Dĺžka rodičovskej dovolenky a ekonomická situácia mladých rodín sa navzájom vylučujú. Je mnoho dôvodov, prečo sa matky vracajú skôr do práce. Niektoré sa vrátiť musia, pretože by neskôr prišli o miesto v zamestnaní, niektoré sa vrátiť chcú, pretože sa túžia realizovať. Ak chce mama pracovať, dieťa by nemalo byť prekážkou v tom, aby sa žena mohla do práce vrátiť. Platí, že keď je mama spokojná, tak je spokojné aj dieťa. Realita je však komplikovanejšia a rodina sa s ňou musí popasovať.
Dať dieťa do jaslí je pre mamu veľká dilema. Citlivo vníma názory okolia, pričom najdôležitejšie je to, ako sa bude v jasliach cítiť dieťa. Mnohé jasle prijímajú deti už od 6 mesiacov a vďaka kvalifikovanému personálu môže byť o nich dobre postarané.
Ak sa na celú situáciu pozrieme z pozitívnej stránky, tak dieťa sa v jasliach mnoho naučí. Stane sa samostatnejšie, privykne si na iné deti a to mu uľahčí adaptáciu na škôlku. Ak sa na tému jaslí opýtate psychológov, každý vám môže dať inú odpoveď. Napr. aj takú, že skoré odlúčenie dieťaťa od matky môže spôsobiť dieťaťu psychické a emocionálne problémy.
Dieťaťu je vždy lepšie s mamou
Väčšina psychológov si myslí, že dieťaťu je v prvých rokoch života vždy najlepšie s matkou. Aj psychologička Petra Arslan Šinková, spoluautorka knihy o výchove Testujme a rozvíjajme svoje dieťa (Od novorodenca do 6 rokov) sa prikláňa k názoru, že najlepšie sa deti cítia vždy v blízkosti matky. „Deťom je iste najlepšie pri svojej mame, aj keď majú viac ako tri roky,“ vysvetľuje. Napriek tomu si myslí, že jasle môžu byť pre niektoré deti vhodné.
Jasle nemusia byť pre dieťa vždy problém
Profesorka pedagogickej psychológie z Oxofordu Kathy Sylva vo svojej praxi uskutočnila niekoľko výskumov, ktoré sa týkali vplyvu jaslí na deti. Výsledky jedného z nich uvádzajú, že deti navštevujúce zariadenie mladšie ako 2 roky si na základnej škole vytvárajú lepšie vzťahy. Jej tvrdenie vychádza z dát projektu Effective Provision of Pre-School Education, ktorý je najrozsiahlejšou štúdiou v Európe ohľadne vplyvu jaslí na vývoj dieťaťa. Tento projekt sledoval 3000 detí od roku 1996.
Profesorka Sylva hovorí, že pravidelne komunikuje s rodičmi detí, ktoré navštevujú jasle a títo rodičia sú plní obáv z ich negatívneho vplyvu. Ubezpečuje ich, že drvivá väčšina detí je v poriadku. Existuje veľa vecí, ktoré môžu rodičia urobiť, aby ich dieťa bolo súčasťou tejto väčšiny. Môžu kontrolovať kvalitu starostlivosti jaslí, komunikovať s ostatnými rodičmi a vychovávateľmi, uistiť sa, že sa často nemení personál zariadenia. Pravdaže, výsledky výskumov sa rôznia, ale žiadny neodsudzuje existenciu jaslí a pobyt detí v nich.
Petra Arslan Šinková je tiež presvedčená, že mnohé deti zvládajú jasle dobre. „Privykanie na jasle a škôlku je individuálne. Poznám dvojročné deti, ktoré sa v škôlke cítia bezpečne, pani učiteľka je ich náhradná vzťahová osoba, robia veľké pokroky a sú šťastné,“ približuje skúsenosti z praxe. Vnímavá mama cíti, kedy je jej dieťa pripravené na odlúčenie a kolektív. Stáva sa, že takéto odlúčenie prežíva matka dokonca horšie než dieťa. Napriek tomu, okolnosti vždy nepustia a dieťa do cudzej starostlivosti niektoré matky dať musia.
Nie všetky mamy majú na výber, aj keď dieťa nie je pripravené
Mamy by sa nemali cítiť vinné, ak musia ísť do práce. „Verím, že robia všetko najlepšie ako vedia v rámci svojich možností. Horšie by bolo, keby zostávali doma a boli na dieťa nervózne. Výčitky nič neriešia. Dôležité je, aby čas, ktorý po práci trávia s dieťaťom, trávili naozaj plnohodnotne a láskyplne sa mu venovali,“ odporúča Petra Arslan Šinková.
