Za stabilitu budúceho partnerského vzťahu detí môže podľa vedcov aj matka. Tvrdia, že má najväčší vplyv na výdrž manželstva či partnerského vzťahu svojich detí.
Koncom roka 2018 publikoval vedecký časopis PLOS ONE výsledky 24-ročného výskumu, ktorý sa zameral na hľadanie odpovede, prečo sa deti rozvedených rodičov rozvádzajú častejšie. Vedci sa zaujímali, ako sa vysoká rozvodovosť rodičov prejavuje na partnerských vzťahoch ich detí.
Významný podiel má matka
Mnohé štúdie hovoria o tom, že deti rozvedených rodičov majú v dospelosti väčší problém zotrvať v manželstve v porovnaní s tými, ktorí vyrastali v stabilných vzťahoch rodičov a partnerské krízy ustáli. Táto štúdia ale hovorí viac. Aký je ten dôvod? Zistili, že veľký podiel má na rozpadnutých vzťahoch matka, s ktorou deti žili aj po rozpade vzťahu rodičov.
Výskum priniesol zistenie, že u detí, ktoré žili s matkami a tie mali počas života viac partnerov, bez ohľadu na to, či žili v manželstve alebo len v partnerstve, často ich deti čakala rovnaká životná cesta.
„Výsledky tvrdia, že matky môžu mať určité črty, ktoré ich robia viac alebo menej vhodné pre manželstvo a viac alebo menej vhodné pre partnerský vzťah,“ povedala profesorka Claire Kamp Dushová, ktorá výskum viedla. „Deti tieto črty dedia a učia sa zručnostiam a správaniu, ktoré si môžu prevziať do ich vlastných vzťahov,“ dodala.
Nejde teda len o rozchod rodičov. Deti vidia, ako končí vzťah ich rodičov, ale aj ako začína a neraz končí kolečko vzťahov s ich novými partnermi. Toto všetko má dopad na ich budúce partnerské vzťahy.
Vďaka tomu, že štúdie boli dlhodobé, výskumníci mali dostatok dát o tom, koľko partnerov matky mali. Išlo pri tom o manželské zväzky i spolužitia. Obe mali podobný vplyv na to, koľko partnerov ich deti mali.
Vysvetlenie hľadali v troch teóriách
Štúdia pojednáva o 3 hypotézach, prečo deti pokračujú v šľapajách matiek v zmysle počtu partnerských vzťahov.
Jedna z teórií hovorí, že mnoho ľudí zo vzťahov unikne v dôsledku ekonomickej nestability spojenej s rozvodom alebo spolužitím rodičov. Ak príjem jedného partnera chýba, prirodzene sa to odzrkadlí na podmienkach rodiny. Ekonomické trápenie môže viesť k horším výsledkom dieťaťa a celkovo horším presunom do dospelosti, ktoré nakoniec vedie k nestabilným partnerským vzťahom, hovorí štúdia. Výskumníci však zistili, že financie nie sú ten hlavný dôvod, prečo vzťahy zlyhávajú.
Druhá teória tvrdí, že po rozpade vzťahu medzi otcom a mamou už stabilita vzťahu nie je pre dieťa takou hodnotou. Reálna skúsenosť z pozorovania matky, ktorá prechádza rozvodom alebo rozpadmi vzťahov vedie aj samotné deti k tomu, že v dospelosti ľahšie vymenia manžela či partnera. Štúdia tiež hovorí, že starší súrodenec, ktorý bol svedkom viacerých rozpadov matkiných vzťahov, je ohrozený viac ako mladší súrodenec, hoci nejde o významné štatistické rozdiely. Táto hypotéza sa však tiež nepotvrdila.
Tretia teória pojednávala o tom, že isté charakterové deficity rodičov sa môžu podieľať na nezvládaní vzťahov vo dvojici. Vedci dospeli k záveru, že práve toto má najväčší vplyv na to, ako sa neskôr bude dieťa v manželstve či v partnerskom vzťahu správať.
„To, čo naše výsledky hovoria je, že matky predávajú svojim deťom svoje vlastné črty vhodné na manželstvo či pevný partnerský vzťah – či už lepší alebo horší,“ hovorí Kamp Dushová.
„Môže byť, že matky, ktoré majú viac partnerov nemajú dobré zručnosti na tvorbu vzťahov alebo nezvládajú konfliktné situácie dobre, alebo majú mentálne problémy, všetko z toho dokáže podkopať vzťahy a viesť k nestabilite. Čokoľvek z týchto mechanizmov je dôvodom, tieto črty môžu odovzdať svojim deťom a spôsobiť, že ich vzťahy budú menej stabilné.“
Vedci hovoria, že by nám malo záležať na budovaní dobrých vzťahov. „Stabilný milostný vzťah, vrátane manželstva či spolužitia, sa spája s mentálnym i fyzickým zdravím u dospelých i detí. No dosiahnuť takéto spojenie môže byť náročné – polovica prvých vzťahov bez papiera sa rozpadne do 3 rokov a polovica prvých manželstiev do 20 rokov,“ píšu autori. Preto, ak máme problém s manažovaním konfliktných situácií a vlastných reakcií v nich, mali by sme sa na ne sústrediť viac a radšej vyhľadať pomoc. To, ako každodenné hádky dopadnú, odovzdávame totiž svojim deťom ďalej ako dedičstvo.
