Prečo je nesprávna výslovnosť u 5 - 6ročného dieťaťa problémom, ako jej predchádzať a akým spôsobom je možné vyvíjajúcu sa reč posilňovať?
Reč je jedným zo spôsobov, akým sa prejavujeme a pokúšame sa prežiť v sociálnom prostredí. To, ako zdatne a akým spôsobom sa vyjadrujeme, je čoraz dôležitejšie pre dosiahnutie úspechu v našej spoločnosti. Okrem toho reč veľmi úzko súvisí aj s myslením. Ako učiteľka v materskej škole si všímam, že počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou stále narastá. Pritom jednou zo základných požiadaviek na budúcich prváčikov je aj bezchybná výslovnosť.
Prečo by ste nesprávnej výslovnosti mali venovať pozornosť?
Keď dieťa nastúpi do 1. ročníka ZŠ a nemá ešte správnu výslovnosť môže mať:
1. Problémy s učením
Nesprávna artikulácia môže zapríčiniť problémy pri písaní i čítaní. Môže sa objaviť nepravá dyslexia. Zvládnuť prvý ročník je veľmi náročné aj pre deti bez tohto handikepu. Dieťa musí vynaložiť ešte viac námahy na učenie, zvlášť, keď ešte popri škole a mimoškolských aktivitách navštevuje logopedickú poradňu.
2. Problémy v sociálnej oblasti
Problémy sa môžu objaviť aj v sociálnej interakcii s kamarátmi. Dieťa s nejakou zvláštnosťou, žiaľ, často býva terčom rôznych posmeškov zo strany rovesníkov.
3. Problémy v ďalšom živote
Pre výkon niektorých profesií je nevyhnutné, aby ich vykonávatelia mali čistú výslovnosť. Napríklad moderátor, herec, spevák, učiteľ, prekladateľ a podobne. A ruku na srdce, asi žiadnemu profesionálovi zlá výslovnosť na charizme nepridá.
Ako predchádzať nesprávnej výslovnosti a ďalším zlozvykom?
1. Cumeľ, fľaška
Logopéd sa vás pri prvej návšteve s dieťaťom môže spýtať, či ešte stále používa cumeľ. Jeho dlhodobé používanie totiž môže spôsobiť poškodenie výslovnosti sykaviek.
Z praxe:
Čoraz viacej sa stretávame s deťmi, ktoré nemajú dobre vyvinuté žuvacie svaly. Je to dôsledkom dlhodobého používania fľaše namiesto tuhej potravy. Takéto deti majú pri rozprávaní stuhnutú sánku, ťažko artikulujú. Obed, na ktorý sa tešia, jedia s námahou aj trištvrte hodiny. Určite si viete predstaviť, aké nepríjemné to musí byť pre dieťa, keď samo dojedá svoju porciu jedla pri stole, zatiaľ čo jeho rovesníci sa už dlhšie môžu venovať iným činnostiam.
2. Šušlanie a maznanie
Nešušlite. Ste pre dieťa rečový vzor, ktorý napodobňuje. Nešušlite a neprihovárajte sa maznavou rečou ani dieťaťu, ktoré ešte nerozpráva. Práve teraz totiž „nasáva“ reč a utvára si pasívnu slovnú zásobu. To isté platí aj pri používaní nevhodných slov, ktoré si neprajete, aby vaše dieťa používalo.
3. Rozprávať, rozprávať, rozprávať
Aj zdanlivo nepodstatné veci u detí môžu spustiť reč a dostať ju na výbornú úroveň.
Z praxe:
Profesionálna opatrovateľka malých detičiek jednej mamičke opatrovala synčeka, ktorý už dovŕšil dva a pol roka a ešte stále nerozprával. Sledovala jeho mamičku, ako ho prezlieka do zimného oblečenia. Na situácií by nebolo nič zvláštne, až na to, že sa s ním vôbec nerozprávala. Opatrovateľka jej poradila, aby každý predmet synovi popísala a každú situáciu dieťaťu komentovala. Napríklad: „A teraz oblečieme svetrík...zdvihneme pravú ruku a oblečieme si rukavice.“ Zdanlivo banálna rada a niekoľké ďalšie však spôsobili, že jej syn čoskoro vyriekol svoje prvé slová a dokonca i plynulé vety.
4. Obrázky, knižky, rozprávky, básničky, riekanky, pesničky, divadlo...
Pre malé deti sú veľmi dôležité obrázkové knižky. Obrázky deťom ukazujeme, popisujeme čo je na nich a neskôr si úlohy s deťmi vymeníme. Je dobré, aby dieťa so zvieratkami, ktoré sú na obrázku najskôr prišlo do kontaktu, lebo z obrázkov bez skúsenosti môže mať skreslené predstavy. (Napríklad koňa si bude predstavovať takého veľkého ako psa alebo žirafu ozrutnú ako panelák.) Okrem obrázkových knižiek sú dôležité aj rozprávky, básničky, riekanky a pesničky. V materskej škole sa ich učíme nielen preto, aby sme mohli urobiť pekný program na Deň matiek, ale hlavne, že deti pri nich vnímajú melódiu, rytmus, rým, posilňujú si pamäť, rozvíjajú slovnú zásobu a mnoho ďalšieho. Ak má vaše dieťa súrodenca, skúste si niekedy s nimi zahrať divadlo. Ak si sami zhotovíte aj bábky a kulisy, budete u detí rozvíjať množstvo dôležitých kompetencií.
