Autorka je školská psychologička a špecializuje sa na pozitívnu psychológiu.
Stále viac a viac učiteľov a riaditeľov škôl si uvedomuje, že jedným z hlavných kľúčov k zlepšeniu akademických výsledkov žiakov a kvality školy sú dobré medziľudské vzťahy. Ide o veľmi dobrý krok, pretože mnohé údaje ukazujú, že práve toto je problematická oblasť našich škôl. Pritom obrovské množstvo výskumov poukazuje na priame súvislosti medzi vzťahmi a schopnosťou učiť sa či koncentrovať. Čo všetko sa ale za týmito výsledkami skrýva? Pozrime sa na to komplexnejšie.
Zlé vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi
Dobré medziľudské vzťahy medzi žiakmi, učiteľmi a žiakmi, ale aj medzi rodičmi a školou sú zásadným predpokladom kvality školy. Treba otvorene uznať, že mnohé slovenské školy presne v tomto bode zlyhávajú. Dôkazom sú výsledky Štátnej školskej inšpekcie, ktorá posledné roky neustále informuje o prítomnosti šikany na školách, ale aj o zhoršujúcich sa vzťahoch medzi žiakmi a učiteľmi. Vo svojej Správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2018/2019 uvádza, že šikanovanie bolo prítomné v takmer všetkých kontrolovaných základných školách (79 ZŠ). Zároveň uvádza, že deti ZŠ sa na otázku v dotazníku „Aké zmeny v škole by si chcel/chcela navrhnúť, s čím si nespokojný?“ najčastejšie vyjadrovali k nie vždy priateľskému správaniu vyučujúcich, ktorí podľa nich často na vyučovaní kričali, správali sa pohŕdavo, neriešili nevhodné správanie žiakov. Deti by si priali školu bez šikanovania a chceli by, aby sa prijali také opatrenia, ktoré zabránia šíreniu klebiet a ponižovaniu žiakov. V správe sa zároveň píše: „Na základe odpovedí možno konštatovať, že v 78% subjektoch (celkovo 79 kontrolovaných ZŠ) oslaboval vytváranie priaznivej atmosféry vyučovania najmä málo ústretový vzájomný vzťah medzi učiteľmi a žiakmi. Hodiny sa vyznačovali len ojedinelým poskytovaním príležitostí na slobodné vyjadrovanie názorov, nedostatočné vedenie žiakov k aktívnej diskusii a k prevzatiu zodpovednosti za svoje konanie a správanie.“
Na gymnáziách je situácia podobná. Správa uvádza, že „pedagógovia sa usilovali formovať klímu a kultúru školy vytváraním príjemného prostredia, no vzťahy so žiakmi neboli charakterizované pocitom istoty podporujúcim priaznivú školskú klímu až v 9 subjektoch, (celkovo 13). Žiakom chýbal záujem učiteľov o ich názory a záujmy, prekážali im nekorektné vyjadrenia, neempatický prístup niektorých učiteľov.“
V rámci stredných odborných škôl Štátna školská inšpekcia konštatuje: „Na zistenie celkovej klímy školy boli 535 žiakom zadané dotazníky, z ktorých vyplynulo, že v 10 SOŠ (83,3%) nevnímali žiaci atmosféru edukácie ako priaznivú. Vzťahy s pedagógmi im neposkytovali pocit istoty, psychického bezpečia, najmä z dôvodu neprimeraných nárokov, ale prekážal im aj prístup niektorých vyučujúcich – zosmiešňovanie, ponižovanie. Rovnako negatívne (približne tretina z oslovených) posudzovali žiaci skutočnosť, že nemajú možnosť na vyučovaní prezentovať svoje názory a zároveň nemôžu o svojich názoroch diskutovať.“
K podobným výsledkom dospel aj medzinárodný výskum „Health Behavior in School Aged Children“ (HBSC), ktorého sa zúčastnilo aj Slovensko v školskom roku 2017/2018. Ten okrem iného poukázal na to, že v škole sa páči iba každého piatemu školákovi vo veku 13-15 rokov, pričom ale drvivej väčšine 15-ročných na vzdelaní záleží. Zároveň vzťahy medzi rovesníkmi hodnotia deti pozitívne. No zvyšujúcim sa vekom, predovšetkým v období adolescencie, žiaci vo veľkej miere nedôverujú svojim učiteľom.
V roku 2017 boli zverejnené výsledky testovania PISA 2015, ktoré sa venovali aj téme „Spolupatričnosť žiaka ku škole a jeho vzťah s učiteľom.“ Okrem všeobecných informácií a analýz výkonov žiakov správa PISA 2015 obsahovala zistenia o životnej pohode a prosperite slovenských žiakov. Sekcia, Index spolupatričnosti žiaka ku škole a jeho vzťah s učiteľom odhalil vážne problémy v medziľudských vzťahoch v školách. Slovensko skončilo na konci rebríčka. Správa odhaľuje, že deti cítia slabú podporu, pochopenie a vnímajú narušené vzťahy v školách.
