Koniec roka prináša opäť napätie medzi učiteľmi a rodičmi. Ako ho ukončiť v mieri?
S blížiacim sa koncom školského roka silnejú hlasy rodičov, ktorí tvrdia, že učitelia neprimerane deti skúšajú, zaťažujú ich a zadávajú veľké množstvo písomiek. Učitelia zasa tvrdia, že majú málo známok, majú nedostatočné usmernenia z ministerstva školstva ohľadom hodnotenia žiakov k záveru školského roka a sú pod veľkým tlakom. Bude to jednej z ďalších konfliktov, ktorý zasiahne už aj tak krvácajúci vzťah medzi rodičmi a učiteľmi? Ako túto situáciu uchopiť a ukľudniť?
Potvrdzuje sa, že vzťah učiteľ a rodičia je komplikovaný
Prieskum Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie Konvalinka priniesol mnohé zaujímavé informácie zo sveta učiteľov. Zameral sa na tému ich duševného zdravia, životnej pohody (well-beingu) počas jedného z najnáročnejších období, ktoré sme tu za desaťročia mali. Jedným z výstupov bolo aj to, že práve komunikácia s rodičmi patrí k jedným z najsilnejších zdrojov stresu pre učiteľov. Najväčším zdrojom stresu bol pre učiteľov nedostatok uznania a rešpektu a tesne za tým bola komunikáciu s rodičmi.
Aktuálne napätie medzi rodičmi a školami je len potvrdením výsledkov prieskumu a bohužiaľ ukazuje, že školy sa stali bojiskom a nie miestom spoločného záujmu o rozvoj dieťaťa. Je veľmi nešťastné, ak na školu v dnešnej dobe nazeráme, ako na miesto, kde si vzájomne dokazujeme, kto má väčšiu pravdu, kto viac zlyhal, kto je lepší, či horší a vybíjame si tam frustráciu z mimoriadne náročného obdobia. Všetci sme zažili rýchle zmeny, všetci sme vyčerpaní, či zažívame pocity úzkosti. Mnohí zažívajú najrozličnejšie psychické či somatické príznaky ako problémy so spánkom, výkyvy nálad, bolesti hlavy či migrény, mnohí majú zhoršenú pozornosť, koncentráciu a mnoho iných príznakov. Pandémia zasiahla všetkých. Aj deti, aj rodičov, aj učiteľov.
Škola ako miesto prijatia, akceptácie a bezpečia
Škola by mala byť miestom, ktoré je útočiskom v neľahkých časoch a poskytuje bezpečný priestor pre všetkých jej aktérov - deti, rodičov aj učiteľov. Profesorka Kathryn Riley z Univesity College London hovorí, „Škola nie je len budova. Škola je to, čo sa deje v jej vnútri. Sú to ľudia, ktorí ju tvoria a všetko okolo nich. Sú to deti, ich rodiny, učitelia, riaditelia a každý, kto v škole pracuje. Škola je miesto, ktoré by malo vytvárať pocit, že niekde patrím (angl. - sense of belonging). Kde si môže byť každý istý, že zapadne a cíti sa bezpečne taký, aký je. Školy sú jedným z mála existujúcich sociálnych inštitúcií, ktoré vedia spájať rozličné svety. Práve oni môžu vytvárať ten pocit, že niekde je moje miesto, tu patrím. Mali by byť miestom prijatia, akceptácie a podpory.“
Pandémia odhalila mnohé nedostatky, ale aj príležitosti. Jednou z príležitostí, ktoré nám ponúkla je uvedomenie si iného rozmeru školy. Ponúkla pohľad, že škola je inštitúcia, ktoré nám dáva oveľa viac, na čom sme boli doteraz zvyknutí. Škola nie je len „nalievarňou vedomostí“. Je to miesto, ktoré spája a prepája rodičov, učiteľov a deti. Je to miesto, ktoré spolu s rodinou najviac ovplyvňuje život dieťaťa, pričom obe inštitúcie v ňom majú nenahraditeľné miesto. Preto je nesmierne dôležité, aby rodičia a učitelia na seba nazerali ako na partnerov a spolupracovali. Ako začať? Prvý krok je začať sa otvorene počúvať a prijať iný uhol pohľadu.
