Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Na prelome tisícročí vznikol nový psychologický smer, ktorý si za pár rokov získal poriadnu pozornosť. Hneď vo svojom úvode začal otvárať otázky, ktoré priniesla doba a neexistovali na to vedecky podložené odpovede. Jednou z otázok bolo „Aký je vzťah peňazí a životnej spokojnosti?“.
Peniaze a životná spokojnosť
„Je pravda, že čím viac peňazí máme sme aj spokojnejší? .. Alebo ...“Koľko peňazí potrebujeme k tomu, aby sme boli šťastní?“ Aj keď by nás to lákalo k idealistickej odpovedi, že peniaze nás šťastnými neurobia, odpoveď nie je taká ľahká. Už v 80. rokoch 20. storočia zrealizoval známy psychológ Ed Diener výskum, v ktorom chcel zistiť, aká je súvislosť medzi osobnou pohodou a finančným zabepečením. A zamieril vysoko. Vybral si stovku najbohatších ľudí zo zoznamu Forbes. Výsledky výskumu ukázali, že pocit spokojnosti a životnú pohodu nám prinášajú skôr dobré medziľudské vzťahy, možnosť pomáhať iným, pocit naplnenia a hrdosť z práce ako samotné peniaze. Podobný výskum prezentoval aj profesor Daniel Gilbert, ktorý však povedal, že je rozdiel, koho sa na tento vzťah pýtate a kde hľadáte odpovede. U bohatých alebo na opačnej škále, napr. u bezdomovcov. Jeho výskum priniesol zistenie, že vzťah peňazí a osobnej spokojnosti nie je priamo úmerný, no istý vplyv tam je. Ak nemáte pokryté základné potreby, ako napr. stravu, bývanie, vplyv peňazí na vašu spokojnosť je veľký. Ak ale základné potreby pokryté máte a dokonca máte aj trochu viac, vplyv peňazí na kvalitu vášho života už nie je taký zásadný. Istý dopad tam je, no životnú spokojnosť, pohodu, well-being ovplyvňujú viac iné faktory, napr. medziľudské vzťahy, zmysel života, práca alebo realizácia.
Pozitívna psychológia
Pozitívna psychológia vznikla na prelome tisícročí a začala otvárať mnohé zo súčasných tém. Napríklad, už spomínaný vzťah peňazí a spokojnosti alebo otázky „Ako je možné, že v krajinách s najväčším nárastom HDP sa úroveň šťastia zvýšila len minimálne? Prečo máme tak vysoký stupeň depresie“? „Čo sa stane s človekom, ktorý sa dostane z depresie? Dokáže žiť automaticky šťastný život?“ „Ako rozvíjať kvalitu života a potenciál človeka?“
V 90. rokoch 20. storočia spojil profesor Martin Seligman, považovaný za „otca“ pozitívnej psychológie veľkú skupinu odborníkov. Každý z nich hľadal odpovede na mnohé z týchto otázok, pričom otvárali témy ako kvalita života a osobná pohoda. Zisťovali, ktoré sú to tie faktory, ktoré majú na ne najväčší vplyv. Realizovali množstvo výskumov na témy pozitívne emócie (Barbara Frederikson), zaujatie činnosťou (Mihaly Csikszentmihalyi), silné stránky človeka (Chris Peterson), vytrvalosť, reziliencia, úspech (Angela Duckworth) alebo samotní Seligman, Diener plus mnoho iných. Jedným z hlavných dôvodov, prečo začať tak hlboko bádať pozitívne stránky života bol fakt, že viac ako 90 % všetkých psychologických výskumov sa venovalo negatívnym stránkam života, ako napríklad depresia, úzskosti, fóbie. Bol enormný nedostatok faktov o faktoroch, ktoré napĺňajú kvalitu života, životnú pohodu, osobnú spokojnosť. Profesor Seligman cítil, že je nevyhnutné spojiť výskumy a zastrešiť ich pod „jeden dáždnik“. Vytvoril tak nový psychologický smer, pozitívnu psychológiu, ktorej ponúkol aj zjednocujúcu odpoveď na mnohé otázky. Vytvoril koncept osobnej spokojnosti – PERMA – P (pozitívne emócie), E (zaujatie činnosťou), R (pozitívne vzťahy), M(zmysel), A (úspech).
Myši, depresia, týrané ženy - ako to súvisí?
