Zoznamovacie dramatické hry v materskej škole

Foto: Bigstock
Hra predstavuje pre dieťa predškolského veku základnú činnosť. Je to pre neho prirodzená, spontánna činnosť a predstavuje najdôležitejšiu a najstimulujúcejšiu formu učenia. / Foto: Bigstock

Hra predstavuje pre dieťa predškolského veku základnú činnosť. Je to pre neho prirodzená, spontánna činnosť a predstavuje najdôležitejšiu a najstimulujúcejšiu formu učenia. V hre preberá na seba rôzne role, prostredníctvom ktorých sa pripravuje na životnú realitu. Z tohto dôvodu sú pre deti veľmi vhodné aj dramatické hry. V dnešnom článku sa pozrieme na zoznamovacie dramatické hry.

 

„Ak tvorivú hru rozvíjame na základe určitého námetu, príbehu s úlohami a zápletkou, vzniká dramatická hra, t.j. hra, s dramatickým konaním, v ktorej najmenej dve osoby na seba navzájom pôsobia, čiže vstupujú do interakcie, do tzv. interakčnej hry s dramatickým napätím. Detská dramatická hra sa vyznačuje prirodzenosťou, spontánnosťou, hravosťou, tvorivosťou, predstavivosťou, fantáziou, originalitou – a je príťažlivá pre všetkých zúčastnených,“ uvádzajú vo svojej knihe Súzvuky tvorivosti autorky Anna Mrvová , Elena Bakošová. Dramatická hra je hra na „niečo“, alebo na „niekoho“. Je to hra, ktorá má dej. Môže mať rôzne podoby. Od vyjadrenia pocitu alebo predstavy dieťaťa pohybom, alebo slovom, až po dejovo uzavretý celok (etudu, improvizáciu, dramatizáciu podľapredlohy). Dramatická hra je riadená činnosť, ktorá musí obsahovať na jednej strane znaky hry (spontánnosť, zaujatie, radosť, tvorivosť ) a na strane druhej špecifiká určujúce jej dramatický charakter. Napríklad napätie z očakávania, ktoré prináša zadávanie témy, možnosti podieľať sa na utváraní kľúčového dramatického motívu, pozerať na realitu prostredníctvom fantázie, podieľať sa na rozhodovaní a plánovaní hry, prežívať pocity vlastných improvizačných schopností a identifikáciu s rolou, podieľať sa na súhre rolí a podobne. Dramatické hry sa realizujú v atmosfére kooperácie, v reflexii s vlastnou predstavou, ktorú deti vyjadrujú pohybom, mimikou, gestom, neverbálnou komunikáciou. Úlohou učiteľky je navodiť takú dramatickú hru, ktorá bude deti inšpirovať k aktivite a primerane ju riadiť. Riadiť dramatickú hru neznamená hodnotiť správnosť alebo dokonalosť výkonu detí, ale na hre participovať a podporovať každé dieťa, ktoré má schopnosť vyjadriť vlastnú predstavu, vlastné nápady a originalitu prejavu. Pri výbere hier je potrebné si uvedomiť konkrétny cieľ, čo ktorou hrou chceme sledovať alebo dosiahnuť.

 

Zoznamovacie hry

Krstné meno je pre každého človeka veľmi dôležité a každý z nás je rád, keď ho iní oslovujú menom. Zoznamovacie hry môžete využiť pri prvom stretnutí detí, na začiatku školského roka alebo pri príchode nového dieťaťa do materskej školy. Ich cieľom je vzájomne sa zoznámiť, spoznať, predstaviť sa a dozvedieť sa o kolektíve čo najviac.

 

Volám sa... a rád/rada robím...

Deti stoja v kruhu. Postupne po jednom sa predstavia, teda povedia svoje meno, čo najradšej robia a urobia jedno gesto, ktoré súvisí s tým, čo najradšej robia. Ostatné deti zopakujú, čo videli a počuli. Musia si všímať gestá, intonáciu hlasu, presné znenie vety, ktorou sa dieťa predstavilo. Napríklad: „Volám sa Janka a veľmi rada sa lyžujem.“ Dieťa povie túto vetu a ukáže pohyb, ktorý robí pri lyžovaní. Postupne sa takto predstaví každé dieťa.

 

Čo som si zapamätal(a)?

Túto hru sa môžeme hrať po absolvovaní prvej spomínanej hry, v ktorej sa deti predstavili a zistili o svojich spolužiakoch určité informácie . V tejto hre deti stoja v kruhu. Ich úlohou je povedať o spolužiakovi to, čo si zapamätali z predchádzajúcej hry. Napríklad: „Ty sa voláš Janka a veľmi rada sa lyžuješ.“ Dieťa okrem toho, že povie vetu, predvedie pantomimicky činnosť, ktorú má spolužiačka rada.

 

Zrkadlo

Deti stoja vo dvojiciach oproti sebe. Učiteľka im povie, aby jeden z dvojice pantomimicky ukazoval, čo rád robí a čo má rád. Druhý z dvojice opakuje, pohybom, čo vidí. Potom si úlohy vymenia. Na záver každý z dvojice povie, ktoré informácie si o kamarátovi zapamätal.

 

Rozprávkové dvojice

Najprv si môžete prečítať niektorú z rozprávok, v ktorých vystupujú známe dvojice postavičiek. Napríklad Maťko a Kubko, Tom a Jerry, Pat a Mat, Kremienok a Chocholúšik a podobne. Potom  povedzte deťom, aby sa postavili do kruhu. Vyberte dvoch dobrovoľníkov. Jednému zaviažte šatkou oči, druhému šatkou zviažte nohy, aby nemohol chodiť, iba skákať. Prvý má podľa zvuku nájsť druhého. Môže zakričať: „Pat, kde si?“ A druhý odpovedá len jedným slovom: „Mat!“ Keď Mat nájde Pata, v hre pokračuje ďalšia dvojica.