Z praxe:
Niektoré deti majú problém počúvať s porozumením aj krátku rozprávku. Preto je dôležité čítať príbehy pred spaním alebo skúsiť prerušované čítanie. Počas rozprávky dávate deťom kontrolné otázky, či pochopili príbeh, môžete s dieťaťom vymýšľať alternatívne dejové línie a konce rozprávky, rozprávať sa o vlastnostiach hlavných hrdinov, o ich motívoch a podobne.
5. Kreslenie
Špecifickým spôsobom dorozumievania nie je len reč, ale i čítanie a písanie. Predškolák zväčša ešte nevie písať, tak kreslí. Detská kresba sa často používa aj ako diagnostický prostriedok, pretože nám veľa povie o kognitívnych, emocionálnych postojoch dieťaťa, aj o rodinnej situácií. Dobrá technická úroveň kreslenia je tiež predpokladom pre neskoršie písanie.
Keby išlo do 1.triedy základnej školy dieťa, ktoré základnú kresbu ešte nemá zvládnutú, je to akoby sme chceli, aby nám dieťa zaspievalo pesničku, pričom sa ešte nenaučilo rozprávať.
6. Pohyb
Vedci uskutočnili výskum s 5 - 6-ročnými deťmi z chudobných častí Sumatry, ktorých rodičia boli negramotní a s deťmi z Peru, ktorých rodičia vlastnili práčku a televíziu. Kontrolná skupina boli deti z okrajovej dedinskej časti nemeckého Stuttgartu. Výskumné zadanie bolo: písať ceruzkou dve minúty do riadkov predpísané cviky pre písmeno U. Výsledok bol nasledujúci: Deti zo Sumatry, ktoré mali prvýkrát ceruzku v ruke boli o 233% (!) úspešnejšie a deti z Peru o 200% úspešnejšie ako deti zo Stuttgartu. Európskym deťom chýbal záujem, ale aj zručnosť. Čiary boli nevyrovnané v sile aj tvare, medzery výrazne neisté.
Ako je to vôbec možné? Prečo deti z tretieho sveta boli tak výrazne úspešnejšie v zadanej úlohe ako deti z Európy? Odpoveďou je práve POHYB. Tieto deti mali odmalička možnosť rozvíjať súhru motoriky a vnímania, pretože v ich svete nie sú žiadne stroje, ktoré by im uľahčili prácu a majú minimum hračiek.
Znamená to, že by sme mali zrušiť systém v našich materských školách a nechať deti hrať sa bez zásahu dospelého? Určite nie, ale najlepšie, čo pre dieťa môžeme spraviť je, že mu zabezpečíme dostatok pohybu.
Ako súvisí pohyb s rečou? Viete, kedy deti najviac rozprávajú? Pri hrách, kde sa môžu aj pohybovať a manipulovať s predmetmi.
Ideálne je, keď dieťa môže čo najviac chodiť (5-ročné dieťa by malo prejsť za deň 5 km), skákať, liezť, trénovať si rovnováhu, rotovať okolo vlastnej osi a podobne. Vynikajúci je napríklad futbal, skákanie „gumy“, loptové hry.
Aby sa mozog predškoláka primerane rozvíjal, mal by zapájať pri činnostiach všetky zmysly. Dieťa nám môže pomôcť piecť koláče, umývať auto, leštiť topánky, upratovať izbu, kŕmiť domáce zvieratá a tak ďalej. Takéto činnosti aktivizujú mozog predškoláka omnoho viac ako „príprava“ na základnú školu, ktorú nevykonáva dobrovoľne.
Z praxe:
Rodičia „pripravovali“ svoju dcéru po dňoch strávených v škôlke na základnú školu tým, že ju nútili vypracovávať pracovné listy a zošity na precvičovanie písmeniek abecedy. Dievčatko o riadené činnosti v materskej škole úplne stratilo záujem a podľa jej slov sa do školy vôbec neteší.
Ak má vaše dieťa výrazný rečový problém, alebo nerozpráva, s dieťaťom je možné navštíviť logopéda už od jeho troch rokov. Vo výnimočných prípadoch aj skôr. Ak aj váš predškolák ešte nevyslovuje všetky hlásky správne, nepodceňujte túto skutočnosť a v spolupráci s odborníkom riešte tento problém. Nech vykročí do základnej školy s bezchybnou výslovnosťou.
Zdroj:
Logopedická prevence – Dana Kutálková Prednáška Dr. Ranka Rajovića (systém NTC)
