Články: Pre študentov
O projekte

 

Psychologička radí, ako zvládnuť adaptáciu detí v jasliach

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Podľa psychologičky P. Arslan Šinkovej môže dodržiavanie niekoľkých zásad adaptáciu dieťaťa v jasliach zjednodušiť. / Foto: Shutterstock

Nástup dieťatka do jaslí môže prežívať každý rodič i dieťa rôzne. Jedno to môže zvládať relatívne v pohode, nový priestor a neznámi ľudia môžu byť pre neho veľkou výzvou, iné sa môže zadúšať každé ráno plačom. Dobrá správa je, že väčšina detí sa po čase dokáže prispôsobiť zmene a novému režimu.


Detská psychologička Petra Arslan Šinková odporúča pri dvojročných deťoch postupnú adaptáciu, najprv za prítomnosti rodiča, so skráteným pobytom dieťaťa v zariadení a postupnú poldennú starostlivosť. „Dôležité je všímať si, ako dieťa reaguje. Či sa do jasličiek teší, či je spokojné. Pokiaľ sa pri lúčení s rodičom rozplače, ale plač hneď ustane a počas pobytu v jasliach je veselé a spontánne, je to v poriadku. Dieťa, ktoré je na škôlku pripravené sa nemá problém odlúčiť od rodiča, teší sa z prítomnosti iných detí a zaujíma sa o ne. Vie vyjadriť svoje potreby, pomáha pri sebaobslužných činnostiach a zapája sa do diania v škôlke“.

„Naopak, dlhotrvajúci plač v jasličkách je škodlivý a nie je namieste,“ dodáva odborníčka. Podľa nej sú aj deti, ktoré  si vyžadujú neustále pozornosť jednej dospelej osoby. Vtedy rodičom poradia, aby starostlivosť o dieťa zverili starým rodičom alebo láskavej opatrovateľke. Pre tieto deti nie sú jasle alebo škôlka ešte vhodné. Pokiaľ má rodič pochybnosti, mal by sa poradiť v škôlke alebo s detským psychológom. Každé dieťa nemusí byť ani vo veku troch rokov emocionálne a sociálne zrelé navštevovať škôlku a byť ešte odlúčené od rodiča. Pokiaľ by dieťa na pripravené nebolo a rodič by ho do jasličiek alebo škôlky dal, mohlo by zostať úzkostné alebo agresívne.

 

Pomôžte dieťaťu pri adaptácii

Petra Arslan Šinková vyzdvihuje pri prechode z domácej starostlivosti do jasličiek dva rozhodujúce momenty. Prvým je osoba učiteľky, ktorá je kľúčová, druhým tréning adaptácie, ktorý môžu začať už rodičia doma.

V súkromných jasliach má učiteľka priemerne tri až štyri deti vo veku dvoch rokov, závisí od zariadenia. „Neodporúčam adaptáciu viacerých detí naraz, dieťa si potrebuje postupne zvyknúť na to, že pozornosť neustále nie je venovaná len jemu,“ vysvetľuje psychologička a dodáva: „Počas adaptácie sa má dieťaťu učiteľka intenzívne venovať, vťahovať do diania v škôlke a byť mu nablízku“. Pokiaľ je však dieťa vtiahnuté do zaujímavých aktivít a hier, dodržuje sa režim a činnosti sa pravidelne striedajú, deti si dokážu pekne zvyknúť už v tomto veku fungovať v skupine. Keď sa dieťa oboznámi s prostredím, s aktivitami a s deťmi, je schopné ľahšie spolupracovať v skupinke. Pani učiteľka zostáva naďalej oporou, ale už môže svoju pozornosť rozdeliť medzi viaceré deti.

Rozlúčka by mala byť jasná a krátka. „Desiata pusa nie je namieste. Iba to zhoršuje situáciu. Rodič s dieťaťom môžu mať dohodnutý rituál. Prezlečiem ťa, objímeme sa, dáme si pusu, zakývaš mi a idem. Potom rodič, aj keby dieťa naliehalo, podľa dohody odchádza. Naozaj potvrdzujem, že sa zatvoria dvere a dieťa sa zapája spokojne do hry,“ vysvetľuje P. Arslan Šinková. Je vhodné, aby dieťa vedelo, kedy asi rodič príde, či hneď po olovrante alebo neskôr a treba to dodržať.

