Metódy, ktoré aktivizujú žiakov pri učení

Foto: Bigstock
Ak chcete unudených alebo lenivých žiakov nejakým spôsob motivovať, musíte vyskúšať také metódy, pomocou ktorých by mohla existovať aspoň nejaká šanca ich zaujať. / Foto: Bigstock

Väčšina učiteľov vie, že aby žiakov zaujala, musí do bežného procesu vyučovania prinášať rôzne zaujímavé metódy, ktoré učivo môžu urobiť príťažlivejším. Pozrime sa na niekoľko aktivít, ktoré môžu pomáhajú žiakom zahĺbiť sa viac do učiva.

 

Niektorým žiakom sa učiť nechce a máloktorá téma ich vie zaujať. Ak chcete týchto unudených alebo lenivých žiakov nejakým spôsob motivovať, musíte vyskúšať také metódy, pomocou ktorých by mohla existovať aspoň nejaká šanca ich zaujať. Môžete vyskúšať niektoré z nasledujúcich aktivít.

 

Obal knihy

Žiakov, ktorí sa neradi učia, ale možno radi maľujú, môžete pri vnímaní nového učiva motivovať napríklad tak, že im poviete, aby namaľovali obal knihy, v ktorej sa vyskytuje téma, ktorú práve s nimi preberáte. Na obal žiak namaľuje všetko podstatné, čo súvisí s danou témou. 

 

Plagát

Toto je tiež jednoduché riešenie pre tých, ktorí neradi píšu alebo sa učia čokoľvek nové. Žiaci vyrobia plagát, na ktorom budú informácie z prebratého učiva. Môžu si vytlačiť informácie z internetu alebo si ich nájdu v encyklopédiách a napíšu na plagát rukou. Kľúčové je, aby si uvedomili, čo sa vlastne naučili, mali by vedieť zaradiť učivo do kontextu a urobiť si v hlave prehľad. Pokojne môžu tento plagát aspoň na týždeň umiestniť na dobre viditeľné miesto. Je nutné si uvedomiť, že žiaci majú veľa predmetov, preberajú veľa tém, mnohí po čase môžu stratiť prehľad o tom, na ktorom predmete čo sa učia, a tak im tieto plagáty pomáhajú aspoň trochu ostať v obraze.

 

Zhlukovanie

Zhlukovanie je účinná a zároveň aj jednoduchá vyučovacia metóda, pri ktorej sa spája myslenie s písomným vyjadrovaním. Pri tejto metóde si žiaci k určitej téme, ku ktorej sa chcú vyjadriť, uvedomujú, čo o nej vedia, usporadúvajú si svoje myšlienky a zamýšľajú sa nad ňou. Zhlukovanie je učebná stratégia, pri ktorej sú žiaci povzbudzovaní k voľnému a otvorenému mysleniu k stanovenej téme.

Zhlukovanie je aj sieťovanie alebo mapovanie, ktoré podnecuje žiakov k tomu, aby aktívne premýšľali, rozpracovávali a ďalej rozvíjali svojich poznatky a nápady. Počas vyučovacej hodiny sa môže využívať vo fáze motivácie a reflexie. Dá sa tak isto využiť pri zhrnutí prebratého učiva aj na aktiváciu poznatkov alebo ako prostriedok rozširovania slovnej zásoby.


 

Postup pri zhlukovaní:

1. Do stredu papiera alebo tabule napíšeme kľúčové slovo, ktoré zakrúžkujeme.

2. Okolo kľúčového slova zapisujeme všetky asociácie, ktoré žiakom napadnú. Všetky napísané slová zakrúžkujeme.

3. Vymedzíme si určitý čas na zapisovanie asociácií.

4. Slová, ktoré spolu súvisia, pospájame čiarami.

5. Vytvorí sa prehľadný obrazec, kde jasne vidíme súvislosti medzi slovami.

Je dôležité, aby sa žiaci pri tejto činnosti  uvoľnili. Tiež je dobré vyhnúť sa hodnoteniu alebo selekcii a nechať žiakov zaznamenávať všetko, čo im napadne. Vysvetlíme im, že sa nehodnotí pravopis, pretože sa pritom zachytáva na papier len ich myslenie.

Tak isto učiteľ pomáha žiakom uvedomiť si, čo o danej téme vedia, usporiadať si myšlienky a získať väčšiu uvoľnenosť pri vyjadrovaní a zapisovaní vlastných myšlienok. Metóda zhlukovanie taktiež rozvíja schopnosť žiakov zaznamenávať svoje myšlienky stručne a heslovite. Žiaci sú aktívni, rozvíja sa ich vizuálna pamäť a logické myslenie. Pri uskutočňovaní tejto metódy pracujú individuálne, vo dvojiciach, v skupinách alebo v kolektíve.

