Každý moderný učiteľ by mal počas svoje praxe využívať čo najviac efektívnych vyučovacích metód. V skutočnosti však ešte stále mnoho učiteľov učí iba klasických spôsobom, zaužívaným desiatky rokov. Český učiteľ Robert Čapek ponúka učiteľom publikáciu, kde môžu nájsť inšpiráciu učiť lepšie.
Robert Čapek popisuje vo svojej knihe Moderní didaktika zlé vyučovanie ako také, ktoré sme zažili my sami. „Žiaci majú pokojne sedieť, poslúchať a písať. Sami sme predsa sedeli v triede a písali a písali a písali a boli potichu, iba okamih, keď nás skúšali bol výnimkou... Hodiny sú nudné ako cez kopirák.“ Autor je učiteľom z praxe a v úvode sa nevyhne vlastným postrehom na súčasné vzdelávanie v českých školách. Sám sa vypracoval od pomocného vychovávateľa, cez učiteľa na základnej a strednej škole k odbornému asistentovi na univerzite. Pôsobí aj ako lektor, ktorý sa zameriava na hodnotenie a sebahodnotenie žiakov.
Mnohé postrehy uvedené v knihe sú totožné aj so situáciou v slovenskom školstve. Jednou z mnohých tém, ktoré sa týkajú vzdelávania, je príprava detí do života a praxe. Už na začiatku knihy R. Čapek upozorňuje na vypuklý problém zlej prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách. Z toho vyplýva, že vysokoškoláci nie sú pripravení na výkon povolania, takže nemôžeme od nich očakávať, že budú vedieť na to pripraviť žiakov na základných a stredných školách. Práve odborová didaktika ako predmet je na chvoste záujmu pedagogických škôl.
Dobrého učiteľa nerobí jeho znalosť odboru
Dostupné monografie a učebnice didaktiky nie sú zamerané na prax. V každej nájdeme mnoho definícií, klasifikácií a rozdelení, ktoré sú natoľko abstraktné, že sa nedajú použiť v praxi a ani nefungujú. Moderná didaktika je iná, antidefiničná, antinormatívna, anticitačná. R. Čapek sa dobrovoľne vzdal akýchkoľvek klasifikácií, hoci jednu v knihe predsa len nájdeme. Výukové metódy delí na také, ktoré učiteľ ovláda a používa a také, ktoré nepozná, alebo pozná a nepoužíva.
Kniha Moderní didaktika je akýmsi lexikónom jednotlivých metód, ktoré sú zoradené abecedne. Pri metódach sú vložené praktické príklady a ukážky. Kľúčovou a najrozsiahlejšou je kapitola „Výučbové metódy“, ktorá prináša čitateľovi pohľad na jednotlivé metódy, ktoré sú vybrané a popísané tak, aby boli využiteľné pre všestranné použitie, sú vhodne doplnené príkladmi, ilustráciami. Sú to známe metódy, ktoré učitelia používajú alebo ich poznajú – brainstorming, delfská metóda, daltonská výuka, ale aj menej známe – Metóda 635, HOBO metóda, Diamant.
Prečo deti nerady chodia do školy?
Snažíme sa o moderné školstvo, v skutočnosti nefungujú samozrejmé veci. Deti nerady chodia do školy, chýba im kreatívne premýšľanie, skúšky sú často fraškou. Učiteľom chýba energia a chuť meniť samých seba. Stále je dobrým učiteľom ten, ktorý ich naučí čo najviac informácií. Čo však z toho majú, keď ich nevedia použiť? Stále prevažuje obraz žiakov, ktorí sedia v laviciach, zapisujú si do zošitov a učiteľ im prednáša učivo. Položili ste si niekedy otázku, či tí nevychovaní žiaci alebo študenti, ktorí nerešpektujú autority, nie sú iba deti, ktoré sa nudia a potrebujú, aby sme v nich prebudili záujem? R. Čapek na to aj odpovedá: „Vhodne vybrané a realizované výukové metódy sú skvelou prevenciou proti nedisciplinovanosti, apatii a inému nevhodnému správaniu žiakov. Dobrá didaktika vytvára posolstvo – v našej triede je normálne pracovať, a nie obvyklé – v našej triede pracujú iba bifľoši.“
Jedným z odporúčaní R. Čapka je neučiť klasicky, ale využívať čo najviac moderných a neopozeraných metód, aby sa žiakom nezunovali. Každá trieda je však iná a metódy je potrebné upravovať deťom na mieru. Metodologicky a didakticky sú veľmi vhodne popísané aj hodnotiace metódy v kapitole o hodnotení. Najskôr sa autor venuje hodnoteniu žiakov učiteľom, následne sebahodnoteniu žiakov, a potom hodnoteniu žiakov navzájom.
Hladinu verejnej mienky v českých pedagogických vodách by mohla rozvíriť kapitola Didaktická literatúra, v ktorej hodnotí rôzne učebnice a publikácie na štúdium didaktiky. Mnohé neodporúča používať alebo ich priamo označuje na nevyhovujúce.
Doteraz takáto publikácia napísaná nebola. Ak áno, pravdepodobne ide o zahraničnú literatúru, ktorá nebola preložená do slovenčiny alebo do češtiny. Takto popísané metódy môžu učitelia využívať hneď, skúšať učiť inak a inovatívne. Je nenahraditeľným návodom pre každého, nielen pre začínajúceho učiteľa.
Ako príklad uvádza Čapek vo svojej knihe napr. vyučovaciu metódu Svet v mojej hlave. Aktivita umožňuje žiakom používať pri čítaní alebo inej práci s textom svoju predstavivosť. Pomocou svojich subjektívnych zážitkov pripájajú ku každému pojmu svoju osobitnú predstavu o zmieňovanej situácii alebo autorovi a pod. Žiaci začnú čítať text, po niekoľkých odstavcoch ich učiteľ zastaví a pýta sa, aké obrazy si vytvorili v mysli. Taktiež hovoria predstavy, ktoré im k obrazu dopomohli. Žiaci popisujú, ako im tento obrázok pomohol pochopiť situáciu alebo príbeh, ktorý čítali. Učiteľ sa pýta žiakov aj na to, aké slová im pomohli vytvoriť ich predstavu. Pýta sa otázku prečo? Každá predstava je iná a je vhodné diskutovať o našich rozdielnych predstavách.
Robert Čapek, Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Vydavateľstvo: Grada, 2015.
Mgr. Robert Čapek, Ph.D. pôsobí na Univerzite v Hradci Králové na Fakulte informatiky a managementu, kde vyučuje predmety zamerané na psychológiu. Pre rôzne inštitúcie a školy pracuje ako lektor. Je odborníkom na osobnostný rozvoj, hodnotenie a sebahodnotenie. Napísal množstvo učebných textov, popularizačných a odborných článkov a učebníc. Medzi významné monografie, ktoré vydal je napr. Odmeny a tresty v školskej praxi, Triedna klíma a školská klíma, Učiteľ a rodič: spolupráca, triedna schôdzka, komunikácia.
