5 spôsobov, ako reagovať na veľké emócie detí

Jednou z najväčších motivácií rodičov je chrániť naše deti pred bolesťou a utrpením – v podstate pred negatívnymi emóciami. Napriek nášmu najlepšiemu úsiliu budú naše občas deti sklamané, budú cítiť strach a bolesť a zažijú občas v živote aj obrovskú stratu a smútok. Ale to nie je nevyhnutne zlá vec Prežívanie emócií nám však môže poskytnúť informácie o nás samých. Aj keď sa nemôžeme snažiť chrániť naše deti pred ťažkými emóciami, existujú stratégie, ktoré môžeme použiť, aby tieto emócie  deťom poskytli príležitosť narábať so svojimi emóciami a učiť sa vyrovnať s udalosťami, ktoré ich v živote stretnú. Do akej miery môžu byť negatívne emócie našich detí potenciálne prospešné, závisí od ich schopnosti sebaregulácie. U malých detí zohrávajú zásadnú úlohu rodičia pretože detská prefrontálna kôra, oblasť mozgu, ktorá riadi emócie je veľmi nezrelá.

 

Povaha utrpenia detí

Pocity detí sú pre ne skutočné a existujú z nejakého dôvodu. Často sú ich emócie veľké, hlasné a často dospelým nedávajú zmysel:

Dieťa sa rozčuľuje pre tie najhlúpejšie veci. Deti majú úplne iný referenčný rámec ako dospelí. Sú percepčne citlivejšie ako dospelí. Deti počujú rôzne zvuky a vidia iné veci ako dospelí, pretože vidia lepšie a tiež preto, že ich oči sú nižšie ako oči dospelých. Ich vnímanie času je iné ako u dospelých – zvyčajne je oveľa pomalšie. Nie je teda žiadnym prekvapením, že sa dosť rozčuľujú kvôli veciam, ktoré dospelí nedokážu pochopiť.

Dieťa sa rozčúli v najnevhodnejšom čase. Na ceste von z dverí. Tesne pred spaním. Keď nevesta kráča uličkou. Občas je lepšie zamyslieť sa čo spustilo tento hnev? Súrite ho pri obliekaní a obúvaní pri odchode z bytu, pretože sa vám zdá, že je vaše dieťa príliš pomalé? Nútite dieťa ísť si ľahnúť, aby čo najskôr zaspalo, pretože potrebujete ešte dokončiť domáce práce? Takýchto príkladov je veľa, a za nimi je často práve reakcia rodiča, ktorý spustí u dieťaťa záchvat hnevu. Keď sú deti s rodičmi, ktorí sú pokojní, všetko na svete je pre deti v poriadku. Keď sú však rodičia v strese, deťom to signalizuje, že niečo nie je v poriadku. Keď sú rodičia unavení, vystresovaní alebo uponáhľaní, privádza to deti do neistoty a tá prináša tie najhoršie záchvaty hnevu a tie najnerozumnejšie požiadavky. Takže keď najviac potrebujete spoluprácu svojho dieťaťa, je najmenej pravdepodobné, že ju dostanete.

 

Rozumné odpovede pre rozumných rodičov

Ako máme my ako rodičia reagovať na utrpenie detí, keď sa riadi inými pravidlami ako naše utrpenie? Ako máme učiť deti, aby regulovali svoje emócie, keď musíme zvládať aj svoje vlastné emócie? Tu je niekoľko jednoduchých tipov, ako pomôcť deťom cítiť sa vypočuté:

 

1. Uznajte a potvrďte emócie detí

Pre deti všetkých vekových kategórií je prvým krokom uznať svoje emócie, aj keď si neuvedomujú, čo presne cítia. Začnite vysvetlením, že prežívajú emóciu. Tento jednoduchý akt uznania, môže byť jednoduchý, ako napríklad: „Vidím, že ťa to rozčuľuje“ alebo „zdá sa, že ťa niečoho znepokojilo“. Ak v skutočnosti neviete, čo vaše dieťa cíti môžete sa ho opýtať: „Bojíš sa niečoho?“ alebo "Je ti smutno?" Tento akt sám o sebe môže znížiť negatívne emócie.

Vyžarujte empatiu. Empatia je nevyhnutná na to, aby sme dokázali citlivo reagovať na trápenie našich detí. Stručne povedané, empatia je schopnosť sprostredkovať vášmu dieťaťu tento pocit: „Rozumiem tvojim pocitom a je mi ľúto, že ti ubližuje.“ Emócie si vždy zaslúžia pochopenie a empatiu. Emócie odzrkadľujú vnímanie situácie vaším dieťaťom a či už je samotné vnímanie správne, pocity sú vždy skutočné.

 

2. Povzbudzujte deti, aby vyjadrili svoje emócie

Svojmu dieťaťu môžete pomôcť rozvinúť vyjadrenie svojich emócií. Pri prežívaní emócie, obyčajné vyslovenie názvu emócie nestačí na to, aby deti mali pocit, že emóciu naplno vyjadrili. Pokúste sa mu pomôcť s presným opísaním toho, čo práve prežíva, aby ste spoločne čo najpresnejšie vyjadrili to, čo dieťa prežíva.

 

3. Nájdite spôsob ako pomenovať prežívanú emóciu

Pre niektoré deti nie sú slová najdostupnejšou formou vyjadrovania. Často to platí u mladších detí, pretože ich verbálne schopnosti sú menej rozvinuté, alebo u detí, ktoré sú menej orientované na jazyk ako svoj hlavný spôsob vyjadrovania. Ak je to aj prípad vášho dieťaťa, môže pomôcť, ak ho požiadate, aby nakreslilo, ako sa cíti, alebo nakreslilo situáciu, ktorá ten pocit vyvolala. Deti si môžu vybrať farbu, tvar alebo zviera, ktoré ukazuje alebo najlepšie vyjadruje pocit.  Môžete sa svojho dieťaťa opýtať, či napriek ťažkostiam zo zážitku vyplynulo niečo pozitívne alebo či sa o sebe prostredníctvom tejto skúsenosti dozvedelo. Kladenie týchto otázok môže pomôcť vášmu dieťaťu pozerať sa na situáciu pozitívnejšie a tiež ho naučí dôležitej stratégii zvládania náročných emócií.

 

4. Neberte to osobne

Je také ľahké brať pocity detí osobne – mať pocit, že by sa cítili lepšie alebo boli menej rozrušené, keby sme niečo urobili inak – ale nemusí to byť pravda. Detstvo je chaotická zmes vysoko nabitých emócií, z ktorých väčšina nesúvisí s tým, ako ste konali. A čo viac, každé dieťa je iné, takže je nemožné, aby ste reagovali  vždy správne. Tým, že akceptujeme emócie našich detí, povzbudzujeme deti, aby si ich uvedomovali, a trénujeme ich v procese pochopenia, vyjadrenia a regulácie týchto pocitov, vytvárame pre ne príležitosť žiť bohatší a zmysluplnejší život.