Rola rodiča je náročná, nikdy nekončiaca práca a realitou je aj to, že každý občas robí chyby. Chyby však nepredstavujú niečo zlé. Ideálne je, keď ich vnímame ako niečo, čo nás môže poučiť a pomôcť nám v ďalšom živote sa im vyhnúť a posunúť sa o kúsok ďalej. Pozrime sa na 5 maličkostí, ktoré keď si uvedomíte, pomôžu vám stať sa spokojnejším a šťastnejším rodičom.
Dobrou správou je, že nevhodné rodičovské návyky môžete vždy zmeniť. Nič z toho, čo sa stalo v minulosti, nepredurčuje vašu budúcnosť ani budúcnosť vašich detí. Vydajte sa smerom k lepšiemu rodinnému životu. Pozrime sa na 5 zmien, ktoré sa oplatí vyskúšať.
1. Prestaňte kričať
Každému rodičovi sa môže občas stať, že kričí. Môže byť podráždený z mnohých iných vecí, do toho ešte aj dieťa niečo vyvedie, a tak stratí na chvíľu nad sebou kontrolu, neovládne sa a kričí. Niekto kričí kratšie, niekto kričí aj niekoľko minút, kým sa neupokojí. Komunikácia v afekte, vystupňovaná zlosť a frustrácia sú úplne prirodzenou reakciou väčšiny rodičov v prípade, keď deti nepočúvajú. Lenže takto deťom ukazujete, že krik je v podstate prijateľný, takže ho časom môžu s pokojným svedomím využívať aj ony. Vytvárate tým navyše problematickú komunikačnú taktiku. Zvyčajne totiž deti na krik reagujú tak, že vás jednoducho ignorujú. Preto dobre zvažujte, kedy naozaj zvýšite hlas a kedy budete radšej mlčať alebo sa, napriek momentálnej zlosti a hnevu, pokúsite o pokojný tón hlasu. Navyše deti sa z rodičovského kriku cítia veľmi vystresované, vydesené, neisté, sú častejšie obeťami šikanovania, pretože ich chápanie hraníc sebaúcty je nesprávne.
Čím nahradiť krik, aby to malo účinok?
V niektorých situáciách je to určite zložité a vyžaduje si to cvik. Takto to však môžete zvládnuť:
1. Dajte si časový limit
Ak vás niečo nahnevá, nereagujte hneď, pretože stratíte kontrolu nad sebou. Zhlboka dýchajte, odíďte z miesta činu, dajte si čas, aby ste situáciu prehodnotili, až potom ju riešte. Takto navyše naučíte deti zvládať emócie zdravým spôsobom.
2. Diskutujte o emóciách
Uznajte nahlas pred dieťaťom všetky emócie, ktoré môže človek cítiť, rozprávajte sa o hneve, radosti, šťastí, smútku, žiarlivosti, frustrácii či vzrušení.
Povzbuďte deti, aby povedali, ako sa cítia a neprejavovali svoje emócie negatívnym spôsobom. Je to dôležité kvôli vytváraniu zdravých vzťahov.
3. Riešte zlé správanie pokojne, ale pevne
Je bežné, že deti z času na čas niečo vyparatia. Dôležité je nekričať, nenadávať im, nevyhrážať sa, ale naučiť sa s nimi rozprávať prísnym pevným spôsobom, ktorý im však umožňuje ponechať neporušenú dôstojnosť a sebaúctu. Treba im dať jasne najavo, že niektoré správanie je jednoducho netolerované. Veľmi dôležitý je očný kontakt, najlepšie je diskutovať posediačky, aby ste mali oči v rovnakej výške.
2. Snažte sa obmedziť kritizovanie dieťaťa
Možno kritizujete deti vždy, keď sa pomýlia, niečo nestihnú alebo na čosi zabudnú. Či už úmyselne alebo nevedomky, mnoho rodičov má tendenciu svoje deti komandovať, občas dokonca skĺznu k irónii alebo ponižovaniu. Je to tým, že niektorí rodičia vnímajú viac nedostatky a neúspechy ako prednosti a úspechy, pretože tie prvé sú obvykle viditeľnejšie. Ak vaša kritika výrazne prevažuje nad chválou a uznaním, dieťa získa sklony k tomu, že vás časom začne ignorovať alebo sa začne niekedy až agresívne brániť. Váš prehnaný perfekcionizmus môže nahlodať sebavedomie potomka až do bodu, kedy sa úplne prestane snažiť niečo dosiahnuť, pretože sa jednoducho bude už vopred báť, že zlyhá, urobí chybu a sklame vás. Odborníci upozorňujú, že ak neustále dávate dieťaťu negatívnu spätnú väzbu alebo sa príliš fixujete na jeho slabé stránky, môže začať trpieť pocitom, že jednoducho nemôže uspieť.