Psychologička hovorí, že rodičia poznajú svoje dieťa najlepšie a preto práve oni budú vedieť, ako ho povzbudiť. Čím viac času doprajete dieťaťu na to, aby si zvyklo na myšlienku ísť prvýkrát do jasličiek, tým lepšia môže byť adaptácia. „Tréning separácie považujem za kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok“. Separáciu môžete začať robiť napríklad s pomocou otca, babičiek, alebo iných blízkych rodinných príslušníkov, či priateľov, ktorým dôverujete. Matka môže ísť do obchodu a dieťa zostane s babkou. „Začať je dobré s krátkymi intervalmi. Ak má dieťa problém zostať s inou osobou bez mamy, už je to prvý znak, že môže mať problém s odlúčením. Sú rodičia, ktorí mi pred nástupom do škôlky povedia, že dieťa s nimi chodí úplne všade a nevydrží bez ich prítomnosti a pozornosti ani chvíľu. To znamená, že stále nestojí úplne na svojich nohách a vidieť to už pri prvom kontakte“.

Odborníčka tiež radí využívať detské centrá či rôzne krúžky, aby si dieťa zvykalo, že sú okrem neho ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať. Aj tam rodičia uvidia, či je dieťa schopné sa vzdialiť. Ak dieťa mamu či otca stále nesleduje, je to dobré znamenie.

„Rodičia by dieťaťu v období nástupu do škôlky nemali robiť veľa zmien, napríklad súčasne s nástupom do škôlky odplienkovávať, zobrať cumlík. Na dieťa by bolo toho veľa, stratilo by veľa istôt a ťažšie by sa v škôlke adaptovalo. Odporúčame dieťa zaškôlkovať ešte pred príchodom súrodenca, aby sa necítilo ako odložené,“ dodáva psychologička.

 

Nastavte dieťaťu režim už doma

Nezabudnite nastaviť režim vo vašej domácnosti. Dvojročné dieťa potrebuje spať približne dvanásť hodín v noci, preto ho ukladajte včas už niekoľko týždňov pred začatím jasličiek, aby si postupne zvykalo. „My sa pred nástupom do škôlky s rodičmi dohodneme, aby sa snažili dávať dieťa spávať zhruba v rovnakom čase, ako spávajú deti u nás v škôlke. Približne do dvoch týždňov sa dieťaťu nastavia tzv. vnútorné hodiny a oveľa ľahšie zaspí neskôr v škôlke,“ radí P. Arslan Šinková.

Vhodné je, aby rodičia dieťa na nástup do škôlky pripravovali. Rozprávali mu o škôlke, čítali si, hrali sa na škôlku, chodili sa do nej pozrieť. „Rodičia môžu dieťaťu nástup do škôlky uľahčiť najmä tým, že sami budú presvedčení, že je to dobré rozhodnutie. Dieťa by malo z nich cítiť pocit istoty. Nesmú dieťa zneisťovať svojimi obavami, aj keď pochopiteľne, istá miera smútku je pre rodiča a dieťa v poriadku. Každé odlúčenie je spojené aj so smútkom, nesmie však rodiča ovládnuť, pretože zneistí dieťa,“ dopĺňa odborníčka.

Keď drobec nastúpi, je ideálne, aby sa najprv učiteľka venovala dieťaťu počas voľnej hry, ukázala mu hračky, zoznámila ho s ďalšími deťmi. Nie je vhodné, aby dieťa nosili rodičia neskoro alebo v strede dňa. Nedokáže sa rýchlo začleniť, „nastúpi do rozbehnutého vlaku“, dostatočne sa nevyhrá a nenaladí na dianie v škôlke.

Detská psychologička odporúča, aby rodičia dieťa doma privykali sedieť pri jedení pri stole, viedli ho k väčšej samostatnosti pri sebaobslužných činnostiach (umývanie zúbkov, vyzúvanie topánok, vyzliekanie a pod.) a aby sa mu snažili vytvoriť pevnejší režim. „Dáva to dieťaťu pocit istoty a bezpečia, ľahšie si privyká na pravidlá a režim v škôlke,“ vysvetľuje P. Arslan Šinková.

 

Správny výber jasličiek je dôležitý

Dôležité je, aby ste dieťa uistili, že pre neho prídete a presne vymedzte čas, kedy to bude, napríklad po obede, keď sa vyspinká a podobne. Snažte sa nemeškať a dodržať dané slovo. Po príchode do triedy sa ho pokúste spolu s pani učiteľkou zaujať a vtiahnuť do nejakej aktivity. Potom odíďte. Možno bude smutné, objímte ho, no zostaňte pevní v rozhodnutí odísť, vysvetlite mu opäť, že musíte ísť do práce. Ak vás nebude chcieť opustiť, citlivá pani učiteľka bude vedieť, ako vám prísť na pomoc. Rozlúčka so slzami môže trvať týždeň, dva. Udržte svoje pocity pod kontrolou, dieťa nesmie vidieť, že ste nervózni, netrpezliví, ani smutní a nešťastní. Pri vyzdvihnutí dieťaťa sa spýtajte, ako prebiehal deň, čo sa dialo po vašom odchode, kedy plač ustal. Nikdy sa to však nepýtajte pred dieťaťom.

