Najčastejšie problémy so správaním dieťaťa a ich riešenia

Ako si poradiť s nežiadúcim správaním u dieťaťa?

Neexistuje žiadny štandard pre normálne správanie. Správanie závisí od veku dieťaťa, jeho osobnosti, emocionálneho vývoja a prostredia výchovy. Vo všeobecnosti sa správanie dieťaťa považuje za normálne, ak je sociálne, rozvojovo a kultúrne vhodné. Správanie dieťaťa môžete považovať za normálne, aj keď nespĺňa spoločenské alebo kultúrne očakávania, ale je inak primerané veku. Aké sú najčastejšie problémy a čo sa s nimi dá robiť?

Lenivosť u dieťaťa

Motivovať deti niečo robiť nie je jednoduché, najmä ak sú lenivé a majú tendenciu nájsť si ospravedlnenie, že nič nerobia. Ak vaše deti nemajú záujem niečo robiť, tu je zopár tipov:

• Povedzte im príbehy zo svojho detstva a podeľte sa o svoje skúsenosti, aby ste ich inšpirovali a povzbudili k tomu, aby napríklad vyskúšali niečo nové.
• Nenúťte deti, aby sa venovali konkrétnej záľube. Dajte im rôzne možnosti a nechajte ich vybrať. Deti sa viac zaujímajú o niečo, ak si to vyberú samy.
• Povzbudzujte deti, aby sa venovali každodenným prácam tým, že ich urobíte zábavnými. Môžete si napríklad urobiť súťaž, kto uprace viac hračiek.

.

Vulgárne vyjadrovanie u dieťaťa

Je normálne, že deti kričia, keď sú nahnevané. Mali by ste ale spozornieť, ak začnú nadávať. Čo robiť v prípade, že vaše dieťa používa hanlivé slová, či už v hneve alebo pri bežnom rozhovore s rovesníkmi?

• Uistite sa, že takto pred deťmi sami nehovoríte.
• Zaveďte doma nulovú toleranciu voči vulgarizmom. Neexistuje žiadna ospravedlnenie pre nadávanie. Ak dieťa použije nadávku, vyvoďte dôsledky.
• Jasne stanovte pravidlá. Čo hrozí dieťaťu za použitie takéhoto slovníka? Dodržujte tieto pravidlá.
• Ak malé dieťa použije takéto slovo, pretože ho niekde počulo, okamžite ho opravte. Povedzte mu, že je to „zlé slovo“ a ľudia nemajú radi takéto slová. Ak ste toto slovo použili pred svojím dieťaťom vy, okamžite sa ospravedlňte. Môžete dokonca požiadať svoje dieťa, aby vám pripomenulo, že je to zlé slovo.

Klamanie u dieťaťa

Je bežné, že deti klamú. Môžete sa cítiť zradení a dokonca pochybovať, či môžete dieťaťu znova dôverovať. Čo robiť, aby ste zabránili tomu, aby vaše dieťa klamalo?

• Neberte si to osobne. Premýšľajte o situácii z pohľadu vášho dieťaťa, aby ste pochopili, čo ho prinútilo klamať.
• Deti môžu klamať, keď majú strach, že pravda môže mať pre ne negatívne alebo nepríjemné dôsledky. Pokúste sa zabrániť potrebe vášho dieťaťa klamať.
• Naučte ich byť úprimné. Začnite tým, že budete vzorom.

Agresívne alebo násilné správanie u dieťaťa

Je v poriadku, ak sa deti nahnevajú. Ak sa však tento hnev stane násilným alebo sa zmení na agresívne správanie, je to vážny problém. Poruchy nálady, psychóza, porucha správania, trauma alebo frustrácia môžu spôsobiť agresiu aj u malých detí. Deti sa občas môžu uchýliť k násiliu aj v sebaobrane. Agresia však môže byť aj naučeným správaním. Ak má vaše dieťa tendenciu reagovať na negatívnu reakciu agresívne, toto by ste mali urobiť:

• Najjednoduchší spôsob, ako reagovať na agresiu u detí, je kričať na ne. Ak však chcete naučiť deti ovládať svoje emócie, mali by ste namiesto toho znížiť tón svojho hlasu a požiadať ich, aby sa upokojili.
• Dajte dieťaťu alternatívu, ako narábať s hnevom. Naučte ho napríklad používať slová a frázy ako „Som naštvaný“ alebo „Nepáči sa mi to“ alebo „Nie som z toho šťastný“, keď sa hnevajú, namiesto toho, aby sa uchýlili k fyzickému násiliu.
• Ale čo je najdôležitejšie, buďte vzorom pre deti a vyhýbajte sa agresívnemu správaniu. Dieťa za agresívne správanie považuje aj to, keď ho sami fyzicky potrestáte alebo neprimerane kričíte.

Odvrávanie a nedostatok rešpektu voči rodičovi

Keď vaše dieťa zakričí „nie“ zakaždým, keď mu poviete, aby niečo spravilo, môže to byť pre vás veľmi náročné.

• Ak vaše dieťa odvráva, ale spraví, o čo ste ho požiadali, potom toto správanie ignorujte. Oceňte, že spravilo to, o čo ste ho požiadali, aj keď sa mu nechcelo. Potom mu môžete vysvetliť, že je v poriadku, ak sa mu nechce občas niečo spraviť, ale nie je v poriadku hovoriť s vami neúctivo.
• Nereagujte impulzívne. Ak dieťa kričí, počkajte, kým sa upokojí. Povedzte mu pokojne, aké správanie je prijateľné, a aké nie.
• Stanovte limity a upozornite ich na možné následky. Nevyhrážajte sa, jednoducho uveďte jasné fakty. Napríklad povedzte, že ak budú naďalej kričať, nebudú môcť pozerať večer TV. Ak však prestanú kričať a začnú vás počúvať pozriete si spolu nejakú rozprávku.
• Nakoniec vykonajte rýchlu kontrolu. Je v okolí dieťaťa niekto, kto sa tak správa k iným osobám? Ak áno, prediskutujte s dieťaťom, prečo by nemali po takom človeku opakovať toto nevhodné správanie.