3. Nerobte drámu z maličkostí
Dokážete rozlišovať, čo je skutočne dôležité a ktoré maličkosti a pseudoproblémy naopak nestoja za rozčuľovanie alebo zlú náladu u vás doma? Viete mávnuť rukou nad vecami, ktoré práve nemôžete alebo jednoducho nedokážete ovplyvniť? Alebo pociťujete často zúfalstvo či zlosť kvôli zbytočnostiam? Pristihujete sa, že väčšinou a niekedy aj úplne automaticky odpovedáte deťom „nie“ a udeľujete im len povely, príkazy a zákazy? Ak je to tak, je potrebné zmeniť nastavenie mysle. Je to náročné, ale dá sa to. Na začiatok si stačí uvedomiť, že rozliata voda, nedojedená desiata v taške alebo neustlaná posteľ nie sú koniec sveta. Ak máte pocit, že sa už idete nahnevať a máte chuť vybuchnúť, zastavte sa alebo zavrite sa osamote na minútku do kúpeľne, zhlboka sa nadýchnite a vyhodnoťte situáciu. Čo sa pokazilo či nepodarilo? Priraďte problému v duchu číslo od jednej do desať, pričom jednotka znamená incident, ktorý nijako neovplyvní kvalitu vášho života.
4. Buďte dobrým poslucháčom svojich detí
Najdôležitejšou zručnosťou, vďaka ktorej môže rodič zostať v spojení so svojím dieťaťom a vytvárať tak pokojnú atmosféru v rodine, je počúvanie. Nie poučovanie, dávanie rád alebo poskytovanie riešení. Deti veľmi túžia po tom, aby ste ich predovšetkým počúvali s otvoreným srdcom. Dobrým poslucháčom sa môže stať každý a schopnosť načúvať sa dá natrénovať.
Detská vývjová psychologička a rodinná poradkyňa Laura Markhamová vo svojej knihe AHA! Rodičovství uvádza niekoľko spôsobov, vďaka ktorým si každý rodič môže nacvičiť schopnosť dobre počúvať svoje dieťa.
Vydržte byť ticho
Niektorí ľudia, keď začnú rozprávať, nevedia sa zastaviť. Ak chcete počúvať svoje dieťa, musíte byť aj chvíľu ticho.
Venujte dieťaťu reálnu pozornosť
Niektorí rodičia názory svojich detí neberú vážne. Povedia si, veď sú to len deti. Deti to však z dospelých vycítia. Keď sa idete rozprávať so svojím dieťaťom, tak sa na chvíľku zastavte, nadýchnite sa a sústreďte pozornosť len na rozhovor s ním. Vypnite si mobil a notebook. Pozrite sa mu do očí. Môžete položiť otázku a začnite načúvať.
Všímajte si drobné úvodné frázy, ktorými dieťa začína komunikáciu
Venovať dieťaťu celú pozornosť a odtrhnúť sa od všetkého, je niekedy naozaj veľmi ťažké. Pre dieťa je to však veľmi dôležité, pretože sa učí, že sa na rodičov môže spoľahnúť, keď to potrebuje.
Ak naozaj nemôžete počúvať, povedzte to
„Počujem, že mi chceš niečo dôležité povedať, lebo ťa niečo veľmi hnevá. Ja by som sa rada na náš rozhovor sústredila, ale teraz nemôžem, pretože musím pripraviť pre všetkých raňajky. Môžeme sa dohodnúť, že to dnes všetko prediskutujeme.“ Dôležité je, aby ste na to večer nezabudli a svoj sľub dodržali. Vďaka tomu budujete dôveru medzi vami a dieťaťom.
