Perfekcionizmus je špecifický spôsob myslenia, ktorý núti osobu byť alebo minimálne sa javiť ako dokonalý. Ide hlavne o iracionálnu túžbu po bezchybnosti, navyše v kombinácii s prísnou sebakritikou. Perfekcionista očakáva dokonalosť od seba, od ostatných okolo seba a dokonca aj od toho, čo sa deje okolo neho.
Perfekcionisti sami sebe nastavujú vysokú latku a automaticky od seba očakávajú nadštandardné výsledky. Často potom aplikujú svoje vysoké očakávania aj na výkony druhých. S tým súvisí jednak značná miera sebakritiky, jednak vysoká kritickosť k druhým, čo medziľudským vzťahom rozhodne neprospieva. Obrovský strach z chyby ich potom často vedie k pasivite, aby sa vyhli zlyhaniu. Perfekcionisti majú celoživotný pocit, že aby za niečo stáli, aby boli prijatí ostatnými, musia byť perfektní. Život však takto nefunguje, pretože ak niekto neustále očakáva dokonalosť, jeho očakávania nemôžu byť nikdy naplnené, lebo svet nefunguje vždy len na sto percent.
Ako perfekcionista rieši svoje bežné denné úlohy?
Tým, že perfekcionista žije v zajatí vnútorných impulzov spočívajúcich v prehnane vysokých nárokoch na svoj výkon, vynakladá obrovské úsilie a energiu pri plnení každej úlohy a odkladá jej dokončenie, pokiaľ ju neurobí perfektne. Po odovzdaní úlohy ešte stále na ňu myslí. Neustále premýšľa nad tým, čo všetko mohol urobiť lepšie, a to v ňom vyvoláva úzkosť z toho, že si jeho „nedostatočný" výkon všimnú ostatní. Ak niekto z okolia náhodou nejakú chybu alebo nedokonalosť odhalí, perfekcionista cíti obrovský stres. Ak nikto nič nekomentuje, vyhodnotí to perfekcionista tak, že protistrana nevenovala kontrole úlohy dostatočnú pozornosť alebo nie je dostatočne kompetentná ho posúdiť, pretože chyby a nedokonalosti tam predsa sú. Celkovo zhodnotí svoj výkon tak, že opäť nebol perfektný, to znamená, že zlyhal. A takto sa každý deň naháňa za dokonalosťou, ktorú nikdy nedosiahne.
Čo hovoria výskumy o perfekcionizme?
Autori štúdie How to mentor a Perfectionist? uvádzajú, že ľudia často žijú v omyle, že perfekcionista je výborný pracovník a posila každého tímu. Nie je to však pravda. Deštruktívne účinky perfekcionistického pôsobenia mnohonásobne prevyšujú prínosy. Pri zamestnancoch je však potrebné zásadne rozlišovať perfekcionizmus a túžbu vyniknúť. Túžba vyniknúť prináša po dobre odvedenej práci úspech. U perfekcionizmu to však týmto nezačína ani nekončí, pretože perfekcionisti nie sú šťastní ani vtedy, keď dosiahnu úspech. Úzkosť z robenia chýb totiž všetky pocity šťastia zmaria. Perfekcionizmus môže prinášať vonkajšie úspechy, a to napríklad vo forme samých jednotiek alebo vzorne odvedenej práce. Je to hlavne vtedy, ak perfekcionista nezničí sám seba v detailoch. Perfekcionisti mávajú problémy aj v medziľudských vzťahoch. Zameriavajú sa totiž nielen na chyby svoje, ale aj ostatných. Miera robenia chýb je základný jav, prostredníctvom ktorého perfekcionisti hodnotia svoje okolie.
Čo má vplyv na vznik perfekcionizmu?
Existuje viac faktorov, ktoré majú vplyv na vznik perfekcionizmu. Je to väčšinou kombinácia vrodených predispozícií, výchovy a sociokultúrnych faktorov, a to bez toho, aby bolo možné vplyv jednotlivých faktorov presne rozlíšiť. Zdá sa, že veľká časť osobnostných charakteristík a celkového nastavenia je daná, výchova potom môže vrodené dispozície skôr len korigovať alebo naopak posilňovať. Často sa tiež stáva, že perfekcionistickí rodičia mávajú perfekcionistické deti. Psychológovia sa tiež domnievajú, že často vzniká aj z dôvodu nedostatočného bezpodmienečného prijatie zo strany rodičov. Prijatie dieťaťa ako osobnosti, uvedomenie si, že je cenné samo o sebe bez ohľadu na to, aké je, ako sa správa, aké výkony podáva. Dieťa si inak vo svojej hlave vyhodnotí, že aby bolo milované, musí v niečom vynikať. Musí byť napríklad šikovné, dobré, snaživé, úspešné v kultúre alebo v športe. Takéto dieťa odvodzuje svoju hodnotu seba ako človeka od toho, čo zvládne alebo nezvládne. Ďalším možným vinníkom je neúmerný tlak na výkon zo strany rodičov alebo naopak neustále chválenie za každú maličkosť. Tieto aspekty však samy o sebe príčinami nie sú, skôr len sprievodnými javmi.
Ako sa dá pomôcť deťom?
Perfekcionizmus je vlastne prezlečený strach zo zlyhania. Riešiť ho nie je jednoduché, často to trvá dlhú dobu, ale dlhodobé opatrenia majú u perfekcionistických detí najväčšiu nádej na úspech. Problém sa dá najlepšie riešiť tak, ak perfekcionistickí rodičia začnú riešiť aj svoj vlastný perfekcionizmus. Ako teda najlepšie pracovať s perfekcionistickým dieťaťom? Môžete skúsiť hovoriť o chybách, ktoré ste urobili, kedy dieťaťu budete otvorene opisovať, čo sa vám nepodarilo a že sa nakoniec svet aj tak nezrútil. Zároveň pred dieťaťom nepredstierajte, že poznáte a viete všetko, nebojte sa naopak otvorene priznať, čo všetko neviete. Tiež je dobré uvádzať na pravú mieru hodnotu úspechov. Ak dieťa vyhrá preteky alebo prinesie samé jednotky, je prirodzené radovať sa spolu s ním, ale skôr sa zaujímajte o to, čo ho na tom skutočne bavilo, čo si z toho odnáša, ako si danú činnosť užilo. Tým, že znížite dôležitosť úspechov, bude sa vaše dieťa menej báť neúspechu. Dieťa tiež nikdy neporovnávajte s inými deťmi. Okrem toho pomáha tiež, keď mu ukážete, ako može konštruktívne prijímať kritiku. Ako príklad môžete použiť akúkoľvek vhodnú situáciu z bežného života. Ak potrebujete okamžité riešenie situácie, skúste spoločne s dieťaťom rozdeliť úlohu, ktorá sa mu zdá nezvládnuteľná, na menšie časti. To môže žnačne pomôcť. Tiež sa môžete zahrať hru, čo najhoršie sa môže stať a imaginárne vyhroťte situáciu až do extrému. Niekedy stačí, keď dieťa neustále cíti lásku, nech sa čokoľvek deje a postupne sa samo zbaví úzkostí plynúcich z perfekcionizmu.
