Články: Pre študentov
O projekte

 

Precvičujeme sociálne zručnosti v materskej škole

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Všetky aspekty osobnosti sa najviac rozvíjajú počas hry, ktorá tvorí podstatnú časť dňa dieťaťa v materskej škole. / Foto: Bigstock

Už v materskej škole si dieťa postupne neuvedomuje len svoju vlastnú osobnosť, ale i správanie a konanie ľudí, ktorí ho obklopujú. V tomto období sa začínajú u neho formovať aj prvé sociálne zručnosti. Na ich rozvoj je vhodné využívať rôzne tvorivé aktivity a hry.

 

Vo veku 3 až 6 rokov si dieťa začína uvedomovať, že je samostatný jedinec. Okrem toho tiež  sleduje správanie a reakcie ľudí, ktorí ho obklopujú. Postupne sa učí vnímať svoje emócie a uvedomuje si tiež, že ostatní môžu mať iné pocity ako ono samo. Rozpoznáva rôzne druhy emócií a dokáže sa vcítiť do pocitu kamaráta alebo rodiča. Začína sa pohybovať v kolektíve detí a učí sa s nimi komunikovať a postupne aj spolupracovať. Všetky aspekty osobnosti sa najviac rozvíjajú počas hry, ktorá tvorí podstatnú časť dňa dieťaťa. Hra je preto nenahraditeľným prostriedkom výchovy a vzdelávania. Dáva dieťaťu možnosť a priestor na prejavy vlastnej iniciatívy a zároveň podporuje tvorivé myslenie, sociálne zručnosti,  pamäť, pozornosť a rozvíja aj schopnosť riešiť problémy. Dieťa sa prostredníctvom hier a rôznych aktivít nielen rozvíja a učí, ale prinášajú mu aj pocit šťastia a radosti. Interaktívne hry zaraďujeme medzi vhodné aktivity, ktoré pomáhajú budovať vzájomné vzťahy medzi deťmi. Ideálne je, keď je dôraz kladený na proces a nie na súťaživosť. Vhodná je napríklad spoločná tvorba, pri ktorej deti spolupracujú. Učiteľ tak môže sledovať, ako deti komunikujú, či sa dokážu dohodnúť, prečo došlo ku konfliktom, k predčasnému ukončeniu činnosti a podobne. Je vhodné, keď po skončení aktivít a hier učiteľ vedie s deťmi diskusiu o tom, aké mali pocity, čo prežívali, čo nové sa dozvedeli a podobne. V článku uvádzame niekoľko námetov a hier, ktoré pomáhajú budovať sociálne zručnosti v materskej škole.

 

Deti vo veku od 3 rokov

Hra Čo máme spoločné?

Deti stoja pozdĺž jednej steny triedy, učiteľ stojí na opačnej strane. Učiteľ deťom vysvetlí, že ich bude volať, aby prebehli na druhú stranu, ak pre nich platí to, čo hovorí. Napríklad:

 

„Pribehne ku mne ten, kto má na sebe niečo žlté (modré, zelené ...)."

„Pribehne ku mne ten, kto má bračeka (sestričku, domáci zvieratko ...)."

„Pribehne ku mne ten, kto má rád banán (jabĺčko, pomaranče ...)."

„Pribehne ku mne ten, kto má dlhé vlasy.“

„Pribehne ku mne ten, kto má dnes na sebe sukňu (tepláky, rifle ...)."

„Pribehne ku mne ten, kto má na hlave sponky."

 

Námety na reflexiu:

„Čo ste cítili, keď ste zistili, že môžete bežať na druhú stranu?" (Môžete deťom ponúknuť obrázky vyjadrujúce rôzne pocity - radosť, smútok, strach, hanbu a podobne.)

„Všimli ste si, kto bežal súčasne s vami?“

„Ktorá úloha sa vám najviac páčila?“

 „Dokážete povedať mená detí, ktoré bežali s vami?“

 

Aktivita Naše ruky

Deti na veľký kus papiera v skupinkách po 5 až 6 obkresľujú svoje ruky. Potom spojíme obrázky všetkých skupín k sebe a pozorujeme zobrazené ruky. S deťmi sa rozprávame o tom, v čom sú rovnaké a v čom sa líšia.

Napríklad:

„Všetci máme ruky, vyzerajú na prvý pohľad rovnako, napriek tomu sa ale niečím líšia, aké rozdiely vidíte?" Ďalej sa s deťmi môžete rozprávať o tom, že nielen ruky, ale  aj samotní ľudia majú niečo spoločné a v niečom sa môžu líšiť.

 

Deti vo veku od 4 rokov

Hra Kruh

S deťmi utvoríme kruh. Vysvetlíme im pravidlá hry, ktoré spočívajú v tom, že do kruhu bude vstupovať to dieťa, o ktorom platí to, čo povie učiteľka.Napríklad to môžu byť deti, ktoré majú červené papučky, modré tričká, krátke vlasy a podobne.  Deti uprostred kruhu sa s ostatnými deťmi, ktoré tam sú s nimi, pozdravia podaním ruky. Aspoň s jedným dieťaťom. Deti, ktoré zostanú stáť po obvode kruhu, deťom v kruhu zatlieskajú. Potom sa deti z kruhu vrátia na svoje miesta a hrá sa ďalej. V priebehu hry, na oživenie, môžete zmeniť  formu pozdravu detí uprostred kruhu. Namiesto podania rúk môžu sa navzájom pokloniť, zamávať si spolu s očným kontaktom a podobne. Po aktivite môžete deťom položiť otázku, ako sa cítili pri jednotlivých formách pozdravu a či im bol niektorý príjemnejší  než iný. Môžeme s nimi hovoriť aj o tom, na čo pozdrav slúži.