 

Použite príklady z minulej skúsenosti žiaka

Takýto príklad podnecuje žiakov, aby hľadali vo svojej pamäti tie skúsenosti a vedomosti, ktoré im pomôžu rýchlejšie osvojiť si nové učivo a lepšie pochopiť jeho zmysel. Žiakom dáva učivo zmysel hlavne vtedy, ak preberané pojmy vyvolávajú spomienky aj na ich minulé skúsenosti. Pre úspešné používanie príkladov musíte dodržiavať šesť hlavných zásad:

 

1. Ukážte rozhodujúce znaky toho, čo učíte

Dôležité je pri novom pojme poukázať na ten znak, ktorý je nemenný. Teda ten, ktorý je stále rovnaký, keď sa s ním žiak stretne kdekoľvek.

 

2. Vyberte zo života žiakov niektoré predchádzajúce vedomosti alebo skúsenosti, ktoré sú príkladom rovnakého rozhodujúceho znaku

Dôležité je, aby učiteľ vybral príklad tak, aby obsahoval rovnaký znak, aby bol ten znak stále platný a neobsahoval žiadne prvky, ktoré by žiaka priviedli do pomykova. Tieto príklady by mal mať učiteľ premyslené a ako prvé by ich mal uvádzať on a nie žiaci. Takto sa predchádza zbytočným nedorozumeniam pri vysvetľovaní učiva.

 

3. Vždy si zistite vopred, či sa  uvedenom príklade nenachádzajú rušivé prvky

Pri pokuse urobiť učenie zaujímavým učiteľ môže nechtiac uplatniť aj rušivé prvky. Niekedy množstvo vysoko atraktívnych pomôcok má opačný účinok, pretože sa môže stať, že pozornosť žiakov môže byť odvedená od rozhodujúceho cieľa poznávania. Môže sa stať, že žiaci sa nevenujú poznávaniu niečoho nového, ale „vďaka“ atraktívnej pomôcke  sa sústredia len na pocity, ktoré v nich vyvolala. „Občas je vhodné dávať vyučovaniu emocionálne zafarbenie, ale emócie väčšinou (okrem výnimiek) odvádzajú pozornosť žiakov od rozhodujúcich znakov, ktoré sa žiaci majú naučiť. Niekedy je lepšie použiť také príklady, ktoré nemajú silný emocionálny kontext,“ upozorňuje Madeline Hunterová, autorka knihy Účinné vyučovaní v kostce.

 

Pohľady rôznych ľudí

Pri tomto tvorivom cvičení je potrebné zadať tému či otázku a nechať ju spracovať z pohľadu rôznych ľudí. Takto zistíte,  či žiaci učivo vážne pochopili. A pochopenie je kľúčom k naučeniu. Napríklad môžu vysvetliť osvietenstvo z pohľadu pápeža, lekára a sedliaka. Tento typ cvičenia sa hodí aj do dištančnej výučby. Toto cvičenie dokáže motivovať niektorých unudených žiakov.  Môžete tiež žiakom povedať, aby o určitej téme napísali svoj pohľad z rôznych odborov a pohľadov (kultúrny, politický, ekonomický, bezpečnostný, ekologický…). 

 

Tri kľúčové udalosti

Povedzte žiakom, aby napísali napríklad tri kľúčové udalosti zo života Karla Marxa. Alebo tri kľúčové udalosti, ktoré viedli k vzniku nacistického režimu. Žiaci môžu tiež doplniť svoje vlastné vysvetlenie, argumenty, prečo práve tieto udalosti boli kľúčovými a podobne. Keď toto žiaci napíšu, môžete v triede urobiť diskusiu a objasniť spoločne, v čom mali žiaci pravdu a v čom sa mýlili.

 

Riešenie problému

Zadajte žiakom problém a ich úlohou bude zvážiť za a proti a prípadne rozhodnúť. Môžete nastoliť napríklad tieto problémy:

  • Postavíme v našom mestskom štáte chrám pre bohov, ktorý sa bude stavať pätnásť rokov? 
  • Pôjdeme do vojny? 
  • Spáchame atentát na panovníka, aby sme si mohli založiť svoj vlastný štát? 
  • Zvýšime dane?

Samozrejme, je možné vymýšľať ďalšie a ďalšie príklady prakticky vo všetkých predmetoch. 

 

Ľadovec

Metóda ľadovec je odvodená od skutočného ľadovca, kedy vidíme len povrchovú časť a väčšina ľadovca je nášmu zraku skrytá. Rovnaké je aj využitie vo výučbe. Horná časť patrí niečomu, čo je vidieť, ale zvyšok, väčšina práce patrí javom, ktoré nie sú na prvý pohľad jasné. Táto metóda motivuje žiakov, aby hľadali hlbšie príčiny určitých vecí, udalostí a javov.