Cesta k „PERMA“ bola ale dlhá. Začala už v 70. rokoch 20. storočia, kedy profesor Seligman zrealizoval výskum s laboratórnymi myšami. Vystavil ich prostrediu, z ktorého nebolo úniku. Počas výskumu si všimol, že väčšia časť myší sa po istom čase vzdala a vlastne bezmocne rezignovala. Druhá časť myší však bojovovala, nevzdala sa a nepodľahla. Začal si klásť otázku, ako je to možné. Jeho výskum vyústil do vzniku Teórie naučenej bezmocnosti, ktorá je jednou zo základov syndrómu týranej ženy. Stal sa svetovo uznávaným odborníkom na depresiu. Ako odborník na depresiu si tiež všimol, že ak sa pacient z depresie dostal, ešte to neznamenalo, že vie žiť život, po akom túžil, prípadne sa veľmi ťažko posúval ďalej. Jeho skúsenosti, vedomosti a čoraz väčšia koncentrácia na témy osobná pohoda, kvalita života, filozofické úvahy o charaktere, šťastí, dobre (Aristoteles) nakoniec vyústili do vzniku pozitívnej psychológie. Tá sa datuje do roku 2000, kedy bol profesor Seligman zvolený za prezidenta Americkej asociácie psychológov a predniesol reč, v ktorej hovoril o potrebe venovať sa aj inej časti psychológie ako len patológii.
Zdravie je viac ako neprítomnosť choroby
Pozitívna psychológia pracuje s úvahou „Zdravie je viac ako len neprítomnosť choroby.“
Psychológia 20. storočia sa sústredila na odstránenie negatívneho, zničujúceho v živote človeka ako napríklad depresia, úzkosť, násilie, závislosti. Mnohí odborníci ako už spomínaný Ed Diener alebo jeho syn Robert Biswas-Diener, autorská dvojica Edward Deci a Richard Ryana alebo Corey Keys vytvorili základy pozitívnej psychológie. Zaujímavým je koncept pozitívneho mentálneho zdravia Corey Keys-a. Je to psychológ a sociológ, ktorý sa venuje verejnému zdraviu. Jeho prístup hovorí o tom, že k tomu, aby sme boli mentálne zdravý potrebujeme dva smery. Jeden, ktorý hovorí o odstránení negatívneho, no aj druhý, ktorý hovorí o rozvoji človeka a podporuje jeho pozitívne stránky.
Ak by sme to mali prirovnať ku krásnej rozkvitnutej záhrade, tak......Ak chceme mať úžasnú záhradu plnú kvetov, „zdravej prírody“, musíme aj okopávať, aj vytrhávať burinu, no aj polievať, starať sa, o ňu, kvety potrebujú slnko atď. Obe tieto zložky sú dôležité. Jedno bez druhého sa nedá.
Pozitívna psychológia – rozvoj, rast
Pozitívna psychológia je práve tá rozvojová časť psychológie. Otvára pojmy, ktoré boli mnoho rokov vytlačené na okraj spoločenských vied a dotýkali sa len filozofie. Pracuje s pojmami ako silné stránky človeka, rozvoj, potenciál, charakter, životná rovnováha, láska, nádej, vytrvalosť, odvaha, učenie, šťastie atď... Jednou z jej nosných tém sú aj silné stránky charakteru.
Silné stránky charakteru
Charakterové silné stránky boli vlastne vytvorené Martinom Seligmanom a Chrisom Petersonom ako protipól Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch a Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Stali sa zároveň kostrou pozitívnej psychológie.
Tvorba zoznamu silných stránok bol náročný a niekoľkoročný projekt, v ktorom sa odborníci snažili identifikovať základné cnosti a silné stránky osobnosti. Tím profesionálov, ktorý zahŕňal historikov, sociólógov a psychológov vykonali rozsiahlu štúdiu základných diel všetkých svetových náboženstiev a filozofických tradícií. Zoznam literatúry zahŕňal od Aristotela, Platóna, Akvinského, cez starý zákon, Talmud, Konfúcia, Lao-c ́eho, samurajský kódex Bushidó, Korán, Upanishády až po Benjamina Franklina. Nakoniec bol vytvorený zoznam 24 pozitívnych silných stránok osobnosti, ktoré boli zaradené do 6 základných kategórií, nazvané cnosti.
6 cností a 24 silných stránok osobnosti
1. MÚDROSŤ A POZNANIE
a) zvedavosť, záujem o svet
b) láska k učeniu a vzdelaniu
c) otvorenosť, kritické myslenie
d) tvorivosť, originalita, vynaliezavosť
e) sociálna a emočná inteligencia
f) vhľad a múdrosť
2. ODVAHA
a) statočnosť
b) vytrvalosť, pracovitosť
c)integrita, autentičnosť, úprimnosť
3. LÁSKA A ĽUDSKOSŤ
a) láskavosť a štedrosť
b) láska, schopnosť milovať a byť milovaný
4. SPRAVODLIVOSŤ
a) občianska, sociálna zodpovednosť, týmová práca
b) spravodlivosť a nestrannosť
c) vodcovstvo, schopnosť viesť druhých
5. ZMIERLIVOSŤ
a) sebakontrola
b) opatrnosť
c) pokora, skromnosť
6. TRANSCENDENCIA
a) zmysel pre krásu
b) vďačnosť
c) nádej, optimizmus
d) spiritualita
e) odpustenie
f) zmysel pre humor
g) vitalita, elán, nadšenie
Na záver, krátke video so slovenskými titulkami o silných stránkach charakteru:
