ZUZANA BEROVÁ a PETER BERO sú ojedinelou dvojicou. Sú dlhoroční manželia, ale aj spolupracovníci. Vyštudovali učiteľstvo matematika – fyzika. Vydali množstvo inšpirujúcich publikácií a učebníc matematiky. Vyvinuli systém RAU – Riadeného Aktívneho Učenia, ktoré rozvíja žiacke zručnosti a životné kompetencie, čo je opakom memorovania naučených poznatkov.
Rozprávali sme sa o tom, ako sa obaja od matematiky dostali ku koučovaniu, aká je filozofia Riadeného Aktívneho Učenia a čo ich najviac trápi na dnešnom školstve.
Bavilo vás učenie detí? Boli ste tou zapálenou učiteľkou? – Zuzana
Určite áno, stále som hľadala inšpirácie a možnosti, ako učiť tak, aby to bolo aj pre žiakov, aj pre mňa viac zábavou ako povinnosťou. Žiaľ, „horela som“ tak veľmi, až som po niekoľkých rokoch úplne vyhorela. Ale to je tak trochu môj celoživotný problém – ustrážiť si „toky energie“ v situácii, keď vás to, čo robíte napĺňa tak, že nevnímate svet okolo seba a ani seba.
Na vašom webe uvádzate, že vaša cesta pedagogičky mala rôzne odbočky. Čím ste sa ešte zaoberali a pracovali? – Zuzana
Niekoľko rokov som pracovala v Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovni Tatry – Sympatia na vývoji nových produktov. Spolu s kolegami sme od základu stavali tretí pilier dôchodkového poistenia. V tom čase to bolo úplná novinka a ja som sa znovu ocitla v roli „učiteľky“. Chodili sme po Slovensku a vysvetľovali výhody a potrebu doplnkového dôchodkového poistenia (dnes sporenia). Vždy som sa snažila veľa sa učiť, nadchlo ma feng – šuej, študovala som One Brain, venovala som sa imidžu a reči tela. Potom som pred pár rokmi skúšala „kariéru“ kozmetickej poradkyne. Práca so ženami a s kozmetikou bola pre mňa veľmi príjemnou odbočkou od matematiky, ale hádajte, čo sa mi na tom páčilo najviac. Keď som mohla vysvetľovať a školiť. Jednoducho, nech som robila čokoľvek, osud ma vždy znovu a znovu „pritiahol“ k tomu, čo je mi prirodzené a súdené. Učiť a inšpirovať. V tejto úlohe sa cítim najistejšie, vnímam ju ako svoje životné poslanie.
Ako ste sa od matematiky dostali ku koučovaniu? – Peter
Najskôr som sa od matematiky dostal do sveta biznisu, kde sa mi otvoril nový svet. Musel som sa naučiť množstvo nových vecí a hlavne o práci s ľuďmi. Riadenie ľudí je nesmierne zložitá vec a k tomu ešte riadenie samého seba. To je už úplne najťažšie. Tak som sa tým dlhé roky prehrýzal a keďže tá nekonečná potreba deliť sa s inými o to čo viem, je u mňa rovnako silná ako u Zuzky, nemohlo to skončiť ináč.
Ako vznikla myšlienka R∙A∙U?
Riadené Aktívne Učenie je taká esencia našej celoživotnej práce. Ako keď výrobca vonného oleja zmieša bylinky, pridá trochu činidla a veľa lásky, aby dostal nádhernú vôňu. Tak aj my sme zmiešali naše skúsenosti žiacke, študentské a učiteľské, pridali sme k tomu štipku manažérsky pohľad, veľa rodičovských očakávaní a mnoho lásky. A z tejto zmesi sme vyfiltrovali iný pohľad na učenie a učenie sa, ktorý sme nazvali Riadené Aktívne Učenie.
Mohli by ste priblížiť filozofiu Riadeného Aktívneho Učenia?
R∙A∙U vychádza z troch základných zdrojov. Prvým je teória poznávacieho procesu Cloude theory, ktorá hovorí o tom, že poznatok v našej psychike nevzniká ako postupnosť na seba nadväzujúcich krokov, z ktorých ani jeden nesmiem vypustiť. Vychádza z princípov konštruktivizmu a jeho základnou myšlienkou je, že poznatok vzniká tak, že vytvárame vo svojej psychike sieť prepojení, ktorá sa stane v istom okamihu takou hustou, až vnikne „obláčik“ - porozumenie danému poznatku.
