Fyzické hry otcov už aj s najmenšími deťmi majú nenahraditeľnú úlohu. Deti vďaka nim svoju energiu ľahšie nasmerujú pozitívnym smerom.
Rola otcov pri výchove detí je v porovnaní s matkami skúmaná vedcami stále menej, no doterajšie výskumy naznačujú, že ich úloha je nezastupiteľná. Ak sa otec zapája do starostlivosti o dieťa od jeho narodenia, môžeme hovoriť o viacerých benefitoch. Tí, ktorí k výchove detí pristupujú zodpovedne a trávia so svojimi deťmi čas, majú pozitívny vplyv na ich psychický i fyzický vývin.
Najnovšia prehľadová štúdia Cambridgskej univerzity priniesla zistenia, že úloha otcov je nenahraditeľná aj pri hre s deťmi v ich ranom veku. Deti sa vďaka tejto spoločnej aktivite učia lepšie kontrolovať svoje správanie, emócie a sú tiež menej hyperaktívne.
Otcovia a mamy nerobia prirodzene to isté
Vedci v spomínanej štúdii analyzovali 78 štúdií, ktoré sa zamerali na interakcie medzi rodičmi a ich deťmi v ranom veku a boli publikované v období medzi rokmi 1977 až 2017. Väčšina z nich pochádzala z Európy a Severnej Ameriky.
Štúdia ukázala, že hoci je v správaní otcov i mám voči deťom mnoho podobností, vedci našli aj jednu odlišnosť, ktorá pozitívne vplýva na vývin detí, a tou je hra otcov so svojimi deťmi. Vedci zistili, že hra otcov s deťmi je viac fyzická v porovnaní s matkami. Otcovia sa s deťmi často naháňali, šteklili, nosili ich na chrbte a investovali do hier s deťmi viac fyzickej energie. To podľa vedcov pomáha deťom učiť sa zaujímavým spôsobom kontrolovať vlastné emócie, čo je oblzvášť dôležité po nástupe do školy.
Dnešní otcovia trávia čas s deťmi
Vedci zistili, že v priemere sa väčšina otcov hrá s deťmi denne. Svoj odlišný prístup ku hre aplikujú prirodzene už od narodenia detí. Ich hra je teda už aj s bábätkami či batoľatami fyzickejšia a bláznivejšia v porovnaní s mamami.
Deti, ktoré sa takto hrávali od narodenia do troch rokov so svojimi otcami, mali podľa vedcov nižšiu pravdepodobnosť prejavov hyperaktivity, emočných problémov a porúch správania. Vedci spozorovali, že tieto deti dokázali lepšie zvládať svoju agresivitu a bolo menej pravdepodobné, že sa zapletú do nezhôd medzi deťmi v škôlke. Fyzická hra s otcom im totiž dávala vynikajúci priestor, aby si trénovali svoje sebaovládanie.
„Fyzická hra vytvára zábavné a vzrušujúce situácie, v ktorých deti musia uplatňovať sebaovládanie,“ vysvetľuje profesor Paul Ramchandani, spoluautor štúdie. Môže sa totiž stať, že pri takejto hre si aj náhodne ublížia - skočia si na nohu alebo sa vzájomne udrú, a to si vyžaduje spoznávanie a ovládanie svojej vlastnej sily a schopnosť vedieť vyhodnotiť, aby veci nezašli príliš ďaleko.
„Je to bezpečné prostredie, v ktorom si deti môžu precvičiť, ako majú reagovať. Ak budú reagovať zlým spôsobom, môžu to zistiť, ale nie je to koniec sveta.V budúcnosti si budú pamätať, že sa majú správať inak,“ dodáva Ramchandani.
Deti bez otcov nemusia byť ochudobnené
Autori zdôrazňujú, že deti, ktoré vyrastajú iba s matkou, nemusia byť znevýhodnené. Je dôležité, že poznajú tieto informácie a môžu na ne reagovať. „Jednou z vecí, na ktoré náš výskum opakovane poukazuje, je potreba meniť typy hier, ku ktorým majú deti prístup, a matky môžu, samozrejme, podporovať fyzickú hru aj s malými deťmi,“ povedal Ramchandani.
Každý rodič môže mať sklon hrať sa s dieťaťom iným spôsobom, ale súčasťou toho, že sme sa stali rodičmi je aj to, že vystupujeme zo svojej komfortnej zóny a robíme veci, ktoré nám nie sú úplne prirodzené. Deti podľa vedcov vyťažia z hry najviac, ak majú možnosť zažívať rôzne typy hier a interakcií.
