Nie je zriedkavé vidieť i to, že práve mladí ľudia ničomu neveria, nemajú chuť bojovať s problémami, vzdávajú sa svojich snov. Cítiť z nich skepticizmus a žiadne nadšenie. Často premýšľam nad tým, či toto ich vnímanie sveta neovplyvňujeme my dospelí svojimi prístupmi a svojím správaním. Veď, keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, sami vidíme, v akom prostredí a v akej atmosfére naše deti vyrastajú. Nie vždy je všetko pre nich motivujúce a inšpirujúce. Čo by mali deti a mladí ľudia čo najčastejšie vidieť a preciťovať okolo seba? Ktoré momenty by ich dokázali čo najviac motivovať k vlastnému sebarozvoju?
1. Potrebujú vidieť ľudí, ktorí si dokážu nájsť čas jeden pre druhého.
Pretože v súčasnosti sa preferujú priateľstvá na sociálnych sieťach, mnohí mladí majú tendenciu uveriť tomu, že skutočné priateľstvo hádam ani nemôže existovať. Aby tejto domnienke úplne neuverili, musíme im my dospelí ukázať, že skutočné priateľstvo existuje. Pre mladých je veľmi hodnotné, keď vidia, že dospelí si vedia na seba nájsť čas, že sa dokážu spolu stretnúť, porozprávať sa, navzájom si pomáhať a podporovať sa. Tiež je dôležité povzbudzovať tínedžerov v tom, aby preferovali reálne stretnutia pred virtuálnymi, aby sa nebáli pre kamaráta aj obetovať a nezištne mu pomôcť. Len máločo sa vyrovná priamej komunikácii, srdečnému smiechu a spoločnej prechádzke. Aj toto by sme deťom mali pripomínať. Čím skôr si to uvedomia, tým skôr majú šancu prežívať šťastnejší život.
2. Potrebujú vidieť ľudí, ktorí sa snažia o vzájomné porozumenie.
Dokonalá harmónia medzi ľuďmi funguje málokedy, ale nachádzať kompromisy sa vždy oplatí. Vzdať sa občas svojej „pravdy“ a komunikovať s druhým aj z jeho uhla pohľadu, sa dnes stáva veľkou vzácnosťou. Všetci bojujú za svoju pravdu a málokedy vypočuje jedna strana tú druhú. Pritom budovanie vzájomného porozumenia je základom človečenstva. Najväčšiu chybu robia tí, ktorí odmietajú priznať vlastné chyby a nesnažia sa o súlad vo vzťahoch. Tvrdohlavosť totiž ľudí k pozitívnemu smeru neposúva.
3. Potrebujú vidieť ľudí, ktorí veria iným.
Mladý človek často vyrastá v neistote a v zmätku. Často prestáva veriť svojim schopnostiam, možnostiam a nadaniu. A práve preto potrebuje pri sebe niekoho, kto mu dokáže pripomínať jeho silné stránky. Potrebné je to hlavne vtedy, keď je mladý človek zakomplexovaný, vidí na sebe len zlé veci alebo až moc uzavretý do seba. Veriť v druhého, v jeho nadanie a schopnosti spôsobuje u neho optimistickejšie vnímanie sveta a reálnejšie vnímanie seba samého.
4. Potrebujú vidieť ľudí, ktorí dokážu poraziť problémy spoločne.
Mnoho mladých ľudí je presvedčených o tom, že dnes prevláda egoizmus, že sa nemôžu na nikoho spoľahnúť, že ich často niekto zradí. Toto sa možno deje v ich mikrosvete. Netreba ich však podporovať v tomto presvedčení. Treba im ukázať, že vo svete dospelých to funguje aj inák. Zoznámte ich so svojim priateľmi, rozprávajte sa s nimi o tom, ako ste spoločne v mladosti prekonávali prekážky, ako ste si pomáhali alebo pomáhate až doteraz. Nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad javí. Ešte stále existuje veľa úžasných ľudí, spomienok, ale aj reálnych príkladov, ktoré môžu byť veľmi inšpirujúce aj pre dnešných tínedžerov.
5. Potrebujú vidieť ľudí, ktorí hovoria pravdu.
Vzťahov založených na klamstve a vypočítavosti je naozaj dosť. Aj ľudí, ktorí klamú je viac než dosť. Ale zase, nie všetko je také. Ešte stále existujú ľudia, organizácie, spoločnosti, ktoré sú založené na čestnosti a pravde. Zoznamujte svoje deti s takýmito ľuďmi, staňte sa spolu členmi takýchto organizácií. Je veľmi dôležité, aby mladí ľudia videli, že existuje pravda a spravodlivosť. Toto im dáva najväčšiu silu a nádej do života. Neustále prepieranie klamstiev im odoberá silu a práve z tohto potom pramení ich nezáujem o svet, o spoločnosť, vlastný vnútorný rast. Nedovoľme našim deťom, aby u nich prevládol pocit skepsy a beznádeje. Neodvoľme, aby z ich úst vychádzala veta: „ Na čo sa budem snažiť, keď aj tak nič nemá zmysel!“ Urobme všetko pre to, aby boli svedkami dodržaných sľubov, čestných vzťahov a pravdy, ktorá sa nezmenila na lož.
6. Potrebujú vidieť ľudí, ktorí sa navzájom neohovárajú.
Len si všimnite diskusie na sociálnych sieťach, koľko negatívnych vyjadrení nájdete o komkoľvek a čomkoľvek. Negativita sa dá až krájať. Myslím si, že je to jeden zo spôsobov, ako na seba upútať pozornosť. Písomná anonymná negativita sa ľahko prenáša aj do ústnej komunikácie. Veď kaviarne, bary a reštaurácie by mohli hodiny rozprávať o tom, koľko ľudí pri ich stoloch bolo ohováraných. Mnohí ohováranie a klebetenie už považujú za samozrejmú súčasť príjemného prežívania letných chvíľ na terasách v meste. Nikto v týchto chvíľach nemyslí na to, že sa mu to môže čoskoro vrátiť. A preto si myslím, že deti v kruhu dospelých by mali byť čo najčastejšie súčasťou takých diskusií, pri ktorých sa neohovára, zbytočne nekritizuje, ale len príjemne spomína na krásne chvíle alebo sa riešia konštruktívne myšlienky, ktoré môžu prítomných posúvať vpred. Deti a mladí ľudia potrebujú vidieť dospelých, ktorí si svoje ego nebudujú na úkor iných, ich ponižovaním a osočovaním, ktorí nepotrebujú priťahovať na seba pozornosť klebetením a vytváraním zbytočného napätia. Mladí by mali vedieť, že existuje rešpekt a vzájomná úcta.