Druhým zdrojom, z ktorého vychádzame je neurolingvistické programovanie, ktoré hovorí o tom, že každý z nás sa učí iným spôsobom. Pre niekoho je potrebné veci vidieť, orientuje sa v grafoch, obrázkoch a štruktúrach, inému je lepšie ich počuť a potrebuje texty a slová a iní z nás si musia veci doslova „ohmatať“, aby ich mohli dobre spoznať a naučiť sa ich.
Tretím východiskom je to, čo sme nazvali najstručnejšia didaktika na svete. A tá hovorí, že porozumenie vzniká najlepšie v situáciách, keď môžeme o veciach diskutovať, robiť ich, alebo ich vysvetľovať iným. (Toto je jej skrátená verzia. Celá obsahuje až osem viet.)
Keď vhodne zmiešate tieto tri východiská, tak od základov zbúrate to, čo je v našej škole ešte vždy zaužívané: deti sedia v laviciach a počúvajú, čo im hovorí učiteľ.
Filozofia R∙A∙U hovorí, že žiak je ten, kto má byť v škole aktívny. Iba tak dokážeme zabezpečiť, že bude veci spoznávať spôsobom, ktorý je mu vlastný, že bude môcť o nich diskutovať a sám si ich skúšať. R∙A∙U od základov mení úlohu učiteľa v triede. Učiteľ prestáva byť „odovzdávateľom“ vedomostí a stáva sa sprievodcom žiaka na jeho vlastnej ceste poznávania a poznania.
Je tento systém aplikovateľný na každý predmet a pre každého žiaka?
Samozrejme sme začali s R∙A∙U v matematike, ale Riadené Aktívne Učenie je najslobodnejší školský systém. Preto je na pohľad taký jednoduchý, až samozrejmý. Na druhej strane sa náročne komunikuje. Pretože vyžaduje od učiteľov veľa tvorivosti, ochoty zoznamovať sa s novými metódami práce, ktoré budú môcť ponúknuť svojim žiakom.
Ako sa aplikuje R∙A∙U v praxi?
Jednoducho a ťažko súčasne. Jednoducho preto, lebo závisí iba od rozhodnutia samotného učiteľa, či do toho pôjde alebo nie. Potrebuje iba dve veci: svoju ochotu vzdať sa absolútnej kontroly nad tým, čo sa deje v triede a svoju ochotu dať dôveru svojim žiakom, že dokážu čokoľvek na svete. A práve to je na celej veci naozaj veľmi ťažké.
Nevnímate metódu Hejného matematiky ako konkurenciu?
Určite nie. R∙A∙U, či Hejného metóda vychádzajú z tých istých základov, dovolím si povedať, že máme s pánom profesorom Hejným rovnaký pohľad na mnoho otázok súvisiacich so školou a s učením. Je skvelé, keď existuje mnoho ponúk pre učiteľov, keď si majú z čoho vybrať. A je jedno, či si vyberú R∙A∙U, Hejného metódu, metódu Susan Kowalikovej, daltonské princípy, či čokoľvek iné. Podstatné je, aby sa posúvali vo svojej práci ďalej, aby si uvedomovali potrebu meniť svoj prístup k učeniu tak, aby vychovávali deti pre tretie tisícročie.
Akí učitelia inšpirovali vás?
Inšpiráciou bol pre nás každý jeden učiteľ, ktorý nás učil alebo s ktorým sme spolupracovali, každý jeden žiak, s ktorým sme sa stretli. A boli ich tisíce. Inšpiráciou sme si navzájom. Našim veľkým učiteľom boli a sú naše deti a vnúčatá a, samozrejme, naši rodičia.
Venujete sa aj vydavateľskej činnosti, ktorá je naozaj rôznorodá. Blogujete, píšete učebnice, motivačné knihy, rozprávky. Nebudú vaše knihy dostupné aj ako e-knihy?