 

Didaktické hry

Pri didaktických hrách sa v rámci motivácie využíva hlavne súťaživosť, radosť z hry a uvoľnená atmosféra. Hra je podľa viacerých významných odborníkov jednou z podmienok učenia sa, pretože dieťa hrou zisťuje, ako veci, javy, ľudia okolo neho fungujú alebo prečo sa niečo deje. Tiež vďaka nej žiak zisťuje, čo môže urobiť a ako veci, javy, ľudí okolo seba môže vlastnými  schopnosťami  ovplyvniť. Veľké množstvo hier nájdete tu.

 

Dramatizácia

Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore a využívajú gestá a mimiku. Vychádzame z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si  upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv a podobne. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky. Hranie rolí na rozdiel od scénky nemá vopred pripravený scenár. Je zadaná iba situácia a úlohy, ktoré majú účastníci zahrať. Pri scénkach je scenár vopred pripravený. Ideálne je, keď si žiaci môžu scenár napísať sami. Scenár by nemal byť úplne podrobný, aby žiaci v dostatočnej miere využívali svoju fantáziu.

Pri dramatizácii je vhodné postupovať tak, že žiakov najprv uvedieme do dramatickej situácie čítaním  alebo prerozprávaním deja, potom rozdelíme triedu do skupín. Učiteľ určuje časový limit, usmerňuje v prípade potreby žiakov. Po uplynutí časového limitu vyzveme žiakov, aby predviedli svoju dramatizáciu.

Záver patrí spoločnému hodnoteniu nielen výkonu, ale aj charakterov. Učiteľ  môže pri dramatizácii zadávať žiakom aj rôzne úlohy, ktoré  buď súvisia s prečítanou ukážkou, alebo to môžu byť aj úlohy z iných zložiek – slovenský jazyk, sloh. Žiaci prečítanú ukážku môžu zahrať aj ako pantomímu.

Na konci školského roka, keď už majú  prečítaných veľa rôznych ukážok, môžu predvádzať pantomímu vo forme hádaniek, keď trieda háda, ktorú ukážku žiaci stvárňujú. Tiež môžeme využiť aj komentovanú pantomímu. Žiakov rozdelíme do skupín. Niektoré skupiny  si môžu pripraviť pantomimické stvárnenie ukážky z učebnice. Ďalší žiaci komentujú všetko, čo spolužiaci robia. Niektorí žiaci v triede hádajú, aké dielo je stvárňované. Dôležité je hlavne to, že môžete takto v praxi uplatňovať zážitkovosť. Dramatizácia nemá svoje využitie len na jazykoch, ale aj na iných predmetoch.

 

Hexagon

Hexagon je cvičenie, ktoré má veľa výhod. Môže slúžiť na opakovanie, ale aj na zápis nových informácií. Je možné s ním pracovať individuálne, ale aj v skupinách. Použiť sa dá na viacerých predmetoch, väčšinou na dejepise, na zemepise, literatúre, jazykoch, občianskej výchove. Hlavný cieľ spočíva v  analýze, prečo sa niečo stalo. Podstatné je  porovnanie príčin a vyvodzovanie dôsledkov. Zaradenie udalostí do širšieho kontextu, vytvorenie celého obrázku, zoradenie prioritných dôvodov pre nejakú udalosť. Prečo a ako sú dve otázky patriace k tejto metóde. Napríklad: „Prečo boli Čechy v štrnástom storočí európskou veľmocou? Prečo a ako sa rozpadol Rím? Prečo a ako sa komunisti ujali moci počas roku 1948? Prečo je vo veľkých mestách  najväčšia priemerná mzda? Prečo vyhral Hitler voľby?“ Do prostredného poľa celého pracovného listu sa napíše hlavná téma či otázka, na ktorú žiaci hľadajú odpoveď. Zo všetkých strán majú nakreslené šípky, ktoré smerujú do stredu. Všetky polia majú byť vyplnené tak,aby mali spojenie na stred. Ak je v strede napríklad napísané  Prečo bol Karol IV. najlepší panovník?, tak v poli pred tým budú napísané dôvody, prečo to tak bolo. Je niekoľko možností, ako s hexagonom pracovať. Môžete dať žiakom prázdny hexagon, zadať tému a nechať žiakov pracovať. Tiež ale môžete zvoliť rôzne kategórie, nadpisy a takto pracovný list štrukturovať a zamerať podľa vlastných cieľov. Ďalšou možnosťou je dať žiakom hexagon vyplnený, rozstrihaný a úlohou žiakov je udalosti správne zoradiť, spojiť, vymyslieť kategórie a podobne.

 

Ďalšie aktivizujúce metódy nájdete v článku Chcete zvýšiť záujem žiakov o učenie? Vyskúšajte aktivizujúce metódy

 


Zdroje:
Madeline Hunterová: Účinné vyučování v kostce
Geoffrey Petty: Moderní vyučování
Irena Lokšová, Jozef Lokša:  Tvořivé vyučování
Lukáš Havlíček: Příručka pro začínajíci učitele

Čítajte viac o téme: Efektívne učenie, Lepšie školstvo
Zdieľať na facebooku