Ak rodičia počkajú do veku 3 rokov, kým dieťa presunú z detskej postieľky do dospeláckej, urobia dobre. Vedci zistili, že zrelšie dieťa má následne menej spánkových problémov.
Stále sa mnoho diskutuje na tému spánku detí. Fyzická prítomnosť rodiča je pre dieťa dôležitá a rodičovstvo v noci nekončí. Mnoho rodičov však len intuitívne rieši prechod dieťaťa do veľkej postele. Kedy je ten správny čas?
Štúdia publikovaná v časopise Sleep Medicine sledovala spánkové návyky u rodičov a opatrovateľov detí a u samotných detí v piatich krajinách – Austrálii, USA, Kanade, Birtánii a Novom Zélande.
Vedci pozorovali 1983 detí a ich zistenia hovoria, že klesá počet takých, ktoré spia v období medzi 18. – 36. mesiacom v detských postieľkach a presúvajú sa do dospeláckych postelí. To podľa nich negatívne ovplyvňuje ich spánkové návyky.
Ukázalo sa, že medzi pozorovanými deťmi bolo 63 percent batoliat vo veku 18 – 24 mesiacov, ktoré stále spávali vo svojej postieľke. V období 24 – 30 mesiacov počet detí, ktoré spávali v postieľkach, padol na 34 percent a tých medzi 30 – 36 mesiacmi bolo len 13 percent.
Napriek tomu, že rodičom i deťom prináša neskorší presun dieťaťa do veľkej postele viac výhod, len minimum detí spí v troch rokoch v detských postieľkach. Prieskum ukázal, že ak deti spávali do 3 rokov v detských postieľkach, ich spánkové návyky boli omnoho lepšie a mohli z kvalitného spánku benefitovať. Tieto deti kládli menej odporu pri odchode do postele, menej často sa v noci budili a mali lepší a dlhší spánok. Kvalita spánku rodičov i detí do veku 3 rokov bola lepšia, ak dieťa zostávalo spať v detskej postieľke.
„Výskum za posledné desaťročie ukázal, ako veľmi dôležitý je zdravý spánok počas celého nášho života, a obzvlášť v detstve,“ pripomenula vedúca autorka štúdie Ariel Williamsonová z Detskej nemocnice vo Philadelphii v Pensylvánii. To je zásadný dôvod, prečo by rodičom malo záležať, aby ich deti mali kvalitný spánok a aby aj zmeny, ktoré v tejto súvislosti robia, boli voči deťom citlivé.
Williamsonová a jej kolegyne v predchádzajúcich štúdiách zistili, že deti s nedostatkom spánku majú častejšie problémy s plnením úloh, výbuchmi hnevu a sebaovládaním.
Prečo a kedy deti sťahujeme do vlastných spální?
Záujem vedcov o skúmanie detského spánku pokračuje ďalej. V nasledujúcom výskume by sa radi pozreli na to, ako rodičia začínajú u detí s prechodom do veľkej postele a čo ich k tomu motivuje. Niekedy rodičia presúvajú dieťa čisto z praktických dôvodov a nepozerajú na to, či je dosť zrelé. Stáva sa to napr. len preto, lebo očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa a postieľku potrebujú pre neho. Iných motivuje to, že dieťa z postieľky vylieza alebo je v nej už priveľké.
Lisa Meltzer, detská psychologička z National Jewish Health v Denveri, si myslí, že niektorí rodičia sa mylne domnievajú, že dieťa sa v postieľke cíti ako v klietke, a preto ho predčasne presúvajú. „Deti to tak ale nevnímajú,“ upozorňuje. „Majú rady malé priestory, lebo sa v nich cítia bezpečne a pohodlne." Stačí ak sa pozriete, kde sa rady deti hrávajú. Sú to podľa nej veľké krabice alebo miesto pod stolom, kde sa cítia rovnako dobre.
Čo ak sa spánok prechodom do postele pokazí?
Vedcov tiež zaujímajú odpovede na túto otázku. Radi by vytvorili akési pravidlá, ktoré by pomohli rodinám pri tejto životnej zmene, aby sa u detí neobjavovali problémy, ktoré dovtedy neexistovali.