Kniha Nikto nepríde je dostupná aj ako e-kniha. Ostatné sú zatiaľ na „čakacom liste“.
Píšete učebnice aj dnes alebo vydávate reedície?
Aj píšeme novinky, aj vydávame reedície už existujúcich. O naše učebnice a pracovné zošity je medzi slovenskými učiteľmi matematiky záujem. Sme za to vďační a súčasne je to veľmi zaväzujúce.
Darí sa vám inšpirovať učiteľov k zmene? Aké máte spätné väzby na knihu Umenie byť učiteľom? – spoločná odpoveď
Množstvo skvelých a nadšených reakcií. Sme veľmi radi, ak sa nám darí inšpirovať učiteľov. Na druhej strane, Umenie byť učiteľom občas nastavuje aj nepríjemné zrkadlo. Ale veríme, že dobrí učitelia prijmú aj takýto pohľad.
Čo vás najviac hnevá na dnešnej situácii v školstve? A samozrejme, teší?
Začneme tým, čo nás teší. Teší nás množstvo múdrych a aktívnych učiteľov, ktorí vidia predovšetkým svojich žiakov a ich rozvoj. Dokážu si všímať podstatné veci, sú ochotní venovať svoju energiu a svoj čas, aby zmenili nielen svoje vyučovanie.
A čo nás neteší? Nezáujem štátu o zlepšenie stavu nášho školstva, nekompetentný a nekoncepčný prístup, prehliadanie a bagatelizovanie problémov učiteľov. Neteší nás ani to, že v posledných rokoch za každý spoločenský problém, ktorý sa objaví na Slovensku, vlastne vždy a znovu môžu iba učitelia. A neteší nás to, že aj napriek tomuto všetkému sa väčšina slovenských učiteľov tvári, že je „všetko v pohode“.
Akým spôsobom pomáha manažment práci učiteľa? Hovorí sa o tom, že dobrý riaditeľ by mal byť aj dobrým manažérom. Ako je to u učiteľov?
Každá hodina je pre učiteľa manažérska výzva. Time manažment, práca s ľuďmi, krízový manažment, riadenie projektov. Nedávno sme boli na hodine u prváčikov. Učiteľka musela zvládnuť dieťa s ADHD, autistu, neprispôsobivé dieťa, pitie vody, súrne návštevy toalety, dieťa odmietajúce akúkoľvek činnosť... ani si už nepamätám, čo všetko sa tam vyskytlo. A popritom všetkých niečo naučiť.
V čom podľa vás spočíva problém, že žiaci prepadávajú vo vedomostiach v medzinárodných testovaniach?
Naša klasická škola na takéto testovania nikdy nepripravovala, nemáme v tom žiadnu tradíciu, žiadne know-how. Nikto nejde bežať maratón, ak iba „chodí behať“. Všetko chce špeciálnu prípravu. Na druhej strane, to, čo ešte väčšinou učíme u nás je niečo iné, ako to čo sa v medzinárodných meraniach zisťuje. Nestačí zmeniť vzdelávacie programy. Musíme zmeniť metódy práce, zmeniť prístup k vzdelávaniu. Vždy keď je to aktuálne, vyhlásime nejakú floskulu typu „zvyšovanie finančnej gramotnosti“, zapíšeme ju do vhodných aj nevhodných školských dokumentov a tým všetko končí. Až do ďalších výsledkov. Ale kde je koncepcia? Kde sú učebnice?
Čo by mala dnešným deťom matematika dať? Aké praktické zručnosti?
Predovšetkým schopnosť používať „zdravý rozum“. Vedieť sa pýtať, premýšľať, diskutovať. Mala by ich naučiť riešiť problémy.
Akí sú učitelia, s ktorými sa stretávate na školeniach? Čo ich najviac trápi?
Na seminároch a konferenciách sa stretávame s učiteľmi, ktorí chcú zmenu a pochopili, že treba začať od seba. Sú to skvelí ľudia s obrovským srdcom, nekonečnou energiou a veľkou múdrosťou. Trápi ich, že „tí hore“ prehliadajú ich potreby a požiadavky, zavaľujú ich kopou byrokratických činností nesúvisiacich s tým, prečo si vybrali toto poslanie – učiť a vychovávať deti.
