Smrť dcéry ju naučila trom pravidlám psychickej odolnosti

Foto: Unsplash
Spokojný a vyrovnaný život nie je samozrejmosťou. / Foto: Unsplash

Autorka Kornélia Ďuríková je školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie KONVALINKA


 

Byť v psychickej pohode je nesmierne dôležité. Každý z nás si to uvedomuje. Aj tí, ktorí ešte donedávna nebrali psychickú stránku života až tak vážne, pravdepodobne už priznávajú, že niečo na tom duševnom zdraví a pohode je. Spokojný a vyrovnaný život nie je samozrejmosťou a je výsledkom pôsobenia mnohých faktorov. Niektoré pod kontrolou máme, niečo vieme ovplyvniť čiastočne a niečo pod kontrolou nemáme vôbec. Čo však ale vždy pod kontrolu máme, je možnosť vybrať si spôsob vlastnej reakcie na podnet, ako aj interpretáciu čohokoľvek, čo sa v našom živote udeje. V konečnom dôsledku, nik iný nemá moc nad nami samotnými, iba my sami, aj keď sa nám to niekedy tak nezdá.

 

Príbeh bolesti a utrpenia

Lucy Hone, novozélandská psychologička, zažila pred pár rokmi obrovskú tragédiu. Pri autohavárii jej zahynula 12-ročná dcéra, spolu s najlepšou priateľkou. O svojej bolesti, ako aj o tom, ako zvládať stratu a trápenie napísala knihu, množstvo článkov a má mnoho vystúpení. Zaujímavé na Lucy Hone je to, že už pred nešťastím patrila k uznávaným odborníkom v oblasti psychickej odolnosti, zvládania traumy a spolu so svojou kolegyňou Denise Quinlan pomáhali ľuďom a školám na Novom Zélande spamätávať sa po zemetrasení v meste Christchurch v roku 2011. 

 

Rok 2014 jej ale navždy zmenil jej život. Ako zvykne na rôznych odborných či verejných fórach hovoriť: „Zrazu som sa ocitla v situácii, kedy sa mi na jednej strane zrútil svet, no zároveň som mala možnosť sama na sebe vyskúšať, či to, čo učím iných aj naozaj funguje. Poznala som fakty, výskumy, ovládala som nástroje na zvládanie traumy, záťaže. Nevedela som, či to zvládnem, no chcela zistiť, či je možné preliezť tú neskutočnú horu bolesti a trápenia.“ Vo svojom TED vystúpení v roku 2019 povedala: „Dnes, päť rokov po tragédii, viem povedať, že to možné je. Je možné vstať z popola a nešťastia. Je možné rozmýšľať a správať sa tak, aby vám to pomáhalo prejsť náročným obdobím.“

 

Náplasť prvej pomoci už nestačí

Lucy Hone svoju životnú skúsenosť premieňa aj do iných kontextov. Spolu s Denise Quinlan venujú veľkú pozornosť duševnému zdraviu a wellbeingu detí a mládeže v prostredí školy a hovoria: „Svet bojuje s krízou duševného zdravia. Stále viac a viac chápeme, že k tomu, aby sme ju porazili, potrebujeme viac ako len náplasť prvej pomoci. Potrebujeme školám pomôcť a naučiť ich, ako podporovať rast a rozvoj mladých ľudí, ktorí dokážu byť odolnými a prispievajúcimi občanmi počas celého svojho života."

 

Pandémia nám ukázala, aké dôležité je venovať pozornosť duševnému zdraviu a životnej pohode. Mnohé krajiny, ktoré venujú problematike už dlhodobejšiu pozornosť, sú na tom lepšie ako my na Slovensku. Niektoré výskumy, či prieskumy poukazujú na mnohé nedostatky, ktoré v tejto oblasti máme. Pandémia nám ale pomohla pochopiť, že problematike musíme venovať pozornosť aj my. A to aj v prostredí školy, na úrovni žiakov, rodičov aj učiteľov. 

 

Tri pravidlá odolnosti

Vedieť zvládať prekážky, poznať a ovládať nástroje psychickej odolnosti, ktoré nám pomôžu kráčať životom, aj napriek ťažobe a náročnosti, patria k základom duševného zdravia a wellbeingu.

 

Lucy Hone hovorí o troch pravidlách odolných ľudí a zároveň konštatuje: „Ak ste nažive, tak ste vo svojom živote zažili alebo určite zažijete bolesť, smútok, krivdu, neprávo, neúspech, zlomené srdce či akékoľvek iné trápenie. To je život. Žijeme ale v časoch, kedy si mnohí z nás myslia, že majú právo na perfektný a dokonalý život. Sociálne siete dnes ukazujú dokonalosť, hovoria o instantnom a ničím nenarušenom šťastí a my si myslíme, že to je norma a to by mal byť náš cieľ. Všetci ale dobre vieme, že skutočný život je úplne iný a je presným opakom tohto.“ Ďalej hovorí: „Psychická odolnosť a schopnosť zvládať záťaž nie je výsadou niektorých ľudí. Vieme na nej popracovať všetci. Vyžaduje si to ale „obyčajnú“ snahu vyskúšať obyčajné, no pre niekoho náročné stratégie."  

