_1549040290.jpg)
Nový výskum naznačuje, že učenie pomocou umeleckých aktivít zlepšuje akademické výsledky študentov, pamäť a kognitívne funkcie.
Je všeobecne známe, že umenie má dôležité miesto vo vyučovacom procese, ale málokto vie, ako veľmi dokáže pomôcť učenie hravou umeleckou formou pri zapamätaní, či pri učení detí čítať. Vedci totiž vychádzali z predpokladu, že spomienky, ktoré sa nejakým spôsobom viažu na umenie sú veľmi silné. Rôzne umelecké zážitky sú považované za podporu kreatívneho myslenia a zlepšujú kognitívne procesy, ktoré vo svojej podstate uľahčujú dlhodobé spomínanie.
Podľa výskumu, ktorí robili vedci na Univerzite Johns Hopkins, zaradenie umeleckých aktivít - ako je pieseň, pohyb a kresba do vyučovacieho procesu môže pomôcť študentom lepšie sa učiť, a to najmä študentom so slabším prospechom. Štúdia bola publikovaná v časopise Trendy v neurovede a vzdelávaní skúmala 350 študentov piatej triedy v šiestich školách v Baltimore v Marylande. Študenti boli náhodne zaradení podľa špecializácie triedy: astronómia a veda o životnom prostredí a veda o životnom prostredí a chémia. Študenti najskôr absolvovali predmet, ktorý sa učili pomocou umenia, napríklad sa učili piesne v štýlue rapovania, aby sa naučili slovnú zásobu alebo vytvorili farebné koláže z papiera na naučenie sa klasifikácie informácií. Druhá skupina absolvovala predmet, kde sa vyučovalo klasickou metódou ako čítanie textov a dopĺňanie pracovných hárkov. Študenti následne tieto predmety absolvovali aj naopak. Tí ktorí mali umelecký predmet absolvovali klasickú formu a naopak. Výskumníci následne testovali študentov pred a po vyučovaní. Ale aj po ukončení štúdia, aby zistili, koľko informácií si dokázali zapamätať.
Vďaka vyučovaniu pomocou umeleckých aktivít si deti dlhodobo pamätajú informácie
Vedci zistili, že študenti, ktorí absolvovali vyučovanie pomocou umeleckých aktivít mali lepšie výsledky. Autori štúdie naznačujú, že použitím ich kreatívnych zručností pri riešení problémov a učení boli študenti schopní lepšie pochopiť a dlhodobo si zapamätať informácie aj z vyučovania klasického predmetu. Táto štúdia stavia na predchádzajúcom výskume, ktorý ukazuje pozitívne účinky umenia na akademický úspech študentov a zlepšenú pamäť. Toto je obzvlášť dôležité, pretože, ako uvádza Mariale Hardiman, prodekanka akademických záležitostí pre Školu vzdelávania na Univerzite Johna Hopkinsa a prvého autora štúdie: „Keď hovoríme o učení, musíme hovoriť o pamäti. Deti často rýchlo zabúdajú na to, čo sa naučili. Toto je jeden zo spôsobov, ako deti učiť tak, aby si naučenú látku aj čo najdlhšie zapamätali.“
Vďaka umeniu sa deti učia lepšie a rýchlejšie čítať
Dôkazy z týchto štúdií ďalej poukazujú na to, že využívanie umenia ako pedagogického nástroja je prínosom aj pre žiakov, ktorí majú problémy s čítaním. Počas výskumu sa pomocou rôznych umeleckých aktivít (napríklad pomocou spevu) učili čítať, či pomocou básní sa učili slovnú zásobu. Výsledkom bolo, že počas záverečného testovania vykazovali vyššiu úroveň čítania ako pred výskumom. Dokonca aj tí, ktorí mali skutočné veľké problémy s čítaním sa výrazne zlepšili.
Mariale Hardiman dúfa, že zistenia tejto štúdie jasne preukázali význam umeleckých učebných osnov na školách. „Naše údaje naznačujú, že tradičná výučba má medzeru v dosahovaní výsledkov študentov. Tiež sme zistili, že študenti preukazujú vyššiu mieru angažovanosti vo vzdelávaní. Z týchto dôvodov by sme chceli povzbudiť pedagógov, aby prijali integráciu umenia do výučby obsahu."
Vďaka účinkovaniu v školských umeleckých predstaveniach majú žiaci lepšie známky
Výskumný tím, vedený psychológom Univerzity Georgea Masona Adamom Winslerom, sa počas svojho výskumu zameral na stredné školy na Floride. Sledovali pokrok 31 322 etnicky rôznorodých študentov, no najmä s nízkymi príjmami. Zistilo sa, že študenti, ktorí absolvovali voliteľnú umeleckú triedu alebo pripravovali školské predstavenia mali lepšie výsledky na štandardizovaných jazykových testoch a matematických testoch ako ich rovesníci, ktorí sa na takejto umeleckej činnosti nepodieľali. Pri týchto žiakoch zaznamenali vysokú úroveň pripravenosti každého dieťaťa, vrátane kognitívnych, jazykových a sociálnych zručností, ako aj ich skóre na štandardizovaných matematických a jazykových testoch.
Výsledky týchto štúdií ukazujú, že tradičné formy vyučovania nie sú najvhodnejším nástrojom vo vyučovacom procese. Keďže deti kreatívne a tvorivé, bola by veľká škoda nevyužiť tento potenciál aj pri vyučovaní. Ide o veľmi jednoduchú, hravú a nenáročnú formu s veľkým účinkom.
