Články: Pre študentov
O projekte


 

Kritické myslenie potrebuje pre život každý z nás

Lucia Brezovská
Autor článku
Foto: Shutterstock
V školách by učitelia mali venovať dostatočný priestor rozvoju kritického myslenia. Stále intenzívnejšie sa aj na základe najnovších výskumov ukazuje, že deti a mladí ľudia nedokážu vyhodnocovať relevantnosť prijímaných informácií. / Foto: Shutterstock

Kritické myslenie patrí k tým edukačným činnostiam, ktoré ovplyvňujú kognitívny rozvoj žiaka, teda schopnosti vnímania, pozorovania, skúmania, zdôvodňovania, usporiadania informácií a ich prenos. U kritického myslenia dochádza k osvojovaniu a prepájaniu analogických javov, k združovaniu niekoľkých postupov, operácií, prostriedkov a organizačných opatrení, ako sa prejavujú v realite. Zjednodušene povedané, je to schopnosť nepodľahnúť prvému dojmu, či nátlaku nejakej informácie a nepreberať naivne názory, ktoré sa tradujú. Vďaka tejto schopnosti si človek dokáže vytvoriť odstup a urobiť si úsudok na základe vlastných skúseností a názorov kvalifikovaných odborníkov.

 

Kritické myslenie v škole

V súčasnosti sa do popredia vzdelávacieho procesu dostal žiak a jeho záujem o vyučovanie. Práve vnútorná motivácia a vlastné skúsenosti žiaka by sa pre učiteľa mali stať odrazovým mostíkom na vytvorenie efektívneho vyučovania, ktoré by malo žiaka pripraviť na praktický život. Učiteľ je ten, kto by mal viesť žiaka ku kritickému mysleniu, vzbudzovať túžbu diskutovať a vyjadrovať vlastné názory.

Žiak pri učení nepreberá hotové poznatky, ale konštruuje ich na základe predchádzajúcich skúseností a predtým osvojených znalostí. Ďalším aspektom kritického myslenia je zohľadnenie osobných spôsobov, ciest a vlastných učebných procesov, tzv. metakognitívny prístup.

David Klooster ponúkol päťbodovú definíciu kritického myslenia:

  1. Kritické myslenie je nezávislé myslenie.
  2. Získanie informácií je východiskom a nie cieľom kritického myslela.
  3. Kritické myslenie začína otázkami a problémami, ktoré je potrebné riešiť.
  4. Kritické myslenie pátra po rozumných argumentoch.
  5. Kritické myslenie je myslením v spoločnosti.

 

Kriticky mysliaci človek je skeptický voči zjednodušeným bežným tvrdeniam, často o nich pochybuje, pýta sa „a čo, ak to tak nie je“, zostáva nezaujatý, nepodlieha propagande, populizmu a predsudkom, nezjednodušuje, nezovšeobecňuje informácie, zohľadňuje rôzne názory, vidí svet taký, aký je naozaj, je slobodný, vie posúdiť význam nových myšlienok pre seba a svoje možnosti uplatnenia neustále rozširuje.

Na to, aby kritické myslenie fungovalo, potrebujeme isté množstvo vedomostí. Kritické myslenie si musí osvojiť každý sám a na to je potrebné vytvoriť slobodu myslenia, uvoľnenú atmosféru. Bez osvojenia si faktografických údajov ťažko budeme aplikovať schopnosť kriticky myslieť, na druhej strane kritické myslenie sa usiluje zmeniť tradičné učenie sa.

 

Metóda brainstormingu pomáha prijímať nové myšlienky

Metóda brainstormingu je jednou z najtradičnejších a najviac využívaných metód na uvoľnenie a nastavenie mysle, aby prijímala nové myšlienky. Túto metódu je možné efektívne využívať pri riešení problémov na vyučovaní všetkých stupňov škôl a v pracovných kolektívoch. V brainstormingu platí, že čím viac nápadov, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví originálny návrh, ktorý môže viesť k riešeniu problému. Medzi konvenčnými nápadmi sa objavia originálne nápady, pretože ľudia, ktorí pracujú spoločne sa vzájomne inšpirujú. Takisto platí zásada, že produkované nápady sa slovne nehodnotia a nekritizujú. Brainstorming môžeme chápať ako slobodnú hru myšlienok, vzájomnú inšpiráciu, zdokonaľovanie nápadov. Pri brainstormingu neplatia vzťahy nadradenosti a podriadenosti.

