Autorka Kornélia Ďuríková je školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie KONVALINKA
O tom, že Slovensko zaostáva za svetom a okolitými krajinami v oblasti duševného zdravia a wellbeingu som písala v predchádzajúcom článku. Okrem iného som v ňom spomenula, že krajiny, ktoré sa tejto problematike venovali ešte pred pandémiou, ju zvládli a zvládajú lepšie ako tie, kde je táto oblasť hlboko zanedbaná. Zároveň som upriamila pozornosť na fakt, že duševné zdravie a wellbeing (životná pohoda, osobná pohoda, životná spokojnosť) musia mať svoje pevné miesto v školách a mali by sme sa prestať tváriť, že nepatria do škôl.
Čo by sa stalo, ak by sme rezignovali na wellbeing?
Wellbeing zasahuje niekoľko oblastí fungovania človeka: kognitívnu, emocionálnu, sociálnu, fyzickú a spirituálnu. Skúsme si teraz na chvíľu predstaviť, ako by to mohlo vyzerať v praxi, ak by sme rezignovali na problematiku duševného zdravia a wellbeingu (životnú pohodu, osobnú pohoda, životnú spokojnosť). Čo by mohlo nastať a ako by to zasiahlo deti, dospelú populáciu a školy?
Kognitívna oblasť wellbeingu
Ide o oblasť, ktorá hovorí o schopnosti učiť sa, vzdelávať, myslieť, rozmýšľať. Ak by sme rezignovali na wellbeing, je vysoko pravdepodobné, že by sa to prejavilo v schopnosti získavať nové vedomosti, motivácii, rozhľade, všeobecnom prehľade, ako aj tvorivosti či inováciách. Deti v nepohode by boli viac a viac demotivované k učeniu, zhoršovali by sa akademické výsledky detí, učitelia by mali väčší a väčší nezáujem o nové vedomosti, nové prístupy, neboli by schopní vzdelávať sa a pracovať na sebe. Kvalita škôl by sa ešte zhoršovala a deti by vedeli toho stále menej.
Emocionálna oblasť wellbeingu
Tá hovorí o schopnosti človeka prežívať aj pozitívne emócie. Byť schopný tešiť sa zo života, prežívať radosť, lásku, vďačnosť, oceňovať krásu, cit a umenie. Ľudia v duševnej nepohode sú zaplavení negatívnymi emóciami, prípadne nedokážu prežívať pozitívne emócie. Častokrát žijú vo svete obáv, nástrah, nepriateľstva alebo sú zaplavení smútkom. Deti v nepohode by prežívali viac z tohto pólu emócií, čo by následne spúšťalo špirálu negatívneho prežívania a celkového fungovania.
Sociálna oblasť wellbeingu
Táto oblasť hovorí o schopnosti človeka vytvárať a udržiavať medziľudské vzťahy. Dobré medziľudské vzťahy sú nielen najsilnejším prediktorom dlhovekosti, ale asi najdôležitejšou časťou zdravého fungovania človeka. Človek v nepohode nie je schopný vytvárať či udržiavať dobré medziľudské vzťahy. Nedokáže spolupracovať, vytvára napätie a konflikty. Deti v nepohode majú problém v nadväzovaní priateľstiev, udržiavaní vzťahov, majú problém s rešpektom iných, toleranciou a prispôsobovaním sa.
Fyzická oblasť wellbeingu
Je mnoho výskumov, ktoré dokazujú priamy dopad psychiky na fyzické zdravie. Práve duševná nepohoda zhoršuje všetky rozmery fyzického zdravia. Človek chorľavie a častokrát sa nevie z mnohých chorôb dostať von. Duševná nepohoda môže byť spúšťačom mnohých chorôb. Práve dopady psychiky na fyzické zdravie sú dnes už významne zmapované a medicína plne rozpoznala a integrovala psychologický rozmer do fyzického zdravia.
