Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako zlepšovať medziľudské vzťahy v školách? Učitelia majú veľkú zodpovednosť

Kornélia Ďuríková
Autor článku
Foto: Bigstock
Vzťahy v školách sú dôležité. / Foto: Bigstock

Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

 

Mať fungujúce, otvorené, vzájomne prospešné a podporujúce vzťahy je základom dobrého fungovania školy. Nie je to niečo, čo sa dá priamo odmerať alebo štatisticky vyčísliť, no je to srdce a duša školy. Tá ovplyvňuje celý chod školy a vytvára priaznivú, bezpečnú a tvorivú atmosféru, v ktorej môžu rozvíjať svoj potenciál tak učitelia, ako aj deti.

 

Som presvedčená, že dôvodom zhoršujúcich sa vedomostných výsledkov našich žiakov a množenia sa rozličných problémov vo výchovno-vzdelávacom procese sú narušené medziľudské vzťahy. V školách hovoríme o narušených vzťahov v niekoľkých rovinách: učiteľ-učiteľ, učiteľ-vedenie, učiteľ-žiak a škola (vedenie, prípadne učitelia) – rodičia.

 

Práca na komunikácii a medziľudských vzťahoch by mala byť v úplnom centre pozornosti škôl. Dobré vzťahy medzi učiteľmi, ako aj medzi vedením a učiteľmi, priamo ovplyvňujú atmosféru v triedach, schopnosť žiakov učiť sa, aj ich motiváciu. Pedagógovia častokrát podliehajú ilúzii, že deti nemôžu vedieť, aké sú ich vzťahy „v zborovniach“. Je to ale veľký omyl. Deti presne vedia, kto je s kým kamarát, kto s kým ako vychádza, dokonca aj to, kto komu čo závidí a samozrejme to, kto ako učí. Všetky tieto mikromomenty sa spájajú do jedného veľkého obrazu, ktorý sa následne premieta do ich prístupu k predmetom a škole. 

 

Okrem toho si treba uvedomiť, že kvalita medziľudských vzťahov v pedagogických zboroch alebo medzi ním a vedením školy priamo ovplyvňuje prežívanie a správanie samotných učiteľov. Podľa tohto nastavenia vstupujú do tried a podávajú svoj výkon. Je mimoriadne ťažké byť usmievavý, milý, kreatívny, koncentrovaný, ak ste vyčerpaní z konfliktov vo svojom pracovnom kolektíve alebo ste úplne frustrovaní.

 

Opäť pripomeniem známu vec a to, že pozitívne emócie rozširujú naše vnímanie, podporujú kreativitu a vplývajú na naše psychické či fyzické zdravie. Naopak negatívne emócie zužujú naše vnímanie, oslabujú nás, zhoršujú kreativitu, koncentráciu a negatívne sa prejavujú v našom správaní.

 

Aký je teda vzťah medzi vedomostnými výsledkami žiakov a kvalitou medziľudských vzťahov?

Ak hovoríme o kvalite medziľudských vzťahov škole, hovoríme o jednom zo základnych formatívnych prvkov vedomostných výsledkov žiakov. Faktorov, ktoré tieto výsledky ovplyvňujú je samozrejme viac, no tento rozmer vie žiaka posunúť vpred alebo zabrzdiť. Z odborných kruhov zaznieva stále viac a viac hlasov, že učenie nie je len kognitívny proces, ale je kognitívno-EMOCIONÁLNY. Ak ste teda nastavený pozitívne, vaša schopnosť učiť sa, zapamätať si, je väčšia, ako keď prežívate negatívne emócie.

 

Správanie a prežívanie pedagogických, no aj nepedagogických, či odborných zamestnancov školy, a v konečnom dôsledku aj žiakov vytvára komplexnú atmosféru a kultúru školy. Tá zásadnou mierou ovplyvňuje aj spôsob riešenia problémov, komunikáciu so všetkými zainteresovanými zložkami školy, nastavenie a dodržiavanie pravidiel. Výsledky vedeckých výskumov, ako aj empíria zdôrazňujú, že ak chce škola napredovať a zlepšovať úroveň vedomostí žiakov a výsledky, musí vytvárať bezpečné, príjemné, hodnotovo orientované prostredie, v ktorom je prioritou komunikácia a medziľudské vzťahy. Kvalita riadenia školy a kvalita vzťahov medzi vedením školy a učiteľským zborom (ako aj v jeho vnútri) priamo súvisí s kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu.

 

Ako to na slovenských školách vyzerá?

Ukazuje sa, že duša slovesnkých škôl krváca. Zlyháva „psychológia školy“. Významnou mierou sú narušené vzťahy buď v jednej alebo vo viacerých rovinách. Máme školy, kde sú veľké problémy vo vzťahu vedenie – pedagogický zbor. Môže to byť len časť pedagogického zboru napr. na ZŠ len 2. stupeň, prípadne 1. stupeň alebo na stredných školách časť pedagogického zboru. Záleží naozaj od typu školy a jeho „príbehu“.

 

Sú školy, kde sú problémy vrámci pedagogického zboru. Na základných školách treba brať do úvahy jednotlivé stupne a nesmieme zabúdať aj na vychovávateľky v ŠKD. Naštrbené vzťahy môžu byť vo vnútri samotných stupňov alebo medzi nimi.

