Neprítomnosť duševnej choroby ešte neznamená, že sme psychicky zdraví

Autorka je psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

 

Ešte nikdy sa nevenovala taká pozornosť duševnému zdraviu ako v poslednom období. Aj keď sa to nedeje za najšťastnejších okolností, odborníci by sa pravdepodobne zhodli, že už bolo na čase.

 

Keď hovoríme o duševnom zdraví, hovoríme o mentálnom či psychickom zdraví. Je dôležité upresniť si pojmy a treba povedať, že ide o to isté. Podstatnejšie je  však uvedomenie si toho, čo rozumieme pod duševným zdravím. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hovorí, že existuje mnoho dimenzií duševného zdravia a duševné zdravie nie je len neprítomnosť duševnej poruchy. Liga za duševné zdravie SR definuje duševné zdravie ako vedomie vlastnej hodnoty, uvedomenie si vlastných možností, schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy a psychickú pohodu, duševné zdravie je cieľom, nie normou.

 

Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o prístupe k duševnému zdraviu v dvoch rovinách. Prvá hovorí o klasickom koncentrovaní sa na psychické poruchy, choroby a na ich liečenie. Čiže hovoríme o depresiách, úzkostiach, panike, fóbiách, o všetkých poruchách podľa  Medzinárodnej klasifikácie chorôb a ich liečení farmakologicky, psychoterapeuticky alebo ich kombináciou.

 

Druhá rovina hovorí o tzv. koncepte pozitívneho mentálneho zdravia. Hneď na úvod treba povedať, že tento prístup neodmieta prvý prístup, teda prácu s duševnou chorobou, tak ako ju poznáme. Naopak. Koncept pozitívneho mentálneho zdravia tvrdí, že je nesmierne dôležité liečiť choroby, psychické poruchy a zmierňovať bolesti či utrpenie ľudí. No myšlienku duševného zdravia posúva ďalej. Hovorí, že „neprítomnosť duševnej choroby ešte neznamená, že sme psychicky zdraví“ a otvára rozmer, ktorého úlohou je identifikovať a rozvíjať pozitívne aspekty duševného zdravia, tie ktoré podporujú rozvoj psychického zdravia.

 

Pozitívne mentálne zdravie

Presne o túto úvahu sa opiera pozitívna psychológia a koncept pozitívneho mentálneho zdravia amerického sociológa a psychológa Coreyho Keysa.

 

Profesor Keys okrem iného tvrdí, že všetci ľudia nesú v sebe bunky, ktoré choroby spúšťajú, no aj  bunky, ktoré nás robia zdravými, funkčnými a prospievajúcimi. Avšak dnešná prílišná koncentrácia na negatívne veci a chorobu spôsobuje, že nevieme aktivovať, prípadne slabo aktivujeme, DNA nášho zdravia.

 

Koncept pozitívneho mentálneho zdravia hovorí, že nestačí sa koncentrovať na „to choré, nefunkčné, zlé, škodiace“ v nás, ale hovorí, že k tomu, aby sme dokázali žiť kvalitný a funkčný život, potrebujeme aktivovať tie mechanizmy v tele, ktoré tento rozmer života spúšťajú. Inými slovami povedané, nestačí len chorobu odstrániť, no musíme aj vedieť, ako zdravo a plnohodnotne žiť.

 

Optimálne prospievanie

V tejto súvislosti využíva profesor Keys pojem flourishing, čo v preklade z angličtiny znamená optimálne prospievanie. Čo to je? Optimálne prospievanie je psychický stav, kedy aspoň čiastočne napĺňate tri roviny duševnej pohody:

1. Psychický well-being  (rozmer JA)
2. Emocionálny well-being (rozmer JA)
3. Sociálny well-being (rozmer MY)

 

Pod pojmom psychický well-being rozumieme:

1. Zmysel v živote – čo je zmyslom môjho života? Poznám jeho zmysel?
2. Dobré vzťahy s okolím – mám aspoň jedného človeka, s ktorým mám dobrý vzťah?, ktorý ma napĺňa, robí šťastným?
3. Seba-akceptácia – to, ako ja sám seba vnímam, vidím, ako mám rád sám seba.
4. Osobný rast – stagnujem alebo rastiem v živote.
5. Schopnosť zvládať život v celom kontexte – ako zvládam uchopiť svoj život?
6. Sloboda – viete a môžete sa slobodne vyjadriť?

 

Emocionálny well-being znamená prítomnosť pozitívnych emócií, pocitu šťastia a životná spokojnosť.

1. Pozitívne emócie – počas dňa zažívam niektoré z týchto pocitov:  pocit radosti, kľudu, vitality, hrdosti, vitality, nádeje, nadchnutie sa krásou a iné.
2. Šťastie –  pocit šťastia prežívaný v súčasnosti alebo minulosti všeobecne alebo v jednotlivých oblastiach života (zamestnanie, partnerský vzťah, vzťahy..).
3. Životná spokojnosť – pocit spokojnosti – aktuálne, miera uspokojenia z predchádzajúceho obdobia, všeobecne alebo v jednotlivých oblastiach života.