Pre učiteľov: Školský rok bol veľmi náročný pre deti a celé rodiny. Podporme to dobré, silné a zdravé.
Tento školský rok bol mimoriadne neštandardný. Aj preto by mohli učitelia spomaliť, pripomenúť si skutočnosť, že presne tak, ako pre nich, aj pre deti či rodičov je tento rok vyčerpávajúci. A tak pristupovať k ukončeniu školského roku. Nevnímať ho ako všetky predchádzajúce roky a nepristupovať k nemu ako zvyčajne. Tento školský rok je jednoducho iný.
Ministerstvo školstva pripravilo inšpiráciu pre školy v podobe desatora, kde sú uvedené body ako napríklad menej je niekedy viac, známky nie sú všetko, hľadajme v deťoch to, čo vedia a nie to, čo nevedia. Nenaháňajme na poslednú chvíľu známky, nesnažme sa deťom dokázať, že sme mali pravdu, keď počas dištančného vzdelávania zavádzali pri písomkách či odpovediach, nesnažme sa im čokoľvek vrátiť či dohnať zameškané. Vnímajme tento školský rok ako príležitosť pre reflexiu a budúce životné obohatenie alebo naše zlepšenie. Skúsme na rok nazerať ako na niečo, čo sme napriek enormným prekážkam, vypätiu a extrémnemu vyčerpaniu zvládli. Ukázal nám aj to, čo nám pomáha zvládať záťaž, akí vieme byť odolní a čo nás vie v konečnom dôsledku posilniť a urobiť lepšími. Všímajme si to u seba, ale aj u detí a rodičov.
Dištančné vzdelávanie poodhalilo možno nie práve najlichotivejšie vlastnosti detí ako lenivosť, pohodlnosť, hľadanie skratiek a možno aj v niektorých prípadoch nezodpovednosť. No sú to deti a práve my dospelí okolo nich, vieme ovplyvniť ich budúci charakter. Dokážeme to jedine férovým, no ľudským prístupom a upriamovaním pozornosti aj na to dobré, silné a zdravé čo je v nich. Pandémia ukázala obrovskú škálu úžasných dobrých charakterových vlastností detí. Mnohé boli mimoriadne zodpovedné, keď boli celé dni sami doma alebo sa dokonca starali o svojich mladších súrodencov. Veľa z nich začalo byť oveľa viac samostatných. Deti sa museli počas tohto roku obmedzovať, prispôsobovať sa. Dokázali sa adaptovať na obrovskú škálu situácií, naučili sa množstvo nových vecí, získali nové zručnosti, dokázali zvládnuť obrovský psychický nápor, boli dlho izolovaní. Mnohé deti boli celé týždne a mesiace len doma, ukázali kreativitu, keď hľadali spôsoby, ako prežiť celé dni doma. Mnohé z nich boli empatické, boli oporou pre priateľov, rodinu, blízkych. Celé obdobie prežili aj vďaka veľmi dôležitej silnej stránke - humoru. Vytvorili si mechanizmy, ktoré posilnili ich psychickú odolnosť.
Nazerajme na deti aj týmito očami a upriamujme pozornosť viac na to, čo im celý rok dal, v čom ich posilnil a nielen v čom zlyhali, čo nedokázali.
Tip pre učiteľov
Na konci školského roka skúste okrem vysvedčenia dať deťom aj váš osobný list, prípadne im adresujte pár slov, v ktorých vyzdvihnete, čo všetko dieťa dokázalo a čo dobré v ňom vidíte. Verte, že to bude niečo, čo si deti zapamätajú, posilní to váš vzťah s každým jedným dieťaťom a tiež jeho rodičom.
Pre rodičov: Školský rok bol pre učiteľov mimoriadne náročný. Ukážme im viac vďaky.
