National Center on Education and the Economy (NCEE) prinieslo bližší pohľad na úspechy holandského školstva. Podľa posledných štatistík je holandské školstvo jedným z najlepších školských systémov na svete.
Holandské základné školy navštevuje 2,71 miliónov žiakov. Najlepšie výsledky v matematike dosahuje 15,5 % detí, najmenej o polovicu viac než je priemer OECD, čo je 10,8 %. Títo pätnásťroční školáci sú napr. až o jeden rok v matematike lepší než ich americkí rovesníci. Nadpriemerný je aj podiel trojročných detí v predškolskom vzdelávaní – 83 %. Zaujímavosťou je, že deti rodičov s veľmi nízkym vzdelaním dostávajú až dvojnásobok základu financovania na študenta.
Úspech holandského školstva v skratke:
- podporujú rodiny a deti v ranom veku,
- rozdeľujú zvláštne zdroje pre znevýhodnené deti,
- sústavne sa usilujú o zlepšenie kvality učiteľov,
- udržujú systém zodpovednosti škôl,
- majú vypracovaný rozsiahly systém kariérneho a technického vzdelávania.
Holandské školstvo kladie dôraz na demokratické hodnoty. Aby sa im to darilo presadzovať v praxi, musia mať v školách učiteľov, ktorí k nim budú deti viesť. Aj preto sa rozhodli klásť dôraz na úroveň budúcich učiteľov. Pedagogické fakulty zaviedli sprísnené požiadavky na uchádzačov hoci to viedlo k poklesu záujemcov. Vláda verí, že tieto dlhodobé zmeny zvýšia status učiteľskej profesie. Pre učiteľov pripravilo ministerstvo školstva atraktívnu kariérnu cestu, aby sa mohli rozvíjať a neopúšťali odbor. Rovnaké financovanie ako majú štátne školy dostávajú aj súkromné školy, cirkevné, ktoré vzdelávajú dohromady až dve tretiny celkového počtu žiakov.
Dôraz na učenie matematiky
Vyučovanie matematiky robí holandské školstvo výnimočným. V matematickej gramotnosti sa Holandsko umiestnilo na 11. mieste spomedzi krajín OECD v testovaní PISA v roku 2015.
Realistickú matematiku (RME) vyvinuli pedagógovia z inštitútu Freudenthal a jej základy položil Hans Freudenthal. Zdôraznil myšlienku matematiky ako ľudskej činnosti a navrhol, aby sa vyučovanie matematiky spájalo s realitou, ktorá má blízko detskej skúsenosti. Hodiny matematiky mali poskytnúť žiakov príležitosť na skúmanie a vymýšľanie. Základom je proces a aktivita. Preto sa aj holandská reforma vyučovania matematiky nazýva „realistická“. Dôraz kladie na problémové situácie, ktorým musia žiaci čeliť.
Realistická matematika má niekoľko zásad:
Zásada činnosti
Odkazuje na koncept matematiky ako aktivity. Žiaci sú aktívnymi účastníkmi vzdelávania, v ktorom rozvíjajú samých seba prostredníctvom matematiky.
Zásada skutočnosti
Žiaci musia matematiku aplikovať, byť schopní používať matematiku ako nástroj na riešenie problémov, čiže naučiť sa matematiku tak, aby bola pre nich užitočná.
Princíp úrovne
Žiaci prechádzajú rôznymi úrovňami pochopenia, majú prehľad o základných princípoch matematiky a učia sa prepájať matematiky s inými predmetmi.
Princíp medzi vláknami
Matematika sa vyučuje ako nástroj na porozumenie a riešenie problémov v kontexte s inými predmetmi.
Zásada interakcie
Žiaci zdieľajú svoje skúsenosti, stratégie a poznatky. Zároveň získavajú nápady na svoje vlastné zlepšenie a tak dosahujú vyššiu úroveň porozumenia.
Zásada usmerňovania
Učitelia proces vyučovania usmerňujú, ale neriadia ho tradičným spôsobom. Vytvárajú žiakom priestor, aby sa sami mohli učiť a získavať poznatky.
Štúdium v Holandsku od základnej školy po vysokú
Jednotlivé školy – verejné aj súkromné, majú vysoký stupeň autonómie. Vláda má množstvo prostriedkov na sledovanie kvality škôl. Napríklad všetky školy sa riadia národnými normami, ktoré všeobecne definujú to, čo by mali študenti vedieť a byť schopní urobiť. Študenti absolvujú národné skúšky na konci každého vzdelávania. Ide o základné, nižšie sekundárne a vyššie sekundárne vzdelanie. Holandská inšpekcia využíva tieto výsledky na sledovanie kvality škôl a elimináciu prípadných rizík. Ak je škola posudzovaná ako riziková, podlieha vyšetrovaniu inšpekcie. Školy, ktoré nemajú dobrú výkonnosť dostanú šancu na zlepšenie. Ak sa situácia v danej škole nezlepší, svoju činnosť ukončí.
Holandský školský systém je uvoľnenejší než ten slovenský. Každému žiakovi ponúka šancu na vzdelanie a prestupy medzi jednotlivými úrovňami škôl. Žiak má možnosť prestúpiť na nižšiu úroveň školy, ak v niečom zaostáva a neskôr urobiť rozdielové skúšky a prestúpiť na vyššiu úroveň. Aj v holandských školách učiteľ funguje ako poradca, či sprievodca. V súčasnosti je tento trend na vzostupe, pretože každý žiak má svoje tempo, ktorým napreduje. Získava tým aj zodpovednosť za svoje vzdelanie.
Deti nastupujú do školy v štyroch rokoch. Prvé dva roky sú podobné našim materským školám. Deti si osvojujú určité povinnosti a študijné návyky. Vyučovanie začína v 6. roku veku dieťaťa a učí sa čítať, písať, počítať. Deti sa učia čítať po slovách, nie po písmenách. Učia sa najskôr krátke slová, ako vyzerajú, ako sa správne čítajú. Neskôr sa učia čítať slová dlhšie. Písať sa učia neskôr. Ďalšie predmety pribúdajú vo vyšších ročníkoch. Približne v 11 rokoch ukončia základné vzdelávanie a prestupujú na strednú školu, tzv. brugklas. Na základe dosiahnutých výsledkov v brugklas si zvolia úroveň štúdia – gymnázium, ktoré trvá 6 rokov, alebo iný typ úrovne štúdia trvajúceho 4 alebo 5 rokov. Takéto štúdium ukončia štátnou skúškou.
Holandský systém podporuje odborné vzdelávanie. Tento typ vzdelávania zabezpečuje, aby sa študenti, ktorí nebudú pokračovať v štúdiu na vysokej škole, uplatnili v praxi. Viac ako polovica holandských študentov navštevuje odbornú školu a dokáže sa uplatniť na pracovnom trhu. Miera nezamestnanosti mladých ľudí je v krajine nízka.
Holandská vláda kontroluje procesy prípravy učiteľov na všetkých typoch škôl a stanovuje platobné podmienky učiteľov. Všetky školy, ktoré dostávajú finančné prostriedky musia zabezpečiť, aby učitelia spĺňali požiadavky a riadili sa stanovenými pravidlami. Výsledky testovania PISA 2015 ukazujú, že najväčšie rozdiely sú medzi žiakmi z holandských rodín a rodín prisťahovalcov. Tento rozdiel sa však postupne zmenšuje.
Na vysokú školu sú študenti prijímaní na základe svojich výsledkov. Prijímacie skúšky nerobia, ale idú na vstupný pohovor o svojej motivácii študovať.
