LUCIA GOMEZ je majiteľkou súkromnej škôlky Rainbow Garden v Limbachu. Už niekoľko mesiacov bojuje proti tzv. jasličkovému zákonu, ktorý je podľa nej diskriminačný nielen voči prevádzkovateľom súkromných jaslí a škôlok, ale opäť nakladá na plecia väčšie bremeno rodičom. Stavia ich do pozície, že budú musieť platiť za fungovanie svojej rodiny viac peňazí. Hovoríme o tom, ako je dôležité, aby sa ženy-matky vracali do práce, aj samotná Európska únia nás tlačí kvótami, že je potrebné zaškoliť viac detí do 3 rokov a zvýšiť ich počet z 5% na 30% do roku 2020. Štát rodičom ale strategicky pomocnú ruku nepodáva. Novelu jasličkového zákona schválili poslanci v parlamente a je už iba na prezidentovi, či tento zákon podpíše.
S Luciou Gomez sme sa rozprávali, v čom spočívajú najväčšie problémy navrhovanej novely zákona o sociálnych službách, tzv. jasličkového zákona a čo by mohla v praxi spôsobiť.
Prečo sa tak angažuješ v neschválení tzv. jasličkového zákona?
Verím v dobro a v zdravý úsudok. Politike už dlhšie neverím, no stále sa nechcem poddať, že niečo tak absurdné môže byť uzákonené. Prevádzkovatelia jaslí sú väčšinou poctivé ženy, ktoré si ctia zákon. A teda je tu veľký odpor nedodržiavať pravidlá. Je mi proti srsti nedodržiavať zákon a nie som sama. Potrebujeme zákon, aby nám pomáhal rozvíjať naše podnikanie vybudované na kolene bez podpory štátu, zákon, ktorý bude myslieť na rodinu ako na základnú bunku spoločnosti, ktorá má právo na výber. Zákon, ktorý bude myslieť na to, že deti sú naša budúcnosť. Asi som idealista, ale fakt verím v zdravú spoločnosť založenú na hodnotách.
Kto má dnes nárok na súkromné škôlky a jasle s deťmi do 3 rokov?
Momentálne môže dať do takéhoto zariadenia svoje dieťa každý, ak majú miesto. Keďže je tu stále problém s miestami v štátnych škôlkach, tak deti mladšie ako 3 roky sem zväčša nevezmú. Jaslí je na celom Slovensku len zopár. Takíto rodičia potom využívajú súkromné zariadenia.
Akú finančnú podporu dnes dostávajú matky, aby mohli využívať takéto zariadenia a nastúpiť napr. do práce pred dovŕšením 3 rokov dieťaťa?
Ak dieťa nemá ešte 3 roky, môže rodič poberať príspevok 280 eur, ak začne pracovať. EÚ platí z tejto sumy 210 eur a 70 eur štát. Na to majú však nárok iba matky, ktoré sú riadne zamestnané na plný pracovný úväzok alebo si hradia v tejto výške odvody. Problém je, že napr. ženám, ktoré podnikajú ako SZČO tento príspevok nechcú vždy dať. Je nemysliteľné, že niečo takéto stále závisí iba od úradníkov. Často som to musela na úradoch za mamičky riešiť, aby im ten príspevok, na ktorý majú nárok priznali.
Je veľa rodičov, ktorí poberajú tento príspevok?
Neviem, koľko je to plošne, ale u mňa je ich okolo 10 percent. Celkovo ich je podľa mňa málo, lebo tak ako pri všetkom, je tu obrovská byrokracia a v konečnom dôsledku, aj keď má rodič na to nárok, nie vždy mu to úradník prizná. Skúsenosti s tým mám naozaj rôzne. Navyše mnohí riešia súkromnú škôlku pred nástupom do štátnej iba na nejaký krátky čas a to mamička dostáva ešte rodičovský príspevok, ktorý je približne v rovnakej sume. Využíva ho preto na toto krátke obdobie na zaplatenie škôlky a vyhne sa tak zbytočnému behaniu po úradoch. Pre štát je to ale samozrejme nevýhodné, lebo to už nie sú peniaze z EÚ, ale štátne.
Aktuálne sa rieši tzv. jasličkový zákon proti ktorému veľmi bojuješ. Koho sa dotkne?
Novela sa dotkne hlavne súkromných škôlok a jaslí, ktoré nie sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení a samozrejme rodičov, ktorých detičky do takýchto zariadení chodia.
Prečo niektoré škôlky nepatria do siete škôl?
Je veľa takých zariadení, ktoré tam patriť nemôžu z viacerých dôvodov. Niektoré ani nechcú kvôli veľkej byrokracii. Iné by tam chceli byť zaradené, ale nie sú, aj keď spĺňajú všetky zákony a nariadenia, lebo ich tam mestské či obecné zastupiteľstvo odmietne zaradiť. V Pezinku napr. za posledných 5 rokov nebolo schválené žiadne zariadenie na zaradenie do siete, aj napriek tomu, že kapacita štátnych škôlok je nedostatočná, tieto zariadenia sú dlhodobo kvalitné, spĺňajú všetky nariadenia a opakovane sa hlásili o zaradenie do siete.