 

Tu sú jej tri pravidlá odolných ľudí:

 

1. Náročné obdobia sú súčasťou života

Za najdôležitejšie považuje uvedomiť si, že utrpenie, bolesť, problémy alebo náročné obdobia sú jednoducho súčasťou nášho života. Každého z nás. To, že si to človek pripustí a uvedomí, nás oslobodzuje. Utrpenie je súčasť ľudskej existencie. Vždy bolo. Ako hovorí Hone: „V najťažších chvíľach som si  hovorila. Toto je tvoj život teraz. Prijmi to. Buď sa naučíš plávať alebo ťa to všetko zničí.“

 

2. Zvažujte, ktorým smerom upriamite svoju pozornosť

Negatívne podnety, strach, hnev, chyby, slabosti, zlyhania, to všetko púta veľmi ľahko našu pozornosť. Ako dobre vieme, tieto stimuly sú pre nás mimoriadne dôležité a pomáhajú nám prežiť. No v konečnom dôsledku ukazujú iba jednu stranu „životného príbehu“. Život aj napriek prekážkam ukazuje dúhu, ponúka niečo, prečo sa oplatí žiť, tvoriť a rásť. Psychicky odolní ľudia zažívajú náročné chvíle, no snažia sa všímať si aj tie „hrozienka“ života a cielene ich hľadajú. Hľadajú, prečo má zmysel ísť ďalej aj napriek prekážkam, čo sú to tie dobré maličkosti okolo nich. „V jeden deň, keď som už cítila obrovské presýtenie negativitou, povedala som si: ´Nemôžeš sa predsa nechať tým všetkým stiahnuť. Nemôžeš dovoliť, aby ťa to ovládlo.´ A tak som si na chladničku dala veľký nápis: Prijmi aj to dobré okolo teba,“ povedala Hone. Byť optimistom alebo nestrácať nádej je nesmierne náročné. Ani zďaleka neplatí, že ide o pohodlný naivizmus. Takýto ľudia sú naopak veľkí bojovníci. Tento postoj si vyžaduje obrovskú prácu samého na sebe. Silu nevzdať sa, prekonávať sa, častokrát vychádzať z pohodlných a komfortných zón a mnohokrát byť oporou aj iným. Byť optimistom v náročných časoch nie je vôbec ľahké, je to omnoho odvážnejšie, ako keď sa poddáme  pesimistickému a negatívnemu nastaveniu. To je totiž prirodzená reakcia na stres. Je v poriadku ale posunieme sa iba vtedy, ak v tom bode neostaneme. 

 

My sami si volíme, ktorým smerom v časoch záťaže upriamime pozornosť. Či len na to ťažké, prípadne negatívne alebo budeme hľadať „ihly v kope sena“.  Či sa cielene budeme sústrediť aj na dobro okolo nás, či budeme ochotní ho vidieť, hľadať aj benefity nie len negatíva alebo či budeme voliť predovšetkým negatívnu interpretáciu diania alebo budeme vidieť aj nejaké obohatenie.

 

3. Pýtajte sa sami seba: „To, čo robím mi ubližuje alebo pomáha?“

Ak existuje pomocná otázka, ktorá nám ukazuje smer a pomáha zvládať náročné obdobia, tak toto je TÁ OTÁZKA.  Považujem ju za jednu z najlepších životných otázok. Môže mať rôzne úpravy, formy či kontexty. Napríklad, „To, čo robím, ako sa správam, uvažujem, mi pomáha alebo ubližuje? To, čo idem urobiť mi pomôže alebo mi v konečnom dôsledku ublíži.“ Môžeme to rozšíriť aj na, „To, čo sa chystám urobiť, ublíži mne a ľuďom okolo mňa alebo nám to pomôže?...Ďalší drink mi pomôže alebo ublíži?....Môj postoj k žiakovi mi v konečnom dôsledku pomáha alebo ubližuje?..“

 

Jednoduchá otázka nám dáva kontrolu nad vlastnými krokmi, rozhodnutiami, činmi. Pomáha prehodnotiť to, čo robíme, prípadne sa chystáme urobiť. Ukazuje nám, že sme to my, ktorí určujú smer nášho života a vytvára priestor k sebaovládaniu. 

 

Nevieme aké obdobie máme pred sebou, no máme možnosť vyzbrojiť sa nastavením, ktoré nám pomôže zvládnuť akékoľvek náročné obdobie, hocikedy. Svoju psychickú odolnosť posilníme tým, že sa naučíme tri pravidlá odolnosti:

  1. Prijmite fakt, že náročné obdobia sú súčasťou života.
  2. Zvažujte, ktorým smerom upriamite svoju pozornosť.
  3. Pýtajte sa sami seba: „To, čo robím, mi ubližuje, alebo pomáha?“
Čítajte viac o téme: Duševné zdravie
Zdieľať na facebooku