Aj učitelia majú za sebou veľmi náročný rok. Vyčerpal ich presne tak, ako deti či rodičov. Učitelia boli konfrontovaní neustálymi zmenami fungovania škôl. Museli sa okamžite prispôsobovať novým podmienkam, za chodu meniť svoje prípravy, učiť sa novým zručnostiam, zvládať obrovský tlak a záťaž, hľadať nové spôsoby komunikácie s deťmi, rodičmi, pričom si uvedomovali svoju zodpovednosť. To všetko v prostredí, v ktorom sa im zlievalo súkromie a práca. Museli byť súbežne učiteľmi, ako aj mamami, otcami, synmi, dcérami. Denne sa snažili zaujať desiatky detí cez počítač a pritom mali mimoriadne slabú spätnú väzbu. Nevedeli, či ich deti počúvajú, vnímajú, či sa učia, pracujú, či ich práce sú výsledkom ich vedomostí a snaženia alebo podvádzania. Učenie nemali takmer vôbec pod kontrolou. Boli takí, ktorí to zvládli bravúrne, no pre mnohých to bolo nad ich sily. Všetci sme len ľudia a všetci máme neštandardný rok za sebou.
Prieskumy či výskumy v zahraničí, ktoré sa venujú problematike duševného zdravia a wellbeingu učiteľov poukazujú na podobné výsledky ako u nás. Aj tam sú učitelia vyčerpaní, aj tam uvažujú nad odchodom s profesie, aj tam mali problémy s dištančným vzdelávaním. No jeden bod je tam iný. Spoločnosť vo veľkej miere oceňovala a podporovala učiteľov. Sami učitelia hovoria o prejavoch vďačnosti a pochopenia od rodičov. Mama, spisovateľka a známa producentka filmov a seriálov Shona Rimes počas pandémie tweetovala „Učila som sa doma iba hodinu so svojím 6-ročným a 8-ročným dieťaťom. Učitelia si zaslúžia miliardu dolárov za tento rok. Alebo aj za týždeň.“ Ostatní dodávajú, že tento rok nám ukázal, že učitelia nie sú babysiterky, že ak máme školopovinné dieťa, ešte to neznamená, že sme sa stali učiteľom a učenie z domu nie je žiadna pohodička.
Podobné zistenia sa ukázali aj v zahraničných výskumoch, ktoré sa realizovali počas roka. Jedným z tých posledných bol výskum, ktorý sa realizoval na začiatku tohto roku s podporou niekoľkých učiteľských asociácií v USA. Zistil, že učitelia sú dvakrát viac oproti iným profesiám náchylní pociťovať pracovný stres a dokonca majú trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť výskytu symptómov poukazujúcich na depresiu. Odborníci konštatovali, že je to alarmujúce, no nie až tak prekvapujúce.
Tip pre rodičov
Skúste na konci školského roka prejaviť pochopenia a podporu učiteľovi obyčajným ĎAKUJEM. Môžete mu venovať pár vnímavých a vďačných slov. Pošlite mu to mailom alebo listom alebo povedzte osobne. Určite ho to veľmi poteší. Toto sú tie chvíle a maličkosti, pri ktorých učitelia naberajú silu a vidia zmysel vo svojej práci.
Pandémia ukázala, ako je nesmierne dôležité hovoriť o duševnom zdraví aj v prostredí školy. Duševné zdravie je naša spoločná téma a netýka sa len detí. Ak hovoríme o duševnom zdraví či wellbeingu (osobnej, životnej pohode, životnej spokojnosti) v prostredí školy, hovoríme o životoch a mentálnom zdraví detí, učiteľov, riaditeľov a rodičov. Hovoríme aj o kvalite školy a nových témach v prostredí školy, ako napríklad psychická odolnosť, životná rovnováha, aktívne a systematické budovanie dobrých medziľudských vzťahov, zvládanie stresu a záťaže, charakter a jeho silné stránky, prínos pozitívnych emócií do kvality života, formovanie pozitívnej kultúry školy a pod. Nastal čas, aby sa duševné zdravie a wellbeing stali jednou z priorít nadriadených inštitúcií, ako aj samotných škôl.