Sú aj také škôlky, ktoré sa o to nepokúšajú, ale sú na trhu veľkým obohatením, ale prísnymi regulami by neprešli. Ide o rôzne alternatívne a lesné škôlky. Pri našom skostnatenom systéme nemajú šancu nájsť si v systéme svoje miesto.
Znamená to, že vašu situáciu by neriešilo ani to, ak by ste prešli do siete škôl?
Mnohých určite nie z dôvodov, o ktorých som hovorila. Bolo nám však pôvodne povedané, že táto registrácia bude dobrovoľná, no znenie zákona o ničom takom nehovorí. Nedodržiavanie zákona bude pokutované do výšky 35 tisíc eur. Je to suma, čo často prevyšuje aj ročný rozpočet niektorých zariadení.
Čo všetko by sa malo zmeniť pre rodičov i teba ako zriaďovateľa súkromnej škôlky mimo siete škôl, ak prezident podpíše navrhovanú novelu zákona?
V tejto novele sa napr. hovorí, že „nepracujúca matka“ nebude mať nárok na súkromné jasle či škôlku, aj pokiaľ si ju bude platiť zo svojho. Zároveň tam vyplývajú pre nás ako zriaďovateľov také povinnosti, ktoré sú finančne likvidačné a buď budeme nútení zvýšiť výrazne školné, alebo do radu zanikneme. Už aj to, že nepracujúca matka nebude môcť k nám umiestniť dieťa, považujem za diskriminačné voči nej samej. Pre nás je to zase likvidačné, lebo by sme prišli o veľa klientov, s ktorými sme pri zakladaní škôlok počítali. Škôlky nie sú žiadny biznis. Prežívate z mesiaca na mesiac, ale robíte, čo vás baví. Toto sa inak robiť ani nedá.
Aké sú to napr. prípady nepracujúcich matiek, ktoré majú dieťa v súkromnej škôlke?
Sú mamičky, ktoré sú doma s mladším súrodencom a je to pre nich veľká pomoc, ak také 2-ročné môžu dať aj na pár hodín do kolektívu. Ďalšia skupina sú mamičky, ktoré si napr. len hľadajú prácu alebo začínajú podnikať. Tieto zmeny ovplyvnia aj prevádzkovateľov detských centier, ktoré vám umožňovali hodinovú starostlivosť o dieťa, ak ste si potrebovali niečo vybaviť a babky a dedkovia sú na druhej strane republiky. Matiek, ktoré potrebujú pomoc so starostlivosťou o dieťa do 3 rokov je veľa.
Čo sú veci, ktoré od vás v rámci novely vyžadujú a premietlo sa vám to do navýšenia financií?
Jedna učiteľka mala mať 4 deti a v triede mohlo byť max. 12 detí. Vďaka pripomienkam sa nám podarilo dosiahnuť, že limit detí na jedného zamestnanca vzrástol zo 4 na 5, celkový počet detí v triede vzrástol z 12 na 15 a percento odborného personálu zmiernili z 80% na 75% a teda aspoň pani upratovačka nebude musieť mať vysokú školu. Tieto navrhnuté zmeny nám však ušetrili aj 2000 eur mesačne, čo je pre malé zariadenia ako sme my naozaj veľa peňazí. Sú to rôzne hygienické normy alebo bezbariérový prístup, ktorý by napr. našu škôlku vyšiel asi 35 tisíc eur.
Sú tam aj nejaké zmeny, ktoré negatívne priamo ovplyvnia samotné deti?
Vážny problém vidím v tom, že vyžadujú, aby sa oddelili zariadenia, kde sú umiestnené deti do 3 rokov a od 3 rokov. Rodičia bežne využívali, že ich detičky nastupovali do škôlky ako 2-ročné a pokračovali u nás ďalej až do nástupu do školy. Teraz by museli ísť inam. Tiež sa tam spomína, že škôlku do 3 rokov môže dieťa navštevovať len do konca roku, v ktorom dovŕši 3 roky. To znamená, že ak je dieťa decembrové, v januári bude musieť nastúpiť do inej škôlky. Pre takéto malé deti sú to zbytočne stresujúce situácie. Dieťa si potrebuje zvyknúť a vytvoriť si väzby si učiteľkami i deťmi a nie chodiť zo zariadenia do zariadenia. Aj pre mamičku je to psychický stres riešiť takéto zmeny, keď sa už potrebuje sústrediť aj na prácu. Adaptácia dieťaťa nie je v tomto veku vôbec banálna záležitosť. Mnohým deťom napr. pomáha, ak majú v škôlke starších súrodencov a tí možno budú musieť byť v inej škôlke. Toto môže byť ďalší problém. Všetci si to budú musieť odplakať a dobré to nie je pre nikoho.
