Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Škola je miestom, kde prežívanie pozitívnych emócií má zásadné miesto. Skúsenosti z našich škôl nám však ukazujú, že to patrí k slabinám slovenského školstva. Najväčším problémom sú narušené medziľudské vzťahy v rôznych rovinách fungovania školy.
V školách „bojujeme“ s narušenými medziľudskými vzťahmi v jednej alebo vo viacerých rovinách – medzi učiteľmi, medzi učiteľmi a vedením alebo medzi učiteľmi a žiakmi, či medzi rodičmi a školou. A ako dôsledok týchto faktorov, môžu byť poškodené aj vzťahy medzi žiakmi. Avšak práve vzťahy medzi deťmi v triedach či škole patria v oblasti medziľudských vzťahov medzi tie lepšie stránky.
Neexistuje dokonalá škola, kde sa všetci majú radi. Je to ilúzia. Mnohé školy u nás a vo svete však ukazujú, že ak sa o to snažíme, prináša to pozitívne výsledky. Tieto školy sú reálnymi dôkazmi mnohých vedeckých faktov, ktoré hovoria o tom, že ak pracujeme na medziľudských vzťahoch, charaktere človeka, prípadne inštitúcie - teda školy a ak to kombinujeme s kvalitnými vedomosťami, tak výsledkom sú zlepšené vedomostné výsledky žiakov, zvýšený záujem a motivácia žiakov o štúdium a v konečnom dôsledku aj vynikajúca disciplína v triedach, či školách.
Hrubé dáta o škole, výsledky testov či meraní naznačujú istú kvalitu školy, no pravá hodnota je v jej vnútri, jej duši. V tom, akých ľudí „vypúšťa“ do sveta. Vedomosti a múdrosť sú bezpochyby mimoriadne dôležité. No nezabudnime... Načo sú spoločnosti ľudia, ktorí sú múdri no charakterovo slabí? Takí, ktorí svoju múdrosť zneužívajú, či používajú na deštrukciu a nie na rozvoj, rast a dobro?
Cieľom školy by preto malo byť vzdelávanie a vychovávanie múdrych a charakterovo dobrých ľudí.
Ako to docieliť?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že všetko stojí a padá na človeku. Môžeme mať hypermoderné vybavené školy, skvelé telocvične, v každej miestnosti interaktívne tabule, vynikajúce wifi, supertesné okná, vymaľované steny alebo čokoľvek materiálno-technicky dokonalé. Ak však budete mať vo vnútri ľudí, ktorí sa navzájom neuznávajú, proti sebe zbroja, dokazujú si kto je silnejší, nekomunikujú, nepočúvajú sa, nerozumejú si a tak vytvárajú nepríjemnú atmosféru všetko je zbytočné. Ľudí, ktorí sa budú na deti, rodičov pozerať ako na problém a nebudú sa navzájom počúvať či chápať.
Barbara Frederikson, psychologička a autorka „Broaden and Build teórie“ vo svojich výskumoch dokázala, že keď prežívame pozitívne emócie ako radosť, vďačnosti, nádej, hrdosť, záujem, zvedavosť, inšpriácia, úžas, láska, údiv, či vnútorný pokoj a vyrovanosť naše vnímanie sa rozširuje (broaden). A teda sme schopní učiť sa, byť kreatívny, lepšie zvládať záťaž, rýchlejšie sa zotaviť z prehier, životných úderov a dokonca sme zdravší. Naopak negatívne emócie ako hnev, smútok, frustrácia, závisť, nenávisť , nuda, či iné, naše vnímanie zužujú. Nie sme schopní učiť sa, nájsť riešenia, uzatvárame sa, nekomunikujeme a dostávame sa do tzv. negatívnej špirály, ktorá nás ťahá „dolu“.
Mnohé súčasné výskumy z medicíny, neuropsychológie nám ukazujú, že učenie je vysoko emocionálna záležitosť a kognitívne funkcie sú len jednými z procesov učenia sa. Učenie teda nie je výsostne kognitívna záležitosť.
Učenie je z veľkej miery o pozitívnych emóciach. Deti nedokáže motivovať učiteľ, ktorý nemá rád deti, nemá rád svoj predmet a vyžaruje z neho frustrácia, nespokojnosť. Deti neprinútime učiť sa, ak nebudú mať rady svojich učiteľov, nebudú rady chodiť do školy a nebudú vidieť zmysel toho, čo robia.
Pozor, nehovoríme o slepom optimizme, nekričnosti, faloši, bezprávií, prehnanom chválení. Hovoríme o vytvorení miesta, ktoré je fér, formuje myseľ ako aj srdce, verí v človeka, je spravodlivé, náročné a zároveň ľudské. Miesto, kde kľúčom k učeniu, rastu, rozvoju a spokojnému fungovaniu sú dobré medziľudské vzťahy.