 

Zapamätajme si mená

Deti sedia v tureckom sede v kruhu, oboma rukami búchajú na kolená. Zvolia si pravidelný rytmus búchania  a opakujú svoje meno dvakrát. Napríklad: Jurko, Jurko, Evka, Evka, Betka, Betka.... Obmena hry môže spočívať v tom, že  mená hovoria v danom rytme, ale menujú deti sediace po svojom pravom boku.

 

Klbko

Deti sedia v kruhu. Jedno dieťa v ruke drží klbko, povie svoje meno a meno toho, komu ho hodí. Tempo sa môže zrýchľovať. Obmena hry môže spočívať v tom, že  dieťa povie svoje meno, priradí k nemu nejakú informáciu o sebe. Napríklad povie, čo má rád, čo sa mu páči a podobne. Koniec vlákna si nechá v ruke a klbko hodí ďalšiemu, ktorého osloví menom. Z klbka vznikne pavučina priateľstva. V ďalšej fáze si každé dieťa vyberie jedného spolužiaka, o ktorom si zapamätalo nejakú informáciu. Potom sa ju snaží povedať a neskôr i pantomimicky zahrať.

 

Fotografia zvieratiek

Deti sa najprv s učiteľkou porozprávajú o tom, ktoré zvieratko sa im páči. Učiteľka potom povie, že si urobia spoločnú fotografiu, ale tak, že každý sa zamaskuje za zvieratko, ktoré sa mu páči. Využijú napríklad kostýmy, ktoré majú v materskej škole alebo ich učiteľka pomaľuje. Potom urobí fotografiu. Tú premietne na interaktívnu tabuľu. Potom každé dieťa povie, koho spoznáva na fotografii, ako sa volá a ktoré zvieratko sa danému dieťaťu páči. Toto zvieratko môže aj pantomimicky znázorniť.

 

Kúzelný koberec

Žiaci sa rozdelia na dve skupiny, a to na hercov a cestovateľov. Cestovatelia si  sadnú na „lietajúci koberec“ (môže to byť deka alebo žinienka) a za zvukov rytmickej hudby „letia“ do rozprávky. Môžu mávať rukami tak, ako letia vtáky. Počas hudby sa skupina hercov dohodne na tom, akú rozprávkovú postavu alebo zvieratko zahrajú, keď hudba prestane hrať. Cestovatelia majú uhádnuť, čo herci zahrali. Po troch rozprávkach si pozície vymenia. Potom každé dieťa povie meno toho kamaráta, ktorý podľa jeho názoru najkrajšie nejakú postavu zahralo.

 

Magnet

Deti stoja v kruhu a chytia sa za ruky. Súčasne s hudbou začnú chodiť dookola, pričom sa stále držia za ruky. Keď hudba stíchne, učiteľka povie meno dieťaťa. Všetci sa okamžite pustia a utekajú k práve menovanému dieťaťu, ktoré je vlastne magnetom. Dieťa obklopia a povedia mu, ako sa volá a ako sa volajú ony. Napríklad: „Ty si Jurko a ja som Lucka!“ Postupne sa deti streidajú tak, aby každé z nich bolo „magnetom“.

 

Niečo ti posielam

Deti sedia v kruhu blízko seba. Učiteľka začne hru tým, že sa obráti k dieťaťu sediaceho vpravo a zvolí si preňho nejaké gesto so slovami: „Ja som pani učiteľka a tebe Katka posielam zamávanie.“ Hra pokračuje do kruhu s rôznymi darmi pre ďalšie dieťa. Deti hovoria mená a zároveň môžu psielať napríklad pohladenie, žmurknutie, objatie, pošteklenie, úsmev, veselú grimasu a podobne.

 

Lopta

Deti postavíme do kruhu a vezmeme si malé loptičky. Všetky deti zdvihnú jednu ruku. Prvé začne a hodí niekomu loptu. Ďalšie dieťa ju chytí, zakričí svoje meno a dá dole ruku. Hádže ďalšiemu. Teda tomu, kto loptu  ešte nemal. Vieme to podľa toho, že má ešte hore ruku. Pravidlo je, že každý môže mať loptu hodenú len raz a deti si musia pamätať, komu loptu hodili. V ďalšom kole deti hádžu loptu presne tomu istému dieťaťu ako v predchádzajúcom kole. Tentokrát ale hodia loptu a povedia aj jeho meno. Takto sa opäť všetci vystriedajú. V treťom  kole deti hádžu loptu a ten, kto ju chytí, povie meno dieťaťa po svojej pravici i ľavici.

 


Zdroje:
KOŤÁTKOVÁ, S.: Hry v mateřské škole v teorii a praxi
MRVOVA, A. – BAKOŠOVÁ, E.: Súzvuky tvorivosti
ŠIMONOVSKÝ Z.,  ŠIMONOVSKÁ B.: Hry pro rozvoj zdravé osobnosti
HOLÉCYOVÁ, O. – KLINDOVÁ,Ľ. – BERDYCHOVÁ, J .: Hry v materskej škole
KAVASCHOVÁ, J.: Teória a prax dramatickej výchovy v materskej škole
BJELOVÁ, M. –BIČIŠŤOVÁ ,E. – MRVOVÁ, A.: Dramatická výchova
v materskej škole
Čítajte viac o téme: Hry pre deti
Zdieľať na facebooku