Pokiaľ škôlka neumožňuje adaptačný program a odbije rodiča s odpoveďou, že všetky deti si poplačú, mala by vám zablikať kontrolka. Pokiaľ sa rodič v škôlke necíti dobre, personál škôlky nebudí dôveru a sympatie, určite škôlka pre jeho dieťa nie je vhodná.

 

Čo sa rozhodne nezabudnite spýtať, pri návšteve jasličiek?

  • Spýtajte sa na povolenia, či škôlka spĺňa hygienické a bezpečnostné normy.
  • Dôležité je aj vzdelanie pani učiteliek.
  • Popýtajte sa na vzdelávacie aktivity a krúžky pre deti. Škôlka aj pre malé deti nemá byť len o opatrovaní, ale aj o rozvíjaní schopností detí, samozrejme hravou formou.
  • Potrebné je popýtať sa na stravovanie, vypýtať si vzor jedálneho lístka.
  • Dôležité je, či deti trávia denne dostatok času na čerstvom vzduchu, ale aj či majú dostatočný časový priestor na voľnú hru.
  • V neposlednom rade sa popýtajte na systém výchovy v škôlke. Napríklad sa spýtajte, akým spôsobom pani učiteľka rieši konflikty medzi deťmi. Môžete uviesť aj nejaký príklad. Napríklad, keď dieťa nechce požičať hračku. Dozviete sa, či škôlka rešpektuje u dieťaťa pocit vlastníctva a ako ho učí základom sociálnych zručností. Dozviete sa, či používa odmeny a tresty, ktoré nie sú vhodným výchovným prostriedkom. Nie je vhodný všetko tolerujúci prístup, ale nastavenie hraníc a pravidiel. Detská psychologička odporúča skôr logické a prirodzené dôsledky, ktoré vedú k zodpovednosti a zdravému vývinu dieťaťa, nie k potláčaniu jeho osobnosti. V škôlke by sa dieťa malo cítiť bezpečne a vybudovať si pozitívny emocionálny vzťah k učiteľke, to je základom a kľúčom spokojného škôlkara. Deti trávia v škôlke niekoľko hodín, dôležité je, aby sa výchovný prístup zhodoval s vaším, alebo aby sa mu čo najviac priblížil.
  • Určite sa spýtajte na spôsob adaptácie dieťaťa. Dobré predškolské zariadenie by malo mať zostavený adaptačný program so zreteľom na individuálne potreby dieťaťa.

 

Príklad vhodnej adaptácie z praxe

(Fantastické detské centrum a Fantastickú škôlka v Bratislave)


Každé dieťa by malo mať individuálny adaptačný program, počas ktorého v škôlke berú ohľad na potreby dieťaťa. „V našej škôlke viac ako 9 rokov umožňujeme adaptáciu za prítomnosti rodiča a máme s tým veľmi dobré skúsenosti,“ hovorí P. Arslan Šinková. Rodič sprostredkuje svojou prítomnosťou dieťaťu pocit istoty a bezpečia. Zoznámi ho s prostredím, s pani učiteľkami  a deťmi. Samozrejme, nie je vhodné, aby rodič s dieťaťom trávil celý deň. Prvý deň strávi rodič s dieťaťom v škôlke cca 1,5 hodiny. Snaží sa ho zoznamovať s prostredím a motivovať na pani učiteľku. Ďalší deň môže rodič zostať 2 hodiny v šatni. A na tretí deň dieťaťu oznámi, že si ide niečo kúpiť a na pol hodinu sa vzdiali. Dôležité je dohodu dodržať a určiť si s dieťaťom oporný bod, napríklad keď pôjdete von, prídem. U každého dieťaťa je to iné a jemnocitná  a skúsená riaditeľka alebo učiteľka bude vedieť dieťa odhadnúť a odporučiť rodičovi vhodný adaptačný postup.

Sú deti citlivejšie, viac naviazané na rodiča. Vtedy rodič chodí s dieťaťom do triedy alebo do šatne niekoľko dní ( pobyt dieťaťa nemá presahovať určitý čas). A sú deti, pri ktorých by mohol byť tento zdĺhavejší adaptačný postup kontraproduktívny, pretože by ich zbytočne zneistil, ak sú pripravené zostávať v škôlke bez rodiča. Je to potrebné správne odhadnúť, dohodnúť sa s riaditeľkou a učiteľkou, ktoré by to mali vedieť a citlivo usmerniť rodiča.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Adaptácia dieťaťa v materskej škole
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.