Autorka Kornélia Ďuríková je školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie KONVALINKA.
_______________
Mnoho sa v posledných rokoch hovorí o depresii, ale stále je veľa ľudí, ktorí hoci sa necítia úplne dobre, symptómy depresie u nich nie sú prítomné. Môže ísť o stav nazývaný languishing.
Languishing je pojem, ktorý nemá v slovenčine presný preklad. Zjednodušene sa dá preložiť ako prežívanie. Popisuje stav, kedy sa človek cíti „tak nijako“. Nedá sa povedať, že by nezažíval pozitívne emócie v živote a že by sa vôbec nedokázal zo života tešiť, no je to akési nijaké. Nedá sa povedať, že by sa nestretával s ľuďmi, no je to akési nijaké. Nedá sa povedať, že by človek nedokázal pracovať, pracuje a aj spĺňa čo treba, no je to akési nijaké. Nedá sa povedať, že by nemal energiu, no je to akési nijaké.
Languishig je stav, ktorý popísal americký sociálny psychológ Corey Keys vo svojej práci The mental health continuum: From Languishing to Florishing v roku 2002. Ide o opak takzvaného flourishingu, čiže optimálneho prospievania. Stavu, kedy sa človek cíti dobre, funguje skvelo a má kompletné duševné zdravie. Aby sme presnejšie pochopili, čo to languishing je, musíme pochopiť pár základných vecí o duševnom zdraví:
- Duševné zdravie je komplexný jav a nie je úplne opakom duševnej poruchy.
- Byť duševne zdravý neznamená iba nemať symptómy duševnej poruchy.
- Duševné zdravie je ovplyvňované mnohými faktormi. Tak vnútornými, ako aj vonkajšími.
- Duševné zdravie má mnoho odtieňov a podôb.
Languishing (prežívanie) je psychický stav, ktorý môžeme opísať ako pocity prázdnoty, stagnácie v živote, pocity nenaplnenia, otupenosti, nedostatku radosti a nadšenia, znížené sebahodnotenie a sebaúcta. Na škále duševnej pohody sa languishing (prežívanie) nachádza pred depresiou.
Optimálne prospievanie ako opak prežívania
Krivka duševnej pohody psychologičky Felicie Huppert z Univerzity v Cambridge popisuje rozloženie duševnej pohody (wellbeingu) vo svetovej populácii. Najväčšie percento ľudí zažíva priemernú duševnú pohodu. Istá časť obyvateľstva má diagnostikovanú duševnú poruchu, časť prežíva stav languishing a časť optimálne prospieva. Krivka duševnej pohody sa v jednotlivých krajinách líši. Každá krajina má totiž inak rozloženú populáciu na škále duševnej pohody. Cieľom štátu by ale malo byť, mať čo najviac obyvateľov v stave optimálneho prospievania, čiže flourishingu. Ide o ľudí, ktorí sú obrovským prínosom pre štát.
Slovensko je dlhodobo na konci krajín EÚ v počte ľudí, ktorí sa cítia dobre a fungujú dobre
Optimálnemu prospievaniu sa už mnoho rokov venuje práve profesorka Huppert, ktorej práca je základom pre pravidelný veľký európsky výskum Európska sociálna sonda (ESS) v časti wellbeing. Aj Slovensko je súčasťou tohto výskumu a zúčastnilo sa obidvoch meraní v oblasti wellbeingu, v rokoch 2006/2007 (ESS3) a v roku 20013/2014 (ESS6). Práve tieto merania ukázali, koľko percent obyvateľstva má Slovensko v stave flourishingu. V roku 2006/2007 to bolo 7% obyvateľstva a v roku 20013/2014 to bolo 9%. Aj keď ide o mierne zlepšenie stále sme skončili na posledných miestach z 21 zúčastnených krajín. V ESS6 sme boli na 17. mieste. Pre zaujímavosť uvediem, že krajiny, ktoré majú najvyššie percento obyvateľov v stave optimálneho prospievania, ide predovšetkým o severské európske krajiny, majú v tejto skupine okolo 30 % svojej populácie. Profesorka Huppert pri hlbšej analýze ESS3 a ESS6 identifikovala faktory, ktoré ovplyvňujú flourishing v Európe. Patrí tam:
- vysoká zamestnanosť
- nízka príjmová nerovnosť
- dobrý a fungujúci zdravotný systém
- vysoké investície krajiny do sociálnych politík
- dobré fungovanie štátu a vládnutie
- vysoká miera sociálnej podpory
- vyššia miera blahobytu
Hodnoty, ktoré vyznávajú „flourishing krajiny“ sú:
- kreativita
- inovácie a nové myšlienky
- vzájomná ľudská lojalita
- pomoc iným a altruizmus
- schopnosť tešiť sa zo života
Languishing (prežívanie) ako nová pandémia?
Aj keď vieme, že Slovensko má približne 9% obyvateľov v stave optimálneho prospievania, nevieme, koľko ľudí je v stave languishingu. Poznáme však trendy z mnohých celospoločenských výskumov (European social survey, Eurobarometer, Predstavme si 2050 a iné) a tie naznačujú negatívne smerovanie.
