Slovensko zlyháva na plnej čiare. Nemôžeme sa viac tváriť, že duševné zdravie a wellbeing do škôl nepatria

Foto: Bigstock
Téma duševného zdravia a wellbeingu a prevencia v tejto oblasti by mala byť prirodzenou súčasťou škôl. / Foto: Bigstock

Autorka Kornélia Ďuríková je školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie KONVALINKA

 

Mnohé krajiny sa téme duševného zdravia a wellbeingu svedomito venovali dávno pred pandémiou. Tie, ktoré dnes začínajú od nuly, budú mať v budúcnosti neporovnateľne náročnejšiu situáciu. 

 

Prváčikovia, ktorí nastúpia do školy tento september sa stanú mladými dospelými okolo roku 2034. Akých 13 rokov to ale bude? A čo bude potom? Pravdepodobne to budú roky plné rýchlych zmien, neistoty, nestability, nepredvídateľnosti či technologického rozmachu. Deti budú musieť riešiť situácie a problémy, ktoré dnes ani nepoznáme a teda nie sme na ne vopred pripravení.

 

Deti potrebujú nové zručnosti, aby zvládli život

Už dnes tiež vieme povedať, že motiváciou dnešných detí k práci nebude LEN mať dobrý a vysoký plat, ale dôležitá bude pre nich aj rovnováha medzi osobným či pracovným životom, kvalita života či podpora ich osobnostného rozvoja. Mladých ľudí trápia témy ako klimatické zmeny, vojny, náboženské konflikty či iné medziľudské konflikty, kvalita vzdelania, chudoba a nerovnováha v kvalite života.

 

K tomu, aby sa deti dokázali postaviť životu čelom, našli na svoje otázky odpovede, zvládli výzvy života, aby tiež boli motivované, videli zmysel v tom, čo robia a prečo to robia, aby boli prínosom pre seba, svojich priateľov, rodiny, blízkych, komunitu či širšiu spoločnosť a aby dokázali budovať spoločné hodnoty potrebujú rozvíjať také vlastnosti, ako je zvedavosť, predstavivosť, psychická odolnosť, sebaovládanie, optimizmus, ľudskosť, kritické myslenie a mnohé iné.

 

To ale nie je všetko. Aby sme ako ľudstvo dokázali „preplávať morom“ neistoty, ba dokonca vyšli zo všetkého silnejší a lepší, potrebujeme, aby sa deti UŽ TERAZ učili, ako si vážiť seba a rešpektovať ľudí navzájom, ako si vážiť nové myšlienky a idey, ako si zachovať pokoj a rozvahu v časoch záťaže a stresu, ako sa tešiť aj z mála, ako rozmýšľať inovatívne a kreatívne, a ako veriť v budúcnosť a nevzdávať sa.

 

Ako ale venujeme pozornosť príprave detí na zvládnutie života a všetkých nástrah?

 

Extrémne zaostávame

Aj napriek náznakom a snahám niektorých štátnych inštitúcií Slovensko významne zaostáva oproti svetu, ba dokonca aj oproti okolitým krajinám. OECD schválilo v roku 2018 zásadný dokument v oblasti školstva The future of Education and Skills 2030, ktorý definuje vzdelávaciu víziu, popisuje nástrahy, výzvy budúcnosti a stanovuje nové vzdelávacie ciele.

 

Ako hlavný cieľ moderného školstva bol stanovený individuálny a spoločenský WELLBEING. Termín wellbeing sa popisuje ako niečo viac ako len prístup a využívanie materiálnych zdrojov. Pojem wellbeing podľa dokumentu v sebe zahŕňa kvalitu života, zdravie – fyzické aj duševné, občiansku angažovanosť, medziľudské vzťahy, vzdelanie, bezpečnosť, životnú spokojnosť a ekológiu. Tieto body sú nevyhnutné k tomu, aby dochádzalo k individuálnemu a spoločenskému rastu.

 

Ide o zásadný, strategický materiál, na ktorom pracovalo množstvo odborníkov z multidisciplinárnych oblastí z celého sveta. Je neuveriteľné, že Slovensko nijakým spôsobom neparticipovalo na jeho podobe. Vychádzajúc z uvedeného, ani vlastne neprekvapuje, že o tému wellbeingu, teda životnej spokojnosti, životnej a osobnej pohody, Slovensko neprejavuje takmer žiadny záujem. Predovšetkým v oblasti vzdelávania. Je síce pravda, že vo februári 2021 vznikla Rada vlády SR pre duševné zdravie, ktorá má za úlohu, okrem iného, vypracovať Národný program duševného zdravia. V tejto súvislosti treba ale povedať, že duševné zdravie a wellbeing nie je úplne presne to isté, aj keď ide o silne prepojené odborné oblasti. Treba však veriť, že Národný program duševného zdravia aj nakoniec vznikne, nepostihne ho osud mnohých iných zabudnutých stratégií a hlavne sa bude implementovať v praxi. Práve aplikácia v praxi je totiž najnáročnejšia časť a je to záležitosť mnohých rokov. Duševné zdravie a wellbeing je komplexná a multidisciplinárna téma a školstvo má v nej nezastupiteľné miesto.