Spirituálna oblasť wellbeingu
Pod spirituálnou oblasťou wellbeingu je myslené niečo iné ako religiozita, teda náboženstvo. Je to myslené skôr v rovine zmyslu života, viery v budúcnosť a uvedomenia sa širších súvislosti nášho bytia. A teda, že „svet sa netočí iba okolo mňa ale, že som súčasťou niečoho väčšieho.“ To väčšie, môže byť svet okolo nás, ekológia a klimatické prostredie, ale aj duchovno. Ľudia v nepohode častokrát nevidia tieto súvislosti, neveria v budúcnosť a chýba im nádej.
Všetci sme vzájomne prepojení. Duševné zdravie a wellbeing si ovplyvňujeme navzájom
Pri problematike duševného zdravia a wellbeingu je veľmi dôležité uvedomiť si komplexnosť problematiky a hlavne vzájomné prepojenie jednotlivých oblastí. Všetko ovplyvňuje všetko. Zároveň si treba uvedomiť ďalší rozmer komplexnosti a to, že človek žije a funguje v rámci pôsobenia niekoľkých systémov. Človek má svoj mikrosvet, ktorý je zložený z jeho genetických vlastností, životných skúseností, fyzického zdravia. Zároveň ho ale ovplyvňuje jeho najbližšia rodina, to čo sa v nej deje. Človeka tiež ovplyvňuje jeho širšieho prostredie. Pre dospelého je to pracovný kolektív, pre deti spolužiaci v škole, krúžky, mimoškolské aktivity. Ďalej je tu externý svet pravidiel, noriem, zákonov. A nad tým je ešte rovina tradícii a kultúrneho pozadia. Tieto roviny, alebo lepšie systémy, sa navzájom ovplyvňujú, zasahujú duševnú pohodu človeka a jeho celkové fungovanie.
Ten istý prístup je dôležité aplikovať aj pri nazeraní na školu. Škola je teda systém so subsystémami, ktoré sú priamo prepojené. Školu ako celok tvoria učitelia, žiaci, rodičia, zriaďovatelia, štátne inštitúcie, ktoré vytvárajú pravidlá a tie priamo zasahujú do pôsobenia škôl. Uvedomenie si tejto komplexnosti je veľmi dôležité pre efektivitu a zmysluplnosť práce s témou duševného zdravia a wellbeingu v prostredí školy. Celý tento prístup môžeme preložiť ako celoškolský prístup k wellbeingu (duševnému zdraviu, životnej spokojnosti) z anglického whole-school wellbeing approach. Vnímanie školy ako vzájomne prepojených dynamických systémov sa opiera o uznávanú teóriu ekologických systémov, rusko-amerického psychológa Urie Bronfenbrennera.
Učiteľ je v systéme školy najdôležitejšia zložka
V praxi to znamená, že ak sa chceme začať venovať problematike duševného zdravia a wellbeingu v prostredí školy, mali by sme si uvedomiť, že sa všetci navzájom v škole ovplyvňujeme a má to dopad na školu ako celku. A teda, musíme pracovať so žiakmi a vnímať ich aj v kontexte prostredia, v ktorom pôsobia. Zároveň spolupracovať s rodičmi a vzájomne sa podporovať. Mimoriadne dôležitým, ak nie najdôležitejším subsystémom v škole je učiteľ. Jeho svet, jeho duševné zdravie, jeho pohoda, jeho pracovné vzťahy a prostredie. Na wellbeing učiteľa musíme tiež nazerať očami vzájomne pôsobiacich prostredí.
Prečo je v učiteľ v systéme školy možno najdôležitejšia zložka? Pretože on priamo ovplyvňuje prežívanie a správanie dieťaťa v škole. On je ten, kto významnou mierou formuje vzťah dieťaťa k vzdelaniu a jeho budúcnosti. On je ten, kto dokáže ovplyvniť dieťa, aj keď domáce prostredie zlyháva. On je ten, kto môže identifikovať problémy v prežívaní či správaní dieťaťa a môže mu pomôcť.
