Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Stres v škole nezažívajú len žiaci ale aj učitelia a je dôležité, aby s ním vedeli pracovať.
Neustále naháňanie sa z triedy do triedy, presmerovanie pozornosti a prispôsobovanie sa deťom, ich veku, náladám, potrebám, množstvo najrozličnejších situácií počas prestávok, dozory na chodbách, rýchle prehodenie podkladov potrebných na ďalšiu hodinu, medzitým rýchla porada a do toho rýchly pohár vody či zhltnutie desiaty. Čas strávený v škole je pre učiteľa naozaj niekedy uštvaným behom, bez možnosti vypnúť a súvislo sa koncentrovať na to, čo chce robiť najviac – učiť.
Ako si nájsť v celom tomto zhone čas na seba a svoje myšlienky? Ako sa dá spracovať toľko podnetov v priebehu pár minút, hodín dennodenne a udržať si trochu životnej rovnováhy, vnútornej stability a radosti?
Kufrík emocionálnej prvej pomoci
Česká psychologička Kamila Dvořáková hovorí, že pomáha, ak má učiteľ pri sebe imaginárny „kufrík emocionálnej prvej pomoci.“ Ten by mal obsahovať tri veci:
- Dovoliť si doslova vytriasť zo seba napätie a stres, napríklad cez prestávku. Postavte sa a vytraste si ruky, akoby ste zo seba striasli stres. Alebo sa poriadne ponaťahujte, urobte si malý nenápadný strečing. Je fajn doplniť to hlbokým nádychom a pomalým výdychom. Prečo ten nádych? Pretože aktivujete vo svojom tele nervový systém (parasympatikus), ktorý hovorí o uvoľnení, skľudnení a pokoji.
- Cielené spomalenie seba a ukľudnenie vnútorného hlasu. Vnútorný hlas, či vnútorný kritik je veľmi veľký nahlodávač nášho pokoja a rozmýšľania. Prvým krokom k tomu, aby sme ho dokázali utíšiť je UVEDOMIŤ si ho a urobiť rozhodnutie, že mu nedáme šancu, aby nás ničil ďalej. Aj keď to znie veľmi ľahko, jasne a možno aj povrchne, vôbec to tak nie je. V dnešnej dobe akoby sme strácali schopnosť spomaliť, reflektovať svoje pocity, myšlienky, ale aj správanie. Preto je nesmierne dôležité cielene si vytvoriť priestor (časový aj myšlienkový) k tomu, aby sme sa zamysleli, skľudnili, dali si odstup, získali nadhľad a povedali si, že VŠETKO JE OK. Nejde o život a že v ňom máme kopec krásnych udalostí a ľudí, za ktorých sme vďační.
Spomaliť sa stačí naozaj len o trošíčku. O pár sekúnd, napríklad pri tom, ako kráčate do triedy. Spomalenie dosiahnete jedným, dvoma hlbokými nádychmi a výdychmi. Keď to doplníte o myšlienkový konštrukt, ktorý vás má posilniť, potešiť, ukľudniť (podľa situácie) budete ako profesionálny športovec, ktorý podáva vrcholový výkon a využíva pritom svoju vlastnú vnútornú mentálnu silu. Skúste to. Chce to čas, tréning, no efekt sa dostaví.
- Buďte k sebe láskavý a prežívajte dobré chvíle. Neznamená to sebectvo, zahľadenosť do seba a na seba. Je to uvedomenie si seba samého, svojich radostí, emócií, dovolenie si byť v kľude ako aj stanovenie hraníc, či schopnosť povedať nie.
Koncentrovanie sa na pozitívne momenty v živote a ich hlbšie prežívanie nám pomáha budovať v sebe psychickú odolnosť a lepšie mentálne zdravie. A to má za následok aj naše lepšie fyzické zdravie, či kvalitu života.
Vypočujte si prezentáciu Kamily Dvořákovej, ktorá rozpráva o tom, ako aj učitelia môžu, ba dokonca by mali byť viac k sebe láskaví, pozorní a dobrí.
Tipy ako zvládnuť stres
Okrem emocionálneho balíčka prvej pomoci skúste využiť aj nasledovné tipy:
Buďte v kontakte s bývalými žiakmi
Neprerušte kontakty s bývalými žiakmi, ktorí vás mali radi, ktorým ste pomohli, pre ktorých ste znamenali veľa. Spomienka na nich, či krátka správa od nich vždy poteší a povzbudí.
Zaujímajte sa o žiakov, komunikujte s nimi, smejte sa s nimi
Záujem o žiakov sa vám tisíckrát vráti. Deti vám „dobijú baterky“ presne vtedy, keď to budete potrebovať.
Venujte sa svojim záľubám, koníčkom
Nezabúdajte na všetko to, čo vás robí šťastnými a radostnými. Či už je to dobrá káva s priateľmi, maľovanie, čítanie kníh, šport alebo čokoľvek, kedy naberáte silu. Práca učiteľa je náročná a preto relax s činnosťou, pri ktorej ste uvoľnení a cítite sa dobre je dôležitý.
Nezabúdajte na prírodu
Nech už je to čokoľvek, ako práca v záhrade, prechádzka lesom, parkom, nezabúdajte na prírodu. Tá nám dáva obrovskú silu a ponúka vnútorný reset. Nie je nič krajšie ako dotýkať sa zeme, počuť spev vtákov, šum listov na strome, či potoka. Vnímajte intenzívne tieto okamihy v prírode, pretože „príroda lieči".
Skúste myslieť optimisticky
Vedieť vnímať svet okolo seba optimisticky, aj napriek problémom, je výzva. V dnešnej dobe určite. No nevzdávajte sa. Nebojujte s negatívnym, nechajte to „odznieť“. Ak treba, prijmite aj negatívne emócie, nevytláčajte ich. Patria k životu. Tak ako máme čiernu farbu, máme aj bielu. Nič nie je dokonalé, ideálne a len pekné, krásne, dobré, výnimočné, radostné, šťastné. Prijmite negatívny okamih, no potom si skúste z neho odniesť to, čo vás obohatí a posilní.
Sústreďte sa na pozitívne, optimistické momenty, situácie dňa, života. Vnímajte svet z tej krajšej strany. Byť optimistom neznamená, že ste naivný. Naopak ste veľmi reálny. Vidíte veci okolo seba tak, ako sú. No máte nádej, odvahu a ste psychicky odolný. A v tom tkvie vaša sila a zdravie.
Komunikujte s inými učiteľmi, spolupracujte, vymieňajte si skúsenosti
Výmena odborných informácií, vedomostí medzi učiteľmi je kľúčom k zvyšovaniu kvality učiteľa. Učiteľ je vďaka spolupráci s iným učiteľom nie len odborne zdatnejší, ale aj ľudsky istejší.
Spomeňte si, aké to bolo, keď ste boli žiakmi vy
Spomínajte. Ale nie len na to, ako ste v škole počúvali učiteľa, čo všetko ste si nemohli dovoliť k učiteľovi a podobne. Spomínajte na tie pocity a emócie, ktoré ste ako dieťa prežívali pri kontakte s učiteľom, rozhovore s učiteľom, na hodine, keď ste dostali písomku, domácu úlohu, mali ísť odpovedať, koho ste mali radi a prečo, čoho ste sa báli, čo sa vám páčilo, nepáčilo.... Aké to bolo byť dieťaťom. Pomôže vám to napojiť sa na prežívanie dnešných detí. A možno v nejakej konkrétnej stresovej či ťažkej situácii v škole vám to ponúkne potrebný nadhľad a odstup.