Pri rozhovore buďte v prítomnosti
Toto je čas, v ktorom ste poslucháčom svojho dieťaťa. Práca naozaj počká. Dieťa vycíti, či ste naozaj s ním. Možno to nedá najavo, ale ak len predstierate a v skutočnosti nepočúvate, narušuje sa vedomie jeho vlastnej hodnoty.
Začnite rozhovor tým, že popíšete pravdepodobné pocity dieťaťa
Nekritizujte, neposudzujte, ale na úvod napríklad povedzte: „Teraz si veľmi nahnevaný na kamaráta“ alebo „ Zdá sa mi, že ťa trápi ten dnešný školský výlet.“ Konverzáciu môžete ukončiť napríklad týmito vetami: „Musíš sa trochu snažiť, aby si lepšie s kamarátom vychádzal. Budem ti držať palce!“ alebo „ Netráp sa pre ten výlet. Ja viem, že si chel ísť inde, ale možno na tom mieste objavíš niečo nové, čo si minulý rok nepostrehol.“
Dávajte otázky, ktoré nevyvolávajú kritiku a nevyžadujú hodnotenie, ale skutočnú odpoveď
Otázky typu: „S kým si dnes sedel v škole?“ alebo „Ako dopadla písomka z matematiky?“ otvoria rozhovor lepšie ako napríklad otázka: „Ako bolo dnes v škole?“ Otázky ktoré začínajú slovom PREČO v deťoch vyvolávajú pocit, že sa musia brániť.
Nevnucujte okamžite rady a svoje riešenia
Znamená to, že si musíte najprv spracovať svoje vlastné obavy spojené s danou situáciou. Vaše dieťa potrebuje šancu prejaviť sa, ventilovať problém a pokiaľ neuvoľní emócie s tým spojené, nedokáže rozumne premýšľať. Potom potrebuje mať možnosť nájsť vlastné riešenie. Tým si rozvíja svoju sebadôveru a pocit vlastnej kompetencie.
Snažte sa, aby ste sa počas celej doby rozhovoru cítili všetci bezpečne
Keď sú ľudia nahnevaní, nedokážu počúvať iných. Vo chvíli, keď sa cítia ohrození, sa väčšinou stiahnu alebo zaútočia a mozgové centrá zodpovedné za rozumné uvažovanie sa uzavrú. Ak si všimnete, že vaše dieťa sa začína hnevať, bojí sa alebo sa cíti ohrozené, stiahnite sa a pokúste sa znovu po čase na dieťa napojiť. Pripomeňte mu, ako veľmi ho milujete a že rozhodne nájdete riešenie, s ktorým budú všetci spokojní.
5. Neduste v sebe emócie
Zatiaľ čo niektorí rodičia neustále rozprávajú o svojich pocitoch, iní to tak nerobia vôbec. A je to úplne v poriadku. Na najrôznejšie podnety a situácie reagujeme každý odlišne a sú ľudia, ktorí potrebujú svoje vnútorné pnutie „vykričať“ do sveta. No existujú aj ľudia, pri ktorých nespoznáte, ako sa práve cítia, čo si myslia a čo momentálne prežívajú. Možno sa aj vám stáva, že sa veselo usmievate a hovoríte svojmu šesťročnému dieťaťu, že sa nič nedeje a všetko je v poriadku, zatiaľ čo vo svojom vnútri prežívate hnev kvôli nezaplatenému nedoplatku za elektrinu alebo počmáranej stene v obývačke. Je možno na čase svoj prístup trochu prehodnotiť. Deti sa potrebujú dozvedieť, že je úplne v poriadku cítiť sa smutne, nahnevane, urazene alebo frustrovane. Pomáha im to pri vývoji emocionálnej inteligencie, učia sa, ako ovládať a správne regulovať svoje aktuálne pocity. A navyše určite viete, že každé dieťa má spoľahlivý radar na to, aby poznalo, kedy ste k nemu úprimní a autentickí. Užitočné to bude aj pre vás samotných, keď dokážete dať priechod momentálnym emóciám, pomôže to zmierniť hladinu stresu a tým aj intenzitu mnohých ďalších práve stresom vyvolaných problémov, ako sú vysoký krvný tlak alebo nespavosť.
Zdroje:
Nicky a Sila Lee: Kniha o rodičovstve
Steve Biddulph: Tajomstvo výchovy šťastných detí
Laura Markham: Aha! Rodičovství