Koľko by po novom vychádzalo napr. u vás mesačné školné za jedno dieťa?
Pri pôvodnom návrhu sme to vyčíslili na 2-násobok aktuálneho školného ako rodičia platia, čo je pre každého z rodičov nereálne. Po niektorých úpravách novely by to malo byť určite menej, ale ťažko to presne v tejto chvíli vyčísliť. Každopádne, ak nám štát neprispeje na to, čo od nás v novele vyžaduje, nedokážeme tieto úpravy urobiť. Mnohí sme do toho dali celoživotné úspory, je to pre nás srdcová záležitosť a jednou novelou môžeme prísť o všetko. Štát nám nijako doteraz nepomohol. Aj príspevky na starostlivosť o dieťa, ktorými si rodičia pomáhajú, idú hlavne z rozpočtu EÚ. Ak má niečo štát v našej oblasti zmeniť, tak sme očakávali zmeny k lepšiemu a nie naopak.
Znamenalo by to, že by si súkromné škôlky mohli dovoliť iba bohatí ľudia?
V podstate áno, ale tí majú vlastné opatrovateľky doma. Takže detí, ktoré by k nám mohli chodiť, by výrazne ubudlo. Považujem to za choré, aby mohol štát takto zlikvidovať malých podnikateľov, ktorí roky robia niečo prakticky pre štát a pomáhajú rodinám fungovať. Určite sme na trhu potrební a rôznorodosť zariadení, z ktorých si dnes rodič môže vybrať, je dôležitá.
Myslíš si, že ich vďaka takejto podobe zákona bude oveľa menej?
Určite áno. Odhadujeme, že by zanikla viac ako polovica súkromných zariadení a motivácia otvárať nové tu určite nebude.
Hovoríš tiež o tom, že sa v tomto zákone opomína vzdelávanie detí. Na čo narážaš?
Tým, že túto novelu pripravilo Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny a nie Ministerstvo školstva, tak sa tam vzdelávanie vôbec nerieši. Žila som roky v Anglicku a prevádzkovala tam predškolské zariadenie. Som vyštudovaný odborník s kvalifikáciou NVQ3 in Early Years Childcare and Education so zameraním na deti 0-3 roky. V Anglicku som sa tomu venovala 10 rokov. Tam sme normálne mali vzdelávací program pre deti do 3 rokov. U nás sa vraj deti do 3 rokov nedajú vzdelávať. Podľa súčasného znenia teda vôbec nie je problém, ak deti budú napapané, vyspinkané a budú celý čas s cumľom v ústach pozerať televíziu. Ani teraz sa to síce nejak neupravovalo, ale tým, že máme v škôlkach aj staršie deti a nielen do 3 rokov, tak sme prirodzene preberali vzdelávanie odtiaľ.
Čo je vlastne hlavnou motiváciou štátu meniť existujúci stav?
Donútiť matky ísť čo najskôr pracovať. Aj EÚ na nás tlačí, aby sme zvýšili zaškolenosť detí z 5 percent na 30 percent do roku 2020. Štát chce tiež získať eurofondy vo výške 28 mil. eur, preto rýchlo ušil nejakú novelu, aby mal na základe čoho tieto peniaze z EÚ prijať. Tento zákon však nehľadí vôbec na súvislosti, neriešil ho so zainteresovanými stranami. Je úplne zlý a bolo by nešťastie, ak by ho prezident v tejto podobe podpísal. Aj samotní poslanci podľa mňa netušia, čo odhlasovali. Sama volám už roky, aby sa urobil poriadok v tejto oblasti. Spájam prevádzkovateľov súkromných škôlok, blogujem, dožadujem sa stretnutí na ministerstve, aby títo ľudia poznali realitu a každodennú prax. Učila som po Slovensku, ako si založiť škôlky.
Čo by podľa teba zabránilo tomu, aby si tieto zariadenia neotváral hocikto a boli naozaj kvalitné?
Doteraz neboli nijako regulované súkromné škôlky a jasle, ktoré nie sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení. Sama som na to opakovane upozorňovala, že do toho treba vniesť poriadok a nedovoliť, aby ktokoľvek a akokoľvek poskytoval túto starostlivosť. Táto novela to však nerieši, ako by bolo potrebné. Navyše zlikviduje aj tých, čo to robia od srdca a dobre.
Je aj niečo, čo vnímaš pozitívne?
Pozitívne vnímam to, že sme sa súkromné zariadenia začali spájať a uvedomovať si, že v jednote je sila. Môj sen je, aby sme sa prestali vnímať ako konkurencia, aby sme sa mohli od seba navzájom učiť a podporovať sa. Pomáhať si rásť a zlepšovať školstvo na Slovensku.
