcionisti kladú vysoké osobné štandardy, ale zároveň chápu a akceptujú fakt, že sa im ich nemusí podariť konzistentne naplniť. Tešia sa z pokusov dosiahnuť svoje ciele a sú motivovaní túžbou maximalizovať svoje schopnosti a možnosti. No existuje typ perfekcionizmu, ktorý sa prejavuje až chorobnou snahou o dosiahnutie dokonalosti a prejavuje sa už v ranom detstve. Negatívny perfekcionizmus je patologická a nezdravá forma, ktorá má podstatné nevýhody pre jednotlivcov. Spája sa s neurotizmom, nespokojnosťou a negatívnym sebahodnotením. Negatívny perfekcionizmus je poháňaný negatívnym posilnením a strachom zo zlyhania.

Čo je to dysfunkčný perfekcionizmus?

Dysfunkčný perfekcionizmus je jav, ktorý sa často spája s intelektovým nadaním. Perfekcionizmus ako taký môže byť pozitívnou charakteristikou – ak sa spája s reálnymi cieľmi, zdravou ambicióznosťou, prekonávaním prekážok pri dosahovaní cieľov a schopnosťou vyrovnať sa s neúspechom alebo korigovať svoje ciele. Vznik dysfunkčného perfekcionizmu máva korene v ranom detstve. Malé dieťa v škôlke alebo na prvom stupni základnej školy môže mať viditeľný náskok pred svojimi rovesníkmi, či už ide o rozšírenú slovnú zásobu, znalosť veľkého množstva informácií či výbornú argumentáciu. Často rýchlo a bez námahy predbehne svojich rovesníkov v oblastiach, súvisiacich s intelektuálnou oblasťou. Zvykne si, že úspech sa dostavuje ľahko, rýchlo a bez námahy. Vznikne uňho „návyk“ na úspech, úspech dieťa začne považovať za samozrejmú súčasť svojej osobnosti. Takéto dieťa totiž nemalo možnosť vyrovnať sa s neúspechom, poučiť sa z vlastných chýb či vynaložiť úsilie na dosiahnutie svojho cieľu. Dieťa môže preto pociťovať frustráciu a ohrozenie integrity svojej osobnosti, ktorá je postavená na rýchlom a nezdravom dosahovaní úspechu.

Znaky dysfunkčného perfekcionizmu

• Bez ohľadu na momentálne schopnosti si dieťa kladie nereálne a vysoké ciele.
• Dieťa má problém vyrovnať sa s prípadným neúspechom.
• Neochota prehodnotiť cieľ, nástojčivé zotrvávanie na stanovenom cieli.

Negatívne dôsledky dysfunkčného perfekcionizmu

• Obrovská zanietenosť hraničiaca s workoholizmom alebo naopak paralýza a pasivita.
• Dichotomické myslenie („buď budem najlepší alebo radšej ani nezačnem“).
• Prokrastinácia.
• Neochota púšťať sa do úloh, pri ktorých nie je stopercentná záruka úspešnosti.
• Neúspech je vnímaný ako ohrozenie vlastnej osobnosti.

Okolie nadaného dieťaťa často v dobrej viere svojím správaním posilňuje riziko vývinu dysfunkčného perfekcionizmu, a to:

• Chválením dieťaťa za rýchlosť a bezchybnosť.
• Vyčítaním chýb.
• Očakávaním úspechu a prekonávania vrstovníkov vo výkone.
• Kladením dôrazu na výkon, vyhrávanie, prvenstvo.
• Oceňovaním dosiahnutého úspechu bez námahy („no vidíš, ako ľahko ti to išlo“).
• Porovnávaním s rovesníkmi.

Na čo si dať pozor pri dieťati, ktoré vykazuje znaky perfekcionizmu

Pri rôznych činnostiach je potrebné klásť dôraz na snahu, zapojenie, odvahu na prekonávanie prekážok a podporu radosti z procesu riešenia problému. Dieťa sa musí naučiť, že chyby sú prirodzená súčasť práce a slúžia ako prostriedok ďalšieho zlepšovania sa. Dieťa musí pochopiť, že učenie znamená sebazlepšovanie a nadobúdanie nových vedomostí, zručností, skúseností, nie na získanie dobrého hodnotenia zo strany autority akou je učiteľ alebo rodič. Rodičia by sa úplne mali vyhnúť hodnoteniu či porovnávaniu so súrodencami či rovesníkmi. Dieťa musí cítiť dôveru rodiča vo vlastné schopnosti, nebáť sa zlyhania a akékoľvek zlyhania si nebrať príliš osobne. Je na rodičoch, aby pomohli deťom pochopiť, že hoci vynikajú v niektorých oblastiach oproti rovesníkom, nie je namieste sa vyvyšovať.