 

Sociálny well-being

1. Sociálna akceptácia – kladný postoj k ľuďom, uznanie a akceptácia druhých, aj keď sa niekedy správajú nepochopiteľne 
2. Sociálna aktualizácia – záujem o spoločenské dianie, viera v dobrú spoločnosť a potenciál pre jej pozitívny rozvoj
3. Sociálny prínos – pocit vlastnej hodnoty, ktorá je prínosom pre spoločnosť ocenenie vlastných aktivít zo strany spoločnosti
4. Sociálna súdržnosť – záujem a starostlivosť o dianie v spoločnosti, sociálny svet je chápaný ako zrozumiteľný, logický a predvídateľný
5. Sociálna integrácia – som súčasťou spoločnosti, pocit podpory, zdieľania

 

Keys dokonca vypracoval metódu merania pozitívneho mentálneho zdravia (Mental Health Continuum Scale), pomocou ktorej sa dá stanoviť miera optimálneho prospievania konkrétneho človeka. Aby človek optimálne prospieval musí v dimenzii psychického well-beingu a sociálneho well-beingu skórovať aspoň v šiestich z jedenástich bodov a v oblasti emocionálneho well-beingu aspoň v jednom z troch bodov. Človek s vysokou mierou sociálneho, psychologického a emocionálneho well-beingu má podľa neho dostatok energie, kvalitné vzťahy, pokračuje v procese rozvoja, svoj život považuje za zmysluplný a hodnotný a je tak prínosom pre spoločnosť.

 

Ako sme na tom na Slovensku?

V roku 2007 sa do rozsiahleho projektu optimálneho prospievania autorov Felicia Huppert a Timothy So zapojilo aj Slovensko. Išlo o štúdiu, ktorá nemapovala presne koncept profesora Keysa, ale podstata je tá istá. Do štúdie bolo zapojených 23 krajín Európy s celkovo 43-tisíc dospelými respondentmi. Výsledky boli nasledovné. Na prvých miestach sa umiestnili Dánsko, Švajčiarsko, Fínsko a Nórsko. Tieto krajiny mali najvyššie percento ľudí, ktorí optimálne prospievali (okolo 30%). Ďalšími krajinami boli Írsko, Rakúsko, Cyprus, Švédsko, Veľká Británia a Španielsko (15-25% optimálne prospievajúceho obyvateľstva). Belgicko, Holandsko, Slovinsko, Poľsko, Estónsko a Nemecko malo okolo 10-15% prospievajúceho obyvateľstva. Pod 10% sa umiestnili Francúzsko, Maďarsko, Ukrajina, Slovensko, Bulharsko, Portugalsko a Rusko. Slovensko malo presne 7% prospievajúceho obyvateľstva a skončili sme tretí odzadu. Ako uvádzajú autori štúdie, Slovensko bolo vo všetkých sledovaných indikátoroch (zmysel, emocionálna stabilita, angažovanosť, psychická odolnosť, optimizmus...)  v druhej polovici tabuľky. Najlepšie sme sa umiestnili vo faktore emocionálna stabilita na 11. mieste a najhoršie na 22. mieste vo faktore pozitívne vzťahy. Aj keď ide o 13 rokov starú štúdiu, výsledky ako aj metodika výskumu sú stále veľmi zaujímavé.

 

Čo robiť, aby sa nám darilo lepšie?

Ide o koncepčné, ale aj vysoko praktické, otázky, ktoré by mali byť súčasťou nášho bežného každodenného života. Skúsme sa vrátiť späť a opäť otvorme otázky na tému, čo znamená dobrý život, čo znamená prežiť dobrý život. To nás zavedie k filozofii a k antickému Grécku.  K velikánom filozofie ako Aristoteles, Sokrates, Platón, Epikuros a mnoho iných. Boli to práve oni, ktorí kládli základné otázky kvality či zmyslu života. Nehovorili o povrchnosti prístupu k životu, hovorili o hĺbke života a o tom, ako žiť život tak, aby mal skutočnú hodnotu a zmysel.

 

Arianna Huffington novinárka, podnikateľka a zakladateľka Huffington Post, vo svojej knihe Thrive (v preklade Skutočný úspech)  tvrdí, že sme sa časom prestali tieto otázky pýtať. Život akosi začal kĺzať po povrchu. Začalo to byť  o finančnom, či osobnom úspechu a nie o kvalite života. Úspech, či kvalita života sa nám spojila s pojmami moc a peniaze. V úvahe pokračuje a hovorí, „Sme príliš zaneprázdnení honbou za prízrakom úspešného života. Mimochodom, všimli ste si, že smútočné príhovory na pohreboch sú o niečom úplne inom, ako o tom, čo spoločnosť považuje za úspech? Nepočujete, že vrcholom života dotyčného človeka bolo, že sa stal úspešným podnikateľom a na účte mal x peňazí. Alebo, ako dokázal zvýšiť podiel svojej firmy na trhu. Alebo, že dotyčná neustále pracovala a obedovala pri svojom stole. Alebo, že jej prezentácia bola vždy dokonale pripravená. Smútočné príhovory sú o niečom inom. O tom, akí sme boli ľudia, aké sme mali srdce, čo sme znamenali ako ľudia pre svojich priateľov, blízkych, rodinu. Čo nás v živote zaujímalo, kde bola naša vášeň, koho sme rozosmiali a čomu sme sa smiali. Je najvyšší čas, aby sme sa začali sústrediť práve na tieto aspekty života,“ píše Huffington a nedá sa s jej slovami nesúhlasiť.

 

Je pravda, že ide hlboké a nie práve ľahké otázky. No možno by sme mohli začať nad nimi premýšľať a hlavne reálne robiť kroky k tomu, aby sme  ako ľudia, či spoločnosť čo najviac prospievali, učili sa ako žiť hodnotne, zmysluplne.

V tomto kontexte je veľmi dôležité, aby sme sa koncentrovali na tie aspekty nášho života, ktoré podporujú pozitívne mentálne zdravie ako napríklad dobré medziľudské vzťahy, psychická odolnosť, osobnostný rast, zmysel života, sociálny prínos, sociálna súdržnosť a predovšetkým pozitívne emócie.