Celoškolský prístup je najefektívnejší
Krajiny a školy, ktoré využívali celostný alebo celoškolský prístup k duševnému zdraviu a wellbeingu pred pandémiou aj počas nej zvládli celé obdobie celkom dobre. Základom boli kvalitné a dobré medziľudské vzťahy a pocit spolupatričnosti. Predpokladá sa, že tieto školy dobre zvládli či zvládajú aj vedomostné prepady. Výskum v tejto oblasti akurát prebieha. Školy boli totiž schopné udržiavať pozornosť detí k učeniu, promptne reagovali na najrozličnejšie problémy, ako aj nábeh do „štandardného režimu“ nebol veľmi bolestný.
Mnohé štúdie v priebehu posledných rokov ukazujú, že celostný alebo celoškolský prístup k duševnému zdraviu a wellbeingu je najefektívnejší. Aj preto sa ho rozhodla Veľká Británia aplikovať vo svojich školách.
Viac ako len neprítomnosť choroby
Ako základný krok aplikovania témy duševného zdravia a wellbeingu je dôležité ujasniť si, čo vlastne pod týmito pojmami rozumieme a ako na to nazeráme. Definície duševného zdravia, ako aj wellbeingu sú rôzne a nejednoznačné. Avšak všeobecne platí jedna spoločná vec: Duševné zdravie znamená VIAC ako len NEPRÍTOMNOSŤ duševnej choroby.
Znamená to, že na celú problematiku nemôžeme nazerať len optikou existujúcich duševných problémov. Na duševné zdravie a pohodu by sme nemali nazerať len z pohľadu patopsychlógie, ale mali by sme k tomu pridať podporu tých rozmerov života, ktoré robia človeka zdravým, silným, schopným žiť a fungovať dobre a kvalitne. Tento uhol pohľadu na problematiku je základný, pretože predurčuje to, ako budeme riešiť tému aj v prostredí školy. Ak napríklad, v prostredí školy hovoríme o kyberšikane, nemali by sme hovoriť len o jej dopadoch na človeka, prípadne čo všetko negatívne to prináša, aké sú nástrahy, hrozby a nebezpečenstvá, no mali by sme k tomu pridať aj témy ako budovanie dobrých vzťahov, priateľstvo, vďačnosť, silné stránky človeka a kolektívu. A zároveň sa na to dlhodobo zameriavať a podporovať to. Práve týmto spôsobom eliminujeme v konečnom dôsledku prítomnosť škodlivých javov a zároveň podporíme zdravý rozvoj.
Som presvedčená, že na duševné zdravie a wellbeing (životnú spokojnosť, osobnú pohodu, životnú pohodu) je dôležité nazerať týmto uhlom pohľadu. Neignorovať negatívne, no hovoriť viac o tom, ako budovať pozitívne rozmery života. Ak hovoríme o aplikácii v prostredí školy, znamená to, že sa musíme viac sústrediť na rozvoj:
- dobrých medziľudských vzťahov v celom systéme školy
- podporovať proaktívny prístup človeka k životu (najčastejšie cestou záľub, koníčkov, silných stránok)
- pracovať s pozitívnymi emóciami, ktoré otvárajú myseľ, oči a uši a aktivizujú človeka
- pomáhať hľadať zmysel v živote a svoje poslanie, dávať životu hĺbku
- podporovať úspech a učiť človeka ako ho má dosiahnuť. S tým súvisí problematika stanovovania cieľov, nezdolnosti, psychickej odolnosti ako aj optimizmu.
Týchto päť bodov predstavuje wellbeing model M. Seligmana PERMA. Ide o akronym a skratku piatich pilierov životnej spokojnosti a pohody človeka.
