Ako učiť dieťa chodiť na nočník

Existuje mnoho názorov na to, ako a kedy začať dieťa učiť chodiť na nočník. Aj napriek tomu, že ide o veľmi individuálnu zručnosť existuje zopár univerzálnych rád, ako toto obdobie zvládnuť.

Kedy je vhodné dieťa začať učiť chodiť na nočník

Naučiť sa používať nočník je postupný proces, na ktorého počiatku je neurologický vývoj, ktorý dospel do bodu, kedy dieťa vie ovládať močový mechúr a svaly konečníka. Deti teda neučíme chodiť na nočník, len im s tým v okamihu, keď sú už pripravené, pomôžeme. Záleží najmä na vyspelosti nervového systému, ktorá sa môže u jednotlivých detí značne líšiť. Tento proces urýchliť nemôžete. Ak pochopíme, čím sa riadi vývoj detí, môžeme pre ne pripraviť správne prostredie a podporovať ich. Od narodenia do osemnásteho mesiaca sa bunky nervového systému pokrývajú myelínom, čo je látka, ktorá umožňuje efektívnejší prenos impulzov z bunky do bunky v celom nervovom systéme. Vďaka tomu sa dojčatá a batoľatá postupne učia lepšie ovládať a koordinovať svoje pohyby rovnako ako aj svaly konečníka či močový mechúr. Každé dieťa je individuálne a predtým, ako ho začneme privykať na nočník treba zohľadniť viacero faktorov:

1. Veková primeranosť. Podľa štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Pediatric child health deti prejavujú „pripravenosť“ na učenie sa na nočník približne vo veku 2 rokov. Ďalšia štúdia uvádza výsledky výskumu, podľa ktorého dieťaťu trvá oveľa dlhšie naučiť sa chodiť na nočník, ak začne ešte pred druhým rokom ako dieťa, ktoré sa začne učiť až po druhom roku života.
    
2. Fyzická pripravenosť. Vaše dieťa musí byť fyzicky pripravené. Musí vedieť ovládať svaly, ktoré sú nevyhnutné na zadržanie obsahu čriev a močového mechúra.
    
3. Kognitívne schopnosti. Musí si uvedomovať, čo sa od neho očakáva, keď ho posadíte na nočník.
    
4. Emocionálna vyspelosť. Dieťa musí byť emocionálne pripravené. A teda schopné vôľou zadržať svoje svalstvo, až kým sa neposadí  na nočník.

Pamätajte, že ak vaše dieťa vôbec neprejavuje záujem o nočník, či na ňom nevydrží sedieť, kým nevykoná potrebu, nie je pripravené. Nemá zmysel dieťa zabávať hračkami, knihami, či inak, kým neurobí svoju potrebu. Dieťa takto samo nepochopí, čo sa od neho očakáva a nebude sa tak skoro samo pýtať na nočník.

Podmienky na tréning na nočník

Ľahká dostupnosť. Keď sa rozhodnete, že je správny čas, je dobré pripraviť také podmienky, aby vaše dieťa chodilo samo na nočník podľa potreby, či už je deň alebo noc, takže sa uistite, že má z vlastnej postele voľný prístup k nočníku.

Žiadne rozptýlenia. Vyhnite sa nočníkom, ktoré blikajú, hrajú, robia rôzne zvuky či poskytujú akúkoľvek inú formu zábavy, pre deti to je zbytočné rozptýlenie, ktoré nijak nepomôže.

Vhodné prostredie. Umiestnite nočník do kúpeľne. Aj keď sa môže zdať výhodné mať jeden nočník v obývačke, jeden v spálni a jeden v kuchyni, dieťa sa z toľkých možností cíti zmätené. V konečnom dôsledku učíte dieťa chodiť na toaletu, takže by od začiatku malo používať jedno vhodné miesto ako je záchod alebo kúpeľňa.

Jednoduché oblečenie. V priebehu učenia obliekajte dieťa tak, aby sa mohlo (ideálne samo) rýchlo a ľahko vyzliecť: nohavice a tričká sú pre tento účel omnoho vhodnejšie ako overaly, dupačky, či body. Odporúča sa používať hneď od začiatku spodnú bielizeň.

Dodržujte konzistentnosť. Ak raz začnete tréning chodenia na nočník, nevracajte sa k plienkam (samozrejme okrem noci). Ideálne je preto začať v lete, kedy sa dajú ľahko odstrániť následky nehôd. Dieťa pociťuje obrovský zmätok, ak raz môže vykonávať potrebu do plienky, (napríklad pretože cestuje) a inokedy nie, keď si vyjdete len na prechádzku von. Dieťa nevidí žiaden rozdiel a len ťažko mu vysvetlíte, že hoci pár dní predtým plienku nemalo, zrazu ju má a môže ju použiť pre vykonanie potreby. Vytrvajte vo svojom odhodlaní a neprerušujte tréning.

Tipy ako začať s učením na nočník

1. Najskôr dieťaťu predstavte nočník tak, že ho naň posadíte v rámci prebaľovania. Je potrebné, aby sa nočník spojil s procesom vylučovania a stal sa prirodzenou súčasťou rutiny.
2. Po niekoľkých dňoch či týždňoch s nočníkom (závisí od konkrétneho dieťaťa) dajte dieťaťu spodnú bielizeň. Upozornite dieťa, že nemá plienku, a pravidelne ho posaďte na nočník.
3. V prípade, že sa dieťa nestihne vypýtať na nočník, predtým ako ho znova oblečiete, vždy ho posaďte na nočník. Ide o podporovanie spojenia medzi nočníkom a potrebou.
4. Nechajte dieťa, aby sa aktívne podieľalo na celom procese, samo sa vyzliekalo i obliekalo (alebo vám s tým pomáhalo), samo odnieslo mokré oblečenie do koša na bielizeň alebo do práčky a podobne. Toto sú prirodzené “následky”, ktoré by mali sprevádzať „nehodu“: prerušenie hry, posadenie na nočník, prezlečenie a upratanie, v tomto poradí.
5. Pokúste sa sledovať režim pri vykonávaní potreby dieťaťa a ponúkať mu nočník vždy vopred. Samozrejme to nie je vždy možné, ale časom si určitú pravidelnosť všimnete.
6. Na začiatku ide o časovo náročný proces, ale pri dodržaní dôslednosti to môže trvať maximálne pár týždňov. Môžete to celé vnímať ako dôležitú investíciu do budúcnosti.

A čo v noci?

Schopnosť dieťaťa zostať suché počas spánku sa vyvíja o dosť neskôr. Počas spánku spomaľuje dospelý mozog produkciu moču a “zamyká” zvierače; deti však dosahujú takúto fyziologickú vyspelosť v rôznom veku, ale priemerne až medzi tromi a šiestimi rokmi. Dovtedy nemajú nad nočným močením žiadnu kontrolu. Niektorí rodičia sa rozhodnú dieťa počas noci budiť, iní pokračujú v používaní plienok. Nič nenasvedčuje tomu, že by niektorá metóda bola lepšia alebo vhodnejšia – závisí teda na vašej preferencii. V každom prípade by sa k nočnému pomočovaniu malo pristupovať s pochopením a rodičia by sa mali vyvarovať akýmkoľvek trestom alebo obviňovaniu.