Psychologička priznáva, že nie všetky deti však môžu nutnosť nastúpenia matky do práce znášať dobre. „Sú aj deti, ktoré majú tri a pol roka a odporúčala by som im, aby boli ešte doma s mamou alebo radšej s opatrovateľkou. Na nástup do jaslí, či do škôlky nie sú dostatočne zrelé.“ V takomto prípade odporúča psychologička hľadať čo najbližšiu osobu, aby bolo dieťa spokojné. Alternatívou môžu byť babky, ktoré mamám s opatrovaním detí pomôžu rady. Ak to nie je možné, odporúča hľadať láskavú a spoľahlivú opatrovateľku domov.
„Pokiaľ má dieťa problém s odlúčením, je plačlivé, potrebuje pozornosť jednej osoby alebo ešte neprofituje z prítomnosti iných detí a nie je schopné sa socializovať. Alebo dokonca skupina detí naň pôsobí rušivo,“ sú podľa psychologičky všetko dôvody, kedy je vhodné hľadať individuálnu opateru.
Príprava na jasle môže veľmi pomôcť
Petra Arslan Šinková radí, že skôr ako mama nastúpi do práce, vždy treba dôkladne zvážiť, či je dieťa pripravené a odlúčenie zvládne. Nie je podľa nej pravda, že deti si musia nástup do škôlky alebo jaslí odplakať. „Pár sĺz je namieste, ale nesmie to byť poldenný plač a trápenie,“ dodáva.
Ak sme presvedčení, že dieťa by jasle mohlo zvládnuť, následne by sme mali podstúpiť adaptačný proces. „Postupne by mali začať rodičia separáciu trénovať a vybrať jasle, či škôlku, pri ktorej bude mamička cítiť, že sa tam jej dieťa bude cítiť dobre. Odporúčame začať s návštevou takéhoto zariadenia ešte predtým ako rodičia začnú pracovať, aby mohli dieťa postupne adaptovať. Postupná adaptácia je veľmi dôležitá, treba vyberať zariadenie, ktoré to umožňuje. A veľmi postupne zvyšovať čas pobytu dieťaťa v jasliach. Pokiaľ je to možné, ideálny je menší kolektív detí. Treba rátať ale aj s možnosťou, že dieťa nemusí byť na pobyt v zariadení ešte pripravené a v tom prípade naozaj zvoliť radšej opatrovanie v domácom prostredí dieťaťa,“ vysvetľuje odborníčka, že by sme nemali brať odovzdanie nepripraveného dieťaťa na ľahkú váhu.
Adaptačný proces trvá približne dva týždne. Počas tohto procesu dieťaťu personál jaslí pomáha začleniť sa a pripravuje ho na nové prostredie a kolektív. Stresujúcim môže byť často v jasliach pre deti aj spánok, preto sa počas adaptačného procesu začleňuje spánok až po pár dňoch. Pomôcť môže aj hračka, s ktorou dieťa doma spáva alebo sa hrá. Dôležité je pripomínať dieťaťu, že sa poň rodičia vrátia a tešia sa na to, ako budú spolu tráviť poobede čas. Ak dieťa ustavične plače, nespolupracuje a rodičia si nemôžu individuálnu starostlivosť dovoliť, v takýchto prípadoch sa odporúča pobyt dieťaťa v jasliach skrátiť na pol dňa, prípadne niekoľko dní v týždni a zvyšok týždňa ho nechať doma s matkou.
Pri výbere jaslí je vhodné ísť sa pozrieť do zariadenia a porozprávať sa s personálom. Ak máte možnosť, choďte sa pozrieť všade. Všímajte si, ako sa vychovávateľky venujú deťom a premýšľajte o tom, ako na vás miesto pôsobí. Zvážte lokalitu jaslí, teda to, či je pre vás výhodnejšie, aby dieťa chodilo do jaslí blízko vášho domova alebo práce.
Myslite aj na to, že keď dieťa umiestnite do kolektívu, môže sa spustiť reťaz chorôb a OČR. "Pokiaľ nie sú deti na pobyt v zariadení pripravené, bývajú v strese a ten im oslabuje ešte viac nezrelú imunitu," upozorňuje psychologička, že ani po nástupe dieťaťa do jaslí nemusí prebiehať všetko hladko. Poistite si túto možnosť v zamestnaní a majte pripravené riešenie takejto situácie, ktorá sa vyskytne zo dňa na deň či z hodiny na hodinu.
Jasličkový zákon nie je na prospech všetkých
V súčasnosti sa dvere jaslí vďaka nedávno schválenej novele otvárajú iba dvom skupinám rodičov - študujúcim a pracujúcim. Podľa tzv. jasličkového zákona sú už jasle definované ako sociálna služba a sprísňujú ich prevádzku. Pre mnohé súkromné zariadenia je tento zákon likvidačný a pre rodičov diskriminačný a podľa slov odborníkov bude ich služba pravdepodobne drahšia a stane sa nedostupnou pre mnohých rodičov. Stále sa však určite nájdu takí, ktorí budú nútení tieto služby využívať aj naďalej, pretože mnoho rodín jednoducho nemá na blízku starých rodičov alebo odmieta zveriť dieťa opatrovateľkám.