Nesmieme tiež zabudnúť na pandémiu COVID-19 a vojnu na Ukrajine. Všetky tieto udalosti neprispievajú duševnej pohode ľudí. V súvislosti s pandémiou vieme, že nám niekoľkonásobne narástol počet ľudí s duševnými poruchami. Veľa ľudí, však nespadá do kategórie duševných porúch. No nemôžeme o nich ani hovoriť, že sú v dobrej duševnej pohode. Predpokladá sa, krivka duševnej pohody sa práve vplyvom pandémie COVID-19 a celospoločenskými napätiami zmenila. Vieme, že do kategórie duševných porúch sa prepadlo za posledné dva roky viac ľudí, no pravdepodobne sa rozšírila aj skupina ľudí v languishingu (prežívaní).
Pojem languishing získal veľkú pozornosť minulý rok (2021), práve v súvislosti s pandémiou COVID-19. Mnoho ľudí sa pokúšalo popísať svoje pocity a prežívanie, no chýbalo im presné pomenovanie toho, ako sa cítia. Veľmi presne to vystihol článok psychológa Adama Granta v New York Times. Languishing popísal ako stav, kedy človek cíti nedostatok radosti, funguje bez cieľa a zmyslu, má pocity prázdnoty, stagnácie a prežívania. „Nie je to vyhorenie, pretože stále máte energiu. Nie je to ani depresia, pretože necítite bezmocnosť. Je to, akoby ste sa pozerali na svoj život cez zahmlené sklo,“ píše v článku Grant.
Absencie v práci a opúšťanie sa – aj to je languishing
Profesor Keys vníma languishing (prežívanie) ako nebezpečný psychický stav, pretože môže veľmi ľahko prerásť v depresiu, prípadne iné duševné poruchy. K ukazovateľom languishingu patrí aj zvýšenie absencie v práci. Vo svojom výskume profesor pozoroval, že respondenti, ktorí patrili do tejto kategórie mali šesť a viac absencií v práci v priebehu mesiaca a pripisovali to svojmu zhoršenému duševnému zdraviu. K ďalším ukazovateľom patrila aj významne zhoršená participácia v bežných denných aktivitách, ako napríklad zabezpečenie nákupu, hygiena, obliekanie sa, prejsť pár schodov, prejsť pár ulíc pešo, mierna fyzická aktivita ako napríklad aj domáce práce a iné.
Vo svojej práci okrem iného dokázal, že aj keď duševné zdravie a dušené poruchy spolu súvisia, sú to dva rozličné javy. Preto je duševné zdravie viac ako len neprítomnosť symptómov duševnej poruchy.
Od prežívania k prospievaniu
Ako sa ale neprepadnúť k duševnej poruche a dostať do svojho života viac radosti, spokojnosti a celkovo lepšie fungovať? Ako zmeniť odpoveď na otázku „Ako sa máš?“ z „hm, tak nijako“, na „už lepšie“ alebo „ celkom fajn“?
Neopúšťajte sa
Základom je, aby sa človek neopúšťal. Aj keď sa vám nechce s ľuďmi veľmi stretávať, napriek tomu sa s nimi stále stretávajte. Primerane sa socializujte. Tak, aby ste to zvládli, aby vám to pomohlo a nie, aby vás to úplne vyčerpalo. Aj keď sa vám nechce ísť na prechádzku, predsa len na ňu choďte. Robte všetko to, čo zvyknete pravidelne robiť. Aspoň trochu. Udržujte v sebe plamienok energie a vitality.
Buďte k sebe láskaví a trpezliví
Nemajte predstavu, že svoj stav zmeníte náhlym prívalom obrovskej pozitívnej energie, myslenia a optimizmu. Nie. Kráčajte k sebe samému pomaly, trpezlivo a vnímavo. Voľte prístup k životu skôr v nižšom energetickom móde, ako „hurá štýlom“. A tešte sa z malých posunov a úspechov.
Rozvíjajte svoje „flow“
Venujte čas a pozornosť tej aktivite, ktorá vás vie pohltiť a zažívate pri nej stav flow. Práve táto činnosť vám dodá silu, radosť, zmysel a vie vás významnou mierou posunúť na škále duševnej pohody k stavu optimálneho prospievania. K tomu, aby ale došlo k zlepšovaniu duševného zdravia a aktivita bola naozaj prínosná musia byť, podľa Adama Granta, splnené tri základné body:
- Kompetencia a majstrovstvo
To, čo robíte musíte naozaj ovládať a neustále sa v tom zlepšovať. K dosiahnutiu stavu flow sa musíte postupne prepracovať a dosiahnuť majstrovstvo v tej konkrétnej činnosti. Byť v tom naozaj dobrý si vyžaduje vytrvalosť, neustálu prácu na sebe a trpezlivosť.
- Koncentrácia
Zlepšovanie sa, práca na sebe a postupne aj stav flow sa nedá dosiahnuť bez plnej koncentrácie na to, čo robíte.
- Zmysel, záujem
To, čo robíte musí dávať v prvom rade zmysel vám. No nie len vám, ale aj napríklad rodine, blízkym, kolegom, priateľom alebo spoločnosti. Je nesmierne dôležité, aby ste vedeli, že na tom, čo robíte záleží. Že to nie je nepodstatné ale, že to prináša obohatenie, zmysel, radosť, naplnenie aj iným ľuďom.
Languishing (prežívanie) môže byť psychickým stavom, ale aj javom, ktorý v spoločnosti rastie. Zároveň si ale treba uvedomiť, že languishing je v konečnom dôsledku celkom pochopiteľný, vzhľadom na časy, ktoré žijeme. Je ale fajn, že vieme pomenovať to, čo mnohí z nás cítia. Je to prvý krok k tomu, aby sme sa vedeli posunúť od prežívania k prospievaniu.