NÚCEM vo svojej oficiálnej správe uvádza, že Slovensko zaznamenalo pokles pocitu spolupatričnosti ku škole za posledných 12 rokov. Ako ďalej uvádza, „analýzy štúdie PISA 2012 ukázali, že pozitívny vzťah medzi učiteľom a žiakom je spojený s lepším výkonom žiaka v matematickej gramotnosti a aj s jeho silnejším pocitom spolupatričnosti ku škole.“
Učiteľská profesia pod paľbou
Všetky tieto skutočnosti nás navádzajú k tomu, aby sme cítili zúfalstvo a frustráciu, akí ľudia to v školstve s deťmi pracujú. Avšak išlo by o prvoplánový a nespravodlivý postoj. Je pravda, že situácia v našich školách nie je ružová. No veci treba vidieť v súvislostiach a komplexne.
Po prvé máme množstvo skvelých učiteľov, riaditeľov, ktorí vynakladajú enormné úsilie k budovaniu dobrých vzťahov na škole. Nie len smerom k žiakom, ale aj rodičom a aj v rámci kolektívu školy. Tieto školy dosahujú vynikajúce výsledky, tak v oblasti „psychológie školy“ ako aj akademických výsledkov žiakov. Koronakríza ukázala, že práve tieto školy zvládli záťažovú situáciu lepšie a pokojnejšie ako iné. Ba dokonca veľa z nej vyťažili a výraznou mierou ich to všetkých posunulo.
Po druhé, profesia učiteľa je za posledné roky vystavená obrovským tlakom, veľkej miere kritiky, spoločenským zmenám, na ktoré je veľmi náročné neustále a včas reagovať. Čo však chýba je podpora, pochopenie. Vzdelanie a školstvo je oblasť, ktorá musí vždy o niečo či s niekým bojovať, až nepochopiteľne sa obhajovať a nemá kľud. To všetko nesmierne vyčerpáva. Tak celú oblasť, ako aj učiteľov samotných.
Sledovanie psychickej pohody učiteľov
Veľká Británia vytvorila v roku 2017 Teacher Wellbeing index, ktorého cieľom je každoročne vyhodnocovať a priebežne mapovať oblasť duševného zdravia učiteľov, vyhorenia, zbiera „mäkké“ údaje a širšie súvislosti v oblasti vzdelávania, ako napríklad čo to znamená pracovať v dnešnej dobe v školstve, ako ovplyvňuje žiakov psychická rovnováha a stabilita učiteľa a školy, ale aj ako pomáhať učiteľom.
Výsledky indexu ukazujú zhoršujúcu sa situáciu v mnohých oblastiach učiteľskej profesie. Napríklad Teacher wellbeing index 2019 ukázal, že 72 % učiteľov a ľudí pracujúcich v školstve považujú seba za vystresovaných. 74 % uviedlo, že nie sú dostatočne schopní vypnúť a spracovať napätie a stres, 78 % učiteľov uviedlo, že zaznamenali fyzické alebo psychické problémy z dôvodu práce, 57 % z nich zvažuje odchod zo školstva. Za posledné dva roky zaznamenali učitelia nárast v poruchách spánku, výkyvy nálad, plačlivosť, zabúdanie, problémy s koncentráciou, migrény. Učitelia tiež uvádzajú, že najväčší dopad na ich wellbeing má negatívne pracovné prostredie, preťaženosť, nestabilita, nerovnováha medzi súkromným životom a pracovným životom, neustále zmeny v oblasti vzdelávania alebo správanie žiakov.
Anglická nadácia Nuffield taktiež zverejnila výsledky svojho rozsiahleho výskumu, ktorý analyzoval dáta z mnohých výskumov v oblasti vzdelávania vo Veľkej Británii od roku 1992 do roku 2018. Autor štúdie profesor John Jerrim z UCL Inštitútu vzdelávania uviedol, že profesia učiteľa je v kríze a jedným z dôvodov, prečo je neustále ťažšie vychovať a získať nových učiteľov je tlak na profesiu a tlak v profesii. Štúdia zároveň konštatovala, že ešte nikdy neavizovali učitelia toľko problémov v oblasti duševného zdravia a wellbeingu ako v súčasnosti.
Krajiny, ktoré sa témami duševného zdravia a wellbeingu v školstve zaoberajú majú aj vďaka takýmto analýzam a údajom vytvorenú silnú mieru pochopenia pre celú oblasť vzdelávania, hľadajú dlhodobé riešenia a predovšetkým existuje veľký systém podpory učiteľom a školám. Tvoria ho mnohé nadácie, neziskové organizácie, ale aj štátom podporované inštitúcie.
Na Slovensku takéto údaje nemáme, no určite by sme mali mať. Pretože až na základe takéhoto hĺbkového a citlivého pohľadu môžeme objektívne hodnotiť, či vytvárať mnohé závery aj v oblasti medziľudských vzťahov v školách.