Pozor, zdanie môže klamať
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o ľahké a úplne bežné ľudské oblasti. Veď čo, už na tom môže byť, že treba budovať dobré vzťahy či venovať sa vďačnosti a iným pozitívnym emóciám. Aké ľahké. Človek môže veľmi ľahko nadobudnúť pocit, že to vlastne vie, nepotrebuje sa nič nové učiť. Ibaže zdanie klame. Mnohé školy vo svete, ktoré pristúpili k tejto problematike s veľkým prvotným nadšením, bez dostatočnej prípravy a bez dostatočných metodických zdrojov veľmi rýchlo zistili, že urobili chybu. Nesprávne uchopenie problematiky, povrchné kĺzanie po témach spôsobili, že sa mnohé problémy v školách len prehĺbili, prehĺbila sa aj nedôvera k zmene, zhoršilo sa všetko, čo už ledva fungovalo. Preto je nesmierne dôležité pristupovať k problematike zodpovedne a profesionálne.
Ako na to?
Čo teda treba urobiť aby sme duševné zdravie a wellbeing do prostredia školy zodpovedne a efektívne aplikovali? Tu je pár návrhov a odporúčaní:
Školy by mali mať človeka zodpovedného za duševné zdravie a wellbeing
Ideálny je školský psychológ, no nemusí to byť len on. Môže to byť aj učiteľ, ktorý sa bude problematike zodpovedne venovať podľa inštrukcií mentora zvonka a prejde si odborným vzdelávaním.
Štát by mal vytvoriť strategický dokument, v ktorom by sa zaviazal venovať problematike náležitú pozornosť aj v prostredí školy
Duševné zdravie a wellbeing by mali byť jednou z priorít v prostredí školy. Štát by sa mal zaviazať poskytnúť komplexnú podporu školám, aby túto tému mohli rozvíjať následne čo najskôr aj v praxi.
Malo by začať systematické vzdelávanie učiteľov, riaditeľov a škôl v danej problematike
Vzdelávanie by mohli začať zabezpečovať neziskové organizácie, ktoré majú v tejto oblasti dostatočné povedomie, vedia ako tému uchopiť a dokážu v tejto chvíli suplovať úlohu štátu, ktorý zatiaľ netuší, kde v tejto oblasti začať. Štát by ich mal v tom významne podporiť, aby sme sa mohli aj v tomto smere, hoci po malých krokoch, konečne pohnúť vpred a nezaostávali míľovými krokmi za inými vyspelými krajinami.
Musia sa vytvoriť komplexné a hodnoverné materiály pre učiteľov a školy, ktoré môžu voľne využívať
Na Slovensku viacmenej nemáme žiadne voľne prístupné a dôveryhodné zdroje, ktoré by sa problematike duševného zdravia a wellbeingu venovali. Pre školy a učiteľov treba vytvoriť podporné materiály, ktoré by vedeli flexibilne používať. Treba ich vytvárať neustále, musia byť aktuálne, zrozumiteľné a ľahko použiteľné. Ich súčasťou by mali byť aj rozličné meracie nástroje, podľa ktorých by školy a učitelia zisťovali stav na škole, efektivitu činnosti, spätnú väzbu a nástroje ďalšieho rozvoja. Túto činnosť dokážu už dnes realizovať viaceré neziskové organizácie. Bez podpory štátu to bude ale veľmi ťažké.
Musíme začať rozmýšľať o úlohe školy a jej mieste v spoločnosti úplne inak ako doteraz
Škola nie je len miestom odovzdávania vedomostí, je to HODNOTA, ktorá formuje a ovplyvňuje človeka, ale aj charakter celej spoločnosti. Je zodpovednosťou nás všetkých, aby sme na ňu začali nazerať inými očami a snažili sa do nej vniesť tie prvky, ktoré ju posilnia, obohatia. Až vtedy bude pozitívnym prínosom do životov našich detí a nás všetkých.
Jednu vec môžu začať robiť školy aj bez väčšej prípravy
Jednu vec môžu začať školy robiť hneď teraz, aj bez veľkej prípravy. A to sa naozaj snažiť o lepšiu vzájomnú komunikáciu vo všetkých rovinách, systémoch školy. Školy môžu začať maličkými a jednoduchými krokmi venovať viac pozornosti dobrým medziľudským vzťahom. A to obyčajným a ľudským záujmom, ohľaduplnosťou a všímavosťou jeden k druhému.