Ak sú problémy v rôznych rovinách pedagogického zboru a predovšetkým vo vedení škôl, je VYSOKO pravdepodobné, že budú aj problémy medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj v žiackych kolektívoch. Len málokedy sa stáva, že ak fungujú „dospeláci“, nefungujú deti. Sú to individuálne problémy, ktoré ale dokáže škola postupne riešiť.

 

Ako zlepšovať medziľudské vzťahy?

Odpoveďou je správne reagovanie na POZITÍVNE správy. Možno je to prekvapujúce, ale výskumy ukazujú, že to, ako reagujeme na pozitívne správy vážnym spôsobom zasahuje do kvality medziľudských vzťahov. Čiže nie to, ako reagujeme a správame sa pri smutných, či negatívnych informáciach (aj to je dôležité), ale hlavne to, čo hovoríme a ako komunikujeme, ak za nami príde niekto a povie nám niečo, z čoho má napríklad radosť. Práve naša reakcia na pozítívnu správu buď podporí rozvoj vzťahu alebo ho ničí.

 

Vedci zistili, že existujú 4 základné štýly reagovania na pozitívnu správu. Sú rozdelené do dvoch a dvoch dimenzií.

  1. Konštruktívny
  2. Deštruktívny

A) Aktívy

B) Pasívny

 

Znie to trošku komplikovane ale je to veľmi jednoduché. Reakcia môže podľa tohto modelu nasledovná:

  1. konštruktívno-aktívna
  2. konštruktívno-pasívna
  3. deštrukčne-aktívna
  4. deštrukčne-pasívna

 

 

                                                                                   

Predstavme si príklady:

 

Situácia 1Kolegyňa príde za vami a hovorí Vám: „Takú dobrú hodinu som dnes mala v tej 8.B. Deti pracovali, počúvali, veľmi dobre sa mi učilo. Mám z toho dobrý pocit.“

 

  1. deštruktívno – pasívna: „Ahá. Idem sa prichystať na hodinu.“
  2. deštruktívno – aktívna: „Tak to musela byť náhoda. Asi sa dobre vyspali. Veď uvidíš, na ďalšej hodine budú zasa ako vždy. Nenechaj sa nimi oblbnúť.“
  3. konštruktívno- pasívna: „Super. Blahoželám.“
  4. Konštruktívno – aktívna: „Fakt? Tak to je super. Teším sa s tebou. A čo si dnes s nimi robila, že boli iní? Skúsila si niečo inak? Čo myslíš, prečo to bolo dnes také dobre? Držím ti palce aj ďalej.“

 

Situácia 2: Je polročná klasifikačná porada. Triedny učiteľ hodnotí svoju triedu „Prospech triedy je x (dobrý), nemáme ani jednu dvojku zo správania, počet vymeškaných hodín y (dobrý). Som na deti pyšná, pretože aktívne pracovali a zapájali sa aj do rôznych školských a mimoškolských aktivít......“ Riaditeľ reaguje...

  1. deštruktívno-pasívna: „ Ďalší prosím.“
  2. deštruktívno-aktívna: „No mohlo by to byť aj lepšie. Žiadna sláva. Chcem pripomenúť, že v triede boli počas polroka tieto problémy.....Takže neviem, na čo chcete byť pyšná...“
  3. konštruktívno-pasívna: „V poriadku. Je to fajn.“
  4. konštruktívno-aktívna: „Výborne. Blahoželám. Výsledky ukazujú, že trieda prosperuje a rozvíja sa. Vidno, že sa triede venujete a s ňou aj žijete. Teším sa. Čo myslíte, čím to je že máte tak dobré výsledky? Môžete nám povedať, ako ste vyriešili tento problém, ktorý sa objavil počas polroka? .. Držím palce aj do ďalšieho polroku.“

 

Situácia 3:  Žiak dobre odpovedal.  Reakcia učiteľa na jeho odpoveď:

  1. deštruktívno-pasívna: „ Ďalší bude odpovedať....“
  2. deštruktívno-aktívna: „ No tak toto bolo len tak tak. Mal si tam aj kopec nepresností. Prižmúrim všetky oči a horko-ťažko ti dávam... “
  3. konštruktívno-pasívna: „Dobre.“
  4. konštruktívno-aktívna: „ Veľmi sa mi páčila tvoja odpoveď. Vidno, že si pripravoval. Páčilo sa mi ako si hovoril o .... Bolo vidieť, že si sa učil, čítal si to a dávalo ti to zmysel. S radosťou ti dnes dávam ... , A teším sa na tvoje ďalšie odpovede. “

 

Iba jedna z týchto reakcií podporuje dobré medziľudské vzťahy – KONŠTRUKTÍVNO-AKTÍVNA. Konštruktívno-pasívna a deštrukčno-pasívna nerobia so vzťahmi nič, deštrukčno-aktívna ich aktívne ničí.

 

To, ako reagujeme na pozítívnu správu vplýva na akýkoľvek medziľudský vzťah. Či v rodine, manželskom vzťahu alebo, aby sme sa vrátili späť do školy, aj medzi učiteľom a žiakom. Rozmýšľajme, ako nabudúce zareagujeme, keď nám kolega, priateľ, manžel /manželka, zamestnanec, rodič, žiak povie niečo, z čoho má radosť.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.