_1549040290.jpg)
Odhaduje sa, že 65 % dnešných detí bude vykonávať prácu, ktorá v súčasnosti neexistuje. Za týchto okolností sa každý musí stať samoukom a zároveň celoživotným študentom. V opačnom prípade budú jeho získané zručnosti rýchlo zastarané.
Pojem „unschooling“ je pravdepodobne odvodený od pojmu „deschooling“, ktorý zaviedol Ivan Illich a bol vytvorený bývalým učiteľom Johnom Holtom, ktorého mnohí považujú za otca hnutia unschooling (a homeschooling). Holtova filozofia unschoolingu zdôrazňuje, že učenie je prirodzený proces, ktorý funguje najlepšie, keď vychádza z činností každodenného života. Termín „unschooling“ sa začal používať ako protiklad k verziám homeschooling, ktoré boli vnímané ako „príliš školské“, keďže hoci ide o domáce prostredie, len napodobňuje školské vzdelávanie s použitím učebníc a praktikovaním rôznych cvičení podľa danej osnovy. Unschooling úzko nadväzuje na témy vzdelávacích filozofií, ktoré navrhli už Jean-Jacques Rousseau či Maria Montessori.
Unschooling je založený na tom, že deťom dáva pri učení čo najviac slobody. Je to vzdelávacia metóda, ktorá je založená na zásade, že sám vzdelávaný si určuje, čo, kedy a ako sa naučí. Táto metóda sa výrazne odlišuje od klasického školského systému. Kým v tradičnej škole je určitá autorita, ktorá povinne predpisuje obsah a rozsah vedomostí a zručností, ktoré musí žiak zvládnuť a hodnotí ich (porovnávaním s inými žiakmi), unschooling je založený na vlastnej iniciatíve detí. V rámci unschoolingu neexistujú vopred vymyslené osnovy. Učenie prebieha samovoľne napr. hraním sa, diskutovaním a skúmaním okolia. Tento vzdelávací smer stojí voči klasickému školstvu v opozícii a odmieta jeho metódy, ako je napr. známkovanie, vekové rozdelenie do tried a študijné plány. Na rozdiel od tradičného homeschoolingu, v ktorom sa rodičia pokúšajú kopírovať formálne učebné osnovy školského systému v domácnosti, unschooling povzbudzuje deti, aby vo svojom čase robili čokoľvek, čo chcú.
Princípy unschoolingu
- Učenie prebieha na základe vnútornej motivácie dieťaťa, ak je mu umožnené nasledovať svoje záujmy a nie je obmedzovaný príkazmi a zákazmi, a ak nie je nútené učiť sa znalosti, ktoré mu v danej chvíli nedávajú zmysel.
- Učenie prebieha často nevedome alebo spontánne v závislosti na potrebe sa niečo naučiť.
- Unschooling vyžaduje od rodičov veľkú dávku dôvery v dieťa, v jeho schopnosť naučiť sa všetko, čo mu v danej chvíli pripadá zaujímavé a vhodné.
Deti majú túžbu po znalostiach vrodenú
Základným predpokladom unschoolingu je, že zvedavosť je vrodená, a že deti sa chcú učiť. Z toho je často vyvodený argument, že inštitucionalizácia v tradičnej škole je neefektívnym využívaním času detí, pretože vyžaduje, aby sa každé dieťa učilo konkrétne predmety rovnakým spôsobom, rovnakým tempom a v určitom čase bez ohľadu na súčasné alebo budúce potreby, záujmy, ciele alebo akékoľvek predchádzajúce znalosti, ktoré môže mať dieťa o danej téme.
Aké výhody prináša unschooling?
Podporuje kritické myslenie
Všetky deti by mali byť kritickými mysliteľmi. Mali by s úctou spochybniť všetko, čomu nerozumejú, od obsahu až po pravidlá a predpisy. Kritické myslenie je o zhromažďovaní informácií, odhaľovaní a analýze argumentov.
Učí riešeniu problémov
Deti pri unschoolingu prichádzajú na rôzne riešenia sami, namiesto toho, aby sa jednoducho opýtali učiteľa. Takýmto spôsobom si dokážu poradiť s rôznymi problémami a nachádzajú často originálne riešenia. Riešenie problémov je najviac hodnotené medzi desiatimi zručnosťami, ktoré zamestnávatelia hľadajú.
Deti sa môžu ponoriť hlboko do témy, ktorá ich zaujíma
Keďže nie sú ničím obmedzovaní, téme, ktorá ich baví sa môžu venovať ako dlho chcú, a do akej miery potrebujú.
Študenti unschoolingu majú úspešnú kariéru
V prieskume, ktorí vykonali psychológovia Peter Gray a Gina Riley na 232 rodinách, ktoré praktizovali unschooling, zistili, že až 83 % detí úspešne pokračovalo v štúdiu na vysokých školách a nemali žiadny problém sa zapojiť do klasického vzdelávania. 7 z 10 opýtaných študentov považovali za najväčší benefit unschoolingu získanie vysokej miery sebamotivácie a dôvery vo vlastné schopnosti naučiť sa čokoľvek. Výsledky štúdie ohľadom kariéry ľudí vzdelávaných unschoolingovou metódou možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvou skupinou je až pozoruhodne vysoké percento (48 %) respondentov, ktorí sa venujú profesionálnej kariére v oblasti tvorivého umenia ako výtvarné umenie, remeslá, hudba, fotografia, film a písanie. Ako vysvetlenie uvádzajú autori fakt, že nakoľko deti boli od začiatku vedené tak, aby sa venovali tomu, čo ich baví, zo svojich talentov a záujmov dokázali vybudovať úspešnú kariéru. Až 53 % respondentov, ktorí patria do druhej skupiny sa venujú podnikaniu. Tieto dve skupiny sa však značne prekrývajú s kreatívnym umením, pretože mnohí sa zaoberajú predajom vlastných kreatívnych produktov alebo služieb.
Unschooling u nás a vo svete
Unschooling, ako forma homeschoolingu, je legálna vo všetkých 50 amerických štátoch. V Európe má každá krajina svoje vlastné zákony. V krajinách, ako je Nemecko a Švédsko, je to úplne nelegálne, v krajinách, ako je Rakúsko či Španielsko, je potrebné splniť určité požiadavky štátnych inštitúcií. V krajinách, kde je zavedené povinné vzdelávanie (nie povinná dochádzka) je nutné preukázať, že sa dieťa vzdeláva a vyvíja. Napríklad v Anglicku nemusia rodičia svoj zámer vzdelávať svoje deti doma vôbec oznamovať. Vo Francúzsku, kde je domáce vzdelávanie legálne už od roku 1882, stačí, aby rodičia o domáce vzdelávaní požiadali. Slovenská republika patrí medzi štáty s povinnou školskou dochádzkou. Preto momentálne nie je možné unschooling legálne vykonávať, pretože dieťa nemá úplnú slobodu voliť si čo, kedy, kde, ako, s kým a akým spôsobom sa bude učiť, ale musí spĺňať požiadavky ministerstva školstva. Zákony umožňujú domáce vzdelávanie, ktoré však musí spĺňať požiadavky ministerstva školstva a nadväzuje na osnovy platné aj pre školy.