 

Aktivita Ako sa dnes cítime?

V rámci výtvarnej aktivity si každé dieťa na koliesko z výkresu nakreslí svoj symbol. Symbolom môže byť čokoľvek, čo má dieťa rado alebo čo ho charakterizuje. Kolieska s priemerom asi 5 až 7 centimetrov zalaminujeme a z druhej strany môžeme dať suchý zips. Následne pripravíme štyri až päť obrázkov tvárí, ktoré zobrazujú najbežnejšie emócie, a to  radosť, strach, zlosť, smútok.  Tieto tváre by mali byť dostatočne veľké, aby sa na ne mohli umiestňovať symboly detí. Tváre umiestnime v triede tak, aby ich deti videli a mali k nim jednoduchý prístup. Deti majú za úlohu celý týždeň každé ráno po príchode do materskej školy umiestniť svoj symbol na tvár, ktorý zodpovedá tomu, ako sa cíti. Aj v priebehu dňa ich môže učiteľka vyzvať, aby symbol umiestnili tam, ak sa ich nálada v priebehu dňa zmení.

 

Deti vo veku od 5 rokov

Hra Čo ma charakterizuje?

Rozdelíme deti do skupín po štyroch. Jednotlivé skupiny dostanú za úlohu spoločne diskutovať o tom, čo každé dieťa baví, zaujíma, čo má rado a podobne. Môžu rozprávať o rodine, voľnočasových aktivitách, o športe, o jedle, čo rady robia . Potom si deti sadnú do kruhu a každý ešte raz povie jednou vetou to, čo chce o sebe povedať. V závere učiteľka pripomenie, že veľa vecí môžu mať deti podobných, ale v mnohých veciach sa aj odlišujú. Toto všetko je však úplne prirodzená vec. Po reflexii môže nasledovať výtvarná aktivita. Deti namaľujú vec alebo činnosť, ktorá ich najviac charakterizuje. Učiteľka na veľký výkres alebo kartón nalepí všetky obrázky. V závere upozorní  na to, že niektoré obrázky sú podobné a niektoré sa odlišujú. Ale to je prirodzené. A tak, ako môžu vedľa seba existovať rôzne obrázky, tak môžu vedľa seba žiť aj deti, ktoré majú rôzne záľuby.

 

Aktivita Tvoríme pravidlá

Aktivitu je potrebné urobiť na začiatku školského roka. S deťmi sedíme v kruhu a rozprávame sa o tom, čo sú pravidlá a prečo ich potrebujeme. Vyzývame ich, aby povedali príklady pravidiel, ktoré treba dodržiavať. Môžete im pomôcť určením konkrétnych prostredia, s ktorými deti majú skúsenosť, napríklad na ulici, v divadle, pri obede, pri príprave nejakého jedla, v kúpeľni. K tejto aktivite môžeme využiť rôzne obrázky znázorňujúce dodržanie a nedodržanie konkrétneho pravidla. Hovoríme s deťmi o tom, prečo je určité pravidlo dôležité. Pri jednotlivých pravidlách sa detí pýtame, čo sa môže stať, keď sa nedodržia. Potom, keď deti chápu zmysel pravidiel, sa ich môžete opýtať, či majú skúsenosť s tým, že pravidlá porušil niekto iný alebo samo dieťa a o čo konkrétne išlo. Potom prejdite k vlastnej príprave pravidiel a spýtajte sa detí, aké pravidlá si chcú pre daný školský rok stanoviť pre správanie v triede, aby sa tam všetci cítili dobre. Deťom môžete príklady niektorých pravidiel navrhnúť. „Správame sa k sebe pekne." K hračkám sa správame ohľaduplne. V kúpeľni nerozlievame vodu. Umývame si pred jedlom ruky. " Necháme deti navrhnúť ďalšie pravidlá, ktoré by chceli v triede dodržiavať. Potom ich rozdeľte do skupiniek po štyroch a nechajte každej skupinke vymyslieť ďalšie pravidlá. Z návrhov skupiniek vyberte najčastejšie zastúpené pravidlá. Nemalo by ich byť veľa, stačí  maximálne šesť. Každá skupina potom namaľuje  pre jedno až dve pravidlá jednoduchý obrázok, ktorý má pravidlo vyjadriť. Ak deti nevedia  obrázok namaľovať, môžete rôzne varianty zobrazenia pravidiel vopred pripraviť a ony ho len vymaľujú. Deti takto spoločne vytvoria plagát, ktorý bude obsahovať zobrazenia jednotlivých pravidiel. V priebehu každodenných činností deťom pravidlá pripomíname. Môžete s deťmi tiež nacvičiť rôzne scénky demonštrujúce dodržanie a nedodržanie pravidla v určitej situácii. Ak niektoré dieťa pravidlo poruší, opýtajte sa ho, ktoré pravidlo to bolo a čo by nabudúce malo urobiť inak, aby ho neporušilo.

 


Zdroje:
BEDNÁŘOVÁ, J., ŠMARDOVÁ, V. Co by mělo umět dítě před vstupem do školy
BEDNÁŘOVÁ, J., ŠMARDOVÁ, V.:  Co by dítě mělo umět ve věku od 3 do 6 let.

Čítajte viac o téme: Hry pre deti
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.