Profesor George Vaillant viedol Harvardskú grantovú štúdiu a tvrdí, že vzťahy a láska sú to najpodstatnejšie. / Foto: YouTube
Skupina vedcov z Harvardu sa podujala na to, aby vytvorila komplexný obraz o tom, v čom spočíva tajomstvo šťastného a plnohodnotného života. Rozsiahly výskum uskutočňovali v priebehu niekoľkých desaťročí, sledovali životy skutočných ľudí, a to od ich detstva až do staroby.
Štúdia, známa ako Harvardská grantová štúdia, mala svoje nedostatky, keďže od začiatku nezahŕňala ženy. Napriek tomu poskytuje bezkonkurenčný pohľad do podmnožiny ľudstva zloženej z 268 vysokoškolákov, mužov, ktorí absolvovali Harvard v rokoch 1938 – 1940.
Štyria výskumníci vyše sedemdesiat rokov v pravidelných intervaloch zbierali údaje o rôznych aspektoch ich života. A závery sú univerzálne.
Čo nám teda môže zaručiť šťastnejší a plnohodnotnejší život? Pozrime sa na päť základných zistení, ktoré uvádza štúdia.
1. Láska je naozaj všetko, na čom záleží
Niekto to môže považovať za všeobecne známu skutočnosť, ale láska je naozaj kľúčom k šťastnému a plnohodnotnému životu.Ako hovorí George Vaillant, harvardský psychiater, ktorý viedol výskum v rokoch 1972-2004, existujú dva piliere šťastia. „Jedným z nich je láska a na druhej strane stojí umenie nájsť spôsob, ako si zariadiť život tak, aby sme z neho lásku nevyháňali, aby sme ju neodstavili na druhú koľaj,“ upozorňuje známy psychiater.
Vaillant tiež povedal, že najdôležitejším záverom tejto štúdie je, že jediná vec, na ktorej v živote záleží, sú vzťahy. Človek môže mať úspešnú kariéru, peniaze a dobré fyzické zdravie, ale bez podporných, láskyplných vzťahov šťastný nikdy nebude.
2. Všetci sa môžeme stať šťastnejšími bez ohľadu na to, ako sme začali život
Muž menom Godfrey Minot Camille išiel do grantovej štúdie s pomerne bezútešnou vyhliadkou na životnú spokojnosť. Mal najnižšie hodnotenie budúcej stability vo všetkých oblastiach a predtým sa pokúsil o samovraždu. Na konci svojho života však bol jedným z najšťastnejších ľudí. Prečo? Ako vysvetľuje Vaillant: „Svoj život prežil hľadaním lásky."
3. Spokojnosť je viac ako peniaze, kariéra a moc
Výsledky grantovej štúdie potvrdzujú aj výsledky iných štúdií, v ktorých bolo zistené, že získanie väčšieho množstva peňazí a moci nekoreluje s väčším šťastím. To neznamená, že na peniazoch ani úspechu v kariére nezáleží. Sú to však len malé časti oveľa väčšej mozaiky. A hoci sa nám v tejto chvíli práve peniaze a kariéra môžu zdať veľmi dôležitými, svoju dôležitosť strácajú pri pohľade na ne v celkovom kontexte života. „Pokiaľ ide o úspech, záleží len na tom, či ste v práci spokojní," hovorí George Vaillant.
4. Prepojenie je rozhodujúce
„Čím viac oblastí vo svojom živote môžete prepojiť, tým lepšie," hovorí Vaillant.
Štúdia zistila, že silné vzťahy sú zďaleka najdôležitejším predpokladom životnej spokojnosti. A z hľadiska profesijného uspokojenia pocit spojenia so svojou prácou bol oveľa dôležitejší ako zarábanie peňazí alebo dosiahnutie úspechu.
Ako život ide ďalej, stáva sa prepojenie ešte dôležitejším. Grantová štúdia potvrdzuje výsledky rastúcej skupiny výskumov, ktoré ukazujú súvis sociálnych väzieb s dlhovekosťou, nižšou hladinu stresu a zlepšením celkovej pohody.
5. Perspektíva a výzvy vás môžu urobiť šťastnejšími
„Cesta od nezrelosti k zrelosti,“ hovorí Vaillant, „je druh pohybu od narcizmu k prepojenosti a veľká časť tohto posunu má súvis s tým, ako sme sa vysporiadali s výzvami.“ Adaptačné mechanizmy majú významný vplyv na sociálnu podporu a celkovú pohodu. Tajomstvo spočíva v nahradení narcizmu, jednostranného zamerania sa na vlastné emocionálne výkyvy a vnímanie problémov, zrelými adaptačnými mechanizmami, pričom ako príklady Vaillant uvádza Matku Terezu a Beethovena.
„Matka Tereza mala úplne hrozné detstvo a jej vnútorný duchovný život bol veľmi bolestivý," hovorí Vaillant, „mala však veľmi úspešný život vďaka starostlivosti o iných ľudí.“
Kreatívne vyjadrenie je ďalším spôsobom, ako produktívne riešiť problémy a dosiahnuť zmysel a pohodu.
„Tajomstvo Beethovena spočívalo v schopnosti vyrovnať sa so svojou biedou cez umenie, keď písal Ódu na radosť. Beethoven bol schopný nadviazať spojenie so svojou hudbou,“ hovorí Vaillant.
George Vaillant
Harvardský psychiater, viedol výskum známy ako Harvardská grantová štúdia v rokoch 1972-2004. Je profesorom a učí na Harvard Medical School. Svoju kariéru začal mapovaní vývoja problémov ako schizofrénia, závislosť na heroíne a poruchy osobnosti.