Brainstorming má rôzne formy: brainwriting – písaný brainstorming, pingpongový brainstormin, individuálny brainstorming.

 

Nezabúdajme stále hľadať odpovede

Popularizácii kritického myslenia sa venuje aj webová stránka pouzimerozum.sk. Jej tvorcovia poukazujú na potrebu kritického myslenia, hodnoty vzdelania, myslenia a uvedomenia si súvislostí, čo vedie intelektuálnemu napredovaniu spoločnosti. Na stránke je voľne dostupný manuál kritického myslenia do vrecka. V ňom sa dočítate o najčastejších omyloch, argumentoch a omyloch v poznávaní. Manuál má veľkosť kreditnej karty a nezaberie veľa miesta v peňaženke alebo vo vrecku.

Obsah brožúrky sa venuje popisu manipulatívnych argumentov, ktoré môžu zavádzať a v podstate aj škodiť.

 

5 argumentov, ktoré vedome alebo nevedome použil už každý

Čiernobiely pohľad na vec

V prípade, že sa stanete účastníkom diskusie, v ktorej protivník používa čiernobiely pohľad na svet, argumentuje slovami “buď – alebo”, aby na partnera vyvinul „logický“ tlak, ktorým ho chce prinútiť, aby prijal jeho argumenty.  Kto sa tvrdením „buď – alebo“ obmedzuje na dve možné alternatívy, podporuje čiernobiely pohľad na vec a blokuje možnosti kreatívneho riešenia problému. Môžete reagovať kritickou otázkou: „Ako si prišiel na to, že sú to naše jediné alternatívy?“

 

Taktika s autoritou

Ako autority vnímame expertov, odborníkov, inštitúcie, známe osobnosti. Čím väčšia vážnosť citovanej autority, tým je silnejšia pozícia manipulátora, ktorí názory expertov používa na taktizovanie. Manipulátor sa odvoláva na údajného experta, ktorý v odbore, o ktorom sa diskutuje žiadnym expertom nie je. V inom prípade spôsob využitia taktiky s autoritou je odvolávanie sa na experta nejasné z dvoch dôvodov – buď vystupuje ako neznámy odborník alebo nie je jasný odbor jeho pôsobenia. Môžete sa brániť otázkami: „Je citovaný expert skutočným odborníkom? O akých expertov ide?“

 

Taktika s tradíciou

Túto taktiku je možné odhaliť na základe klasickej frázy  – Robili sme to tak vždy a hotovo! Nemali by sme uvažovať iba na základe argumentu, ktorý odkazuje na tradíciu. Trvanie na tradíciách a osvedčených postupoch môže viesť do slepej uličky.

Ako sa brániť? Otázkou:  „Dobre, súhlasím, ale ako by sme to mohli urobiť aj inak?“

 

Trik s nedostatkom

Tento trik je skutočne základným argumentom teleshopingového predaja. Ak sa niekto snaží získať zákazníkov týmto spôsobom, snaží sa využiť aspekt, ktorý môžeme nazvať faktorom nedostatku, za ktorým sa skrýva myšlienka – ak je niečoho málo, tak to musí byť cenné. Pri uplatňovaní tohto triku nám napadne myšlienka, že by sme mohli neskôr ľutovať, že sme si tovar nekúpili.

Ako sa brániť? Nedostať sa do situácie, keď sme pod tlakom. Vsugerovaný nedostatok väčšinou vôbec neexistuje.

 

Taktika evidentnej skutočnosti

Protivník v diskusii označí evidentnú skutočnosť za úplne jasnú a evidentnú, takže ďalšia diskusia a argumentácia je úplne zbytočná. Špecifický účinok taktiky spočíva v tom, protivník zneváži znalosti a schopnosti partnera, pokiaľ by spochybnil alebo odmietol niečo, čo je úplne zrejmé. Používa argumenty tipu - Je jasné, že... Každý predsa vie... Nedá sa poprieť...

Ako sa brániť? Nenechať sa ovplyvniť a zachovať vyjadriť svoje námietky a pochybnosti.

 


ZDROJE:
A. Edmüller, T. Wilhelm: Veľká kniha manipulatívnych techník. Praha: Grada Publishing, a.s. 2011.
kritickemysleni.cz

Čítajte viac o téme: Kritické myslenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.