 

Školy, ktoré sa venovali wellbeingu a duševnému zdraviu zvládli pandémiu lepšie

To, že témy ako životná spokojnosť, kvalita medziľudských vzťahov, kvalita života, psychická odolnosť, charakter človeka, ale aj duševné zdravie či mnohé iné podobné témy patria jednoznačne do škôl dokazuje nielen spomínaný dokument a NOVÁ VÍZIA VZDELÁVANIA PRE 21. storočie, ale aj bežný život.

 

Keď sa v roku 2018 prijímal uvedený dokument ešte sa netušilo, že príde pandémia. Práve ona ale ukázala, ako sú nesmierne dôležité zručnosti, ako psychická odolnosť, optimizmus, ľudskosť, inovatívne myslenie, kreativita, adaptabilita, schopnosť neustále sa učiť a vzdelávať a mnohé iné. Skupina psychológov na čele s austrálskou profesorkou psychológie Leou Waters zverejnila štúdiu, ktorá poukázala na to, že školy, ktoré sa už pred pandémiou venovali oblastiam ako vďačnosť, silné stránky charakteru, pozitívne emócie, stratégie zvládania stresu a záťaže, odvaha, pozitívne medziľudské procesy a dobré medziľudské vzťahy, vnímanie zmyslu v živote a ohľaduplnosť k sebe/vnímanie seba (angl. self-compassion) zvládli pandémiu celkom dobre, ba dokonca sa ukazuje, že ich to mohlo aj posilniť.

 

Duševné zdravie a wellbeing ako priorita v školách

Duševnému zdraviu a wellbeingu v školách venovali pozornosť počas pandémie mnohé krajiny. Mimoriadne sa na túto oblasť zamerala Austrália, Nový Zéland, európske severské krajiny, ale aj Veľká Británia či niektoré iné krajiny. Je až neuveriteľné, koľko informačných zdrojov k tejto téme vzniklo, koľko výskumov či prieskumov sa počas celého obdobia zrealizovalo, aká intenzívna pozornosť sa venovala duševnému zdraviu detí, učiteľov, rodičov či školy ako celku. V tejto súvislosti treba konštatovať, že túto činnosť (informačnú, vzdelávaciu, komunikačnú, výskumnú) realizoval predovšetkým tretí sektor a akademická obec. Všade vo svete mali ale silnú podporu štátu. Tá bola v podobe odbornej podpory, rešpektu k výsledkom aj finančnej podpory. Štát si totiž uvedomoval dôležitosť duševného zdravia a wellbeingu a svojím postojom oceňoval vklad neziskových organizácií do tejto oblasti, v ktorej sám nemal kapacity na jej kvalitné pokrytie.

 

Pre zaujímavosť spomeniem, že Veľká Británia považuje duševné zdravie v školách za jednu z priorít a deklarovala to prijatím tzv. Green Paper v roku 2017. V ňom sú zadefinované nové úlohy škôl v oblasti duševného zdravia a wellbeingu. V dokumente je okrem mnohého iného uvedené, že do roku 2025 bude každá jedna škola v krajine schopná kvalifikovane venovať priestor duševnému zdraviu. Štát sa zaviazal poskytnúť školám komplexnú podporu a vzdelávanie.

 

Na Slovensku to zatiaľ vyzerá tak, že sme ešte nedozreli a zatiaľ nie sme schopní prijať fakt, že duševné zdravie a wellbeing majú svoje miesto vo vzdelávaní.

 

Čo nás čaká a neminie? Vždy je to o prioritách

Ako je ale možné, že to iné krajiny vedia? O čo viac toho vedia ako my? Slovensko je krajina múdrych a vzdelaných ľudí. Aj u nás vieme, že

 

Je to ale otázka priorít a postoja štátu či spoločnosti. Skôr či neskôr nás dobehne desivá realita a budeme musieť riešiť skutočnosti ako to, že:

  • 75% duševných porúch začína pred vekom 25 rokov,
  • u jedného zo štyroch adolescentov sa objavujú príznaky duševných problémov pred 25 rokom,
  • viac ako 50% všetkých ochorení adolescentov má psychický základ,
  • suicidialita je podľa WHO treťou najčastejšou príčinou úmrtí adolescentov,
  • depresia zaznamenala  celosvetový nárast od ukončenia 2.svetovej vojny.

 

Štát, ale aj zodpovedné inštitúcie, vrátane školských, budú musieť čoskoro prijať strategický a zodpovedný postoj k danej problematike. Bez neho sa nám totiž školstvo postupne rozpadne, objaví sa množstvo problémov s mladou generáciou, následne celou spoločnosťou a nebude fungovať zo zotrvačnosti už ani to, čo funguje ako-tak dnes.

 

Ako je to s duševným zdravým a wellbeingom na Slovensku?

O význame duševného zdravia a jeho dopadoch na slovenské deti a mládež, a dokonca aj na našu ekonomiku, už ale čo-to vieme. Prvým komplexným materiálom v tejto oblasti bola analýza Duševné zdravie a verejné financie, ktorá vznikla vďaka Útvaru hodnoty za peniaze MF SR v roku 2020. Tento komplexný ekonomicko-analytický materiál, poukazuje na to, ako ovplyvňuje problematika duševného zdravia efektívne využívanie verejných financií.

 

„Najefektívnejšie je systémovo investovať do programov duševného zdravia, predovšetkým pre vytvorenie sociálnych a emocionálnych zručností v detstve. Programy pre skorú prevenciu porúch, podporu duševného zdravia a všeobecnú informovanosť patria medzi najúčinnejšie opatrenia v oblasti duševného zdravia a zároveň majú vysokú návratnosť investícií. Škola predstavuje ideálne miesto pre adresovanie duševného zdravia detí a mladistvých, najmä vďaka povinnej školskej dochádzke.“

 

Lucia Grajcárová, Útvar hodnoty za peniaze MF SR

 

 K ďalším dôležitým faktom patria aj nasledovné:

  1. tretina chlapcov a dievčat zo vzorky 10 000 školopovinných detí zo Slovenska zažíva raz týždenne jednu alebo viac zo zdravotných ťažkostí ako nervozita, problémy so zaspávaním, podráždenosť
  2. každému piatemu školákovi je ľahšie zdôveriť sa v on-line priestore ako pri osobnom stretnutí s dospelým
  3. v škole sa páči iba každého piatemu školákovi vo veku 13-15 rokov, pričom ale drvivej väčšine 15-ročných na vzdelaní záleží.
  4. Vzťahy medzi rovesníkmi hodnotia deti pozitívne. No zvyšujúcim sa vekom, predovšetkým v období adolescencie, žiaci vo veľkej miere nedôverujú svojim učiteľom.
  5. až štvrtina detí zažila rozvod alebo odlúčenie od rodičov, 14% detí zažilo závažné konflikty či fyzické roztržky medzi rodičmi
  6. štvrtina 11- ročných uviedla, že sa doma málo rozprávajú so svojimi rodičmi na témy, ktoré súvisia s ich každodenným životom
     
  • Správa Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2017 potvrdila stúpajúci trend v oblasti psychických problémov u detí a dospievajúcich. Od roku 2009 vzrástol počet detí s nejakou psychickou poruchou až o 72,1%. Výrazný nárast je u detí vo veku 15-19 rokov. Zarážajúci je aj nárast samovražedných pokusov.
     
  • V roku 2020 zažilo Slovensko vôbec prvý ozbrojený útok v prostredí školy.

 

Je veľmi dôležité pripomenúť, že ide o fakty spred pandémie.

 

Ako to vyzeralo na Slovensku v čase pandémie?

Pandémia prehĺbila mnohé problémy a práve oblasť duševného zdravia sa ukázala ako jedna z kľúčových pre dobré zvládnutie pandémie. Bohužiaľ, stále ide o vedľajšiu oblasť záujmu a pozornosti na Slovensku. V školstve dvojnásobne.

 

Nedávny prieskum Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie Konvalinka poukázal na množstvo problémov v oblasti duševného zdravia a wellbeingu učiteľov. Výskum Univerzity Komenského medzi študentmi a učiteľmi školy poukázal na ich zhoršené psychické zdravie v čase pandémie. Tento výskum dokonca odhalil približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti oproti roku 2018. Mnohí odborníci z praxe hovoria o zhoršenom duševnom zdraví detí a mládeže, no zároveň aj o nedostatočnej podpore problematiky v praxi. Odborná i laická verejnosť dlhodobo registruje alarmujúci nedostatok detských psychiatrov, ako aj lôžok na detských psychiatrických oddeleniach. Tento problém však treba riešiť ešte pred bránami nemocnice, skôr ako sa deti dostanú na úplne dno svojich síl. Prioritou musí byť prevencia a maximálna podpora všetkého, čo v praxi pomôže deťom zvládať prekážky a zdravo sa rozvíjať. 

 

Ako presne zasiahla pandémia duševné zdravie a wellbeing ľudí na Slovensku budeme vedieť až s odstupom času. Odzrkadlí sa to nielen na stave psychických problémov u detí, mládeže, dospelej populácie, ale aj na spôsobe uvažovania ľudí, schopnosti riešiť rozličné situácie, prístupe k sebe, blízkym, spoločnosti, schopnosti tvoriť, rozmýšľať, učiť sa, radosti zo života, schopnosti rásť a rozvíjať sa a na mnohých iných rozmeroch wellbeingu človeka.

 

Čo by sa mohlo stať, ak by sme naďalej ignorovali tému alebo sa jej iba povrchne venovali? Čo by sa mohlo stať, ak by sme sa aj ďalej tvárili, že duševné zdravie a wellbeing nepatria do škôl? A čo máme začať robiť? Ako uchopiť tak rozsiahlu a náročnú problematiku v prostredí školy? Viac sa o tom dozviete v nasledujúcom pripravovanom článku.

Čítajte viac o téme: Duševné zdravie
Zdieľať na facebooku