Práca s textom predstavuje vhodné obohatenie aj pre deti predškolského veku. Ak chcete deti vtiahnuť ešte viac do deja, môžete to urobiť pomocou hier a rôznych tvorivých aktivít, ktoré nadväzujú na prečítaný text.
V materských školách je práca s literárnym textom využívaná na:
- rozvoj reči a jazykových zručností,
- rozvoj tvorivého myslenia, fantázie, abstraktnej predstavivosti,
- ako zdroj poznávania a nových informácií,
- na relaxáciu,
- ako motivácia pre iné činnosti (výtvarnú, hudobnú, pohybovú, dramatickú výchovu),
- ako východisko k tvorbe integrovaných tematických celkov alebo projektov.
Čítanie by malo prebiehať v pokojnej atmosfére spojenej s príjemným emocionálnym zážitkom. Je dobré ukázať titulnú stránku knižky a predstaviť autora a ilustrátora knihy. Čítanie má byť pokojné, pomalé, občas je vhodné zastaviť čítanie a rozprávať sa o príbehu, či deti pochopili slová a vety. Deti môžu dopĺňať text, ako by to mohlo byť, ako by aby sa dej mal vyvíjať. Tak sa učia o texte premýšľať. Výber textov ma byť vhodný a tematicky zaujímavý. Využitie literárneho textu prispieva k základnému literárnemu vzdelávaniu a vedie deti k celoživotnému čítaniu. Na čítanie sú vhodné rozprávky, básničky, poviedky, bájky. Samotné čítanie je však dobré obohacovať aj o rôzne hry alebo tvorivé aktivity. Takto môžete rozvíjať myslenie, rečové schopnosti, zmyslové vnímanie, kooperáciu, obrazotvornosť, pamäť, postreh.
Príbeh o slniečku
Bol krásny slnečný deň. Steblá trávy na lúke sa hýbali vo vetre a obyvatelia lúky sa zišli pod stromom pri lúke. Na nebi svietilo veselé slniečko, ktoré malo veľkú chuť vyrozprávať zvieratkám príbeh. Zvieratká súhlasili a započúvali sa so zatajaným dychom do toho, čo slniečko rozpráva. Sedeli na lúke pokojne a nikto sa ani nepohol. Mravce, včielky, kvety, vtáčiky, zajačiky, veveričky, chrobáčiky, lienky, žabky i mravčekovia. Všetci počúvali. Keď slniečko dorozprávalo svoj príbeh, na lúke nastal šum. Všetci si začali medzi sebou rozprávať o tom, aké dobrodružstvo slniečko zažilo. Spomenuli si na všetko, čo krásne a zuajímavé videlo, cítilo a prežilo. Premýšľali nad tým, ako je to možné, že slniečko len tak chodí po oblohe, na prvý pohľad to vyzerá, že nič nerobí, a predsa prežije toľko dobrodružstiev.
Doplňte záver
Deti sedia v kruhu. Keď učiteľka dočíta príbeh, vyzve deti, aby povedali, aké dobrodružstvá mohlo slniečko zažiť. Čo mohlo vidieť, keď sa pozrelo na Zem? Čo mohlo vidieť, keď sa pozrelo na školský dvor? Alebo čo mohlo vidieť, keď svoj zrak zamierilo na mesto, v ktorom deti žijú. Dieťa, ktoré začne rozprávať, dostane do ruky napríklad kocku. Keď skončí, kocku odovzdá ďalšiemu dieťaťu, ktoré pokračuje v rozprávaní. Táto aktivita pomáha rozvíjať detskú fantáziu.
Ktoré zvieratko som?
Deti sa opäť posadia do kruhu. Učiteľka im povie, ktoré zvieratká vystupovali v príbehu. Povie im, aby si vybrali jedno z týchto zvieratiek, ktorým by ony chceli na chvíľku byť. Každé dieťa neskôr povie, ktoré zvieratko je. Napríklad. „Ja som Jurko a som mravček.“ Ďalšie dieťa povie: „ Ja som Katka a som veverička.“ Keď sa deti predstavia, aktivita pokračuje tak, že dieťa povie svoje meno, názov zvieraťa a meno dieťaťa a názov zvieraťa po jeho pravej ruke. Povie: „Ja som Jurko a som mravček a vedľa mňa je Katka a je veverička.“ Potom pokračuje Katka. Povie: „Ja som Katka a som veverička a vedľa mňa je Janka a je lienka.“ Hra pokračuje dovtedy, kým sa všetky deti vystriedajú. Hra pomáha precvičovať pamäť.
Ktoré zvieratko zmizlo?
Jedno dieťa pošleme za dvere. Ostatné deti, ktoré zostanú v triede, si určia medzi sebou jedného, ktorý sa schová napríklad za skrinku a podobne. Dieťa, ktoré bolo za dverami, sa snaží uhádnuť, ktoré zvieratko zmizlo. Povie: „Ja som Jurko mravec a na lúke chýba Janka lienka". Ak neuhádne, ide ešte raz za dvere. Keď uhádne, za dvere ide Janka. Táto hra pomáha precvičovať pozornosť.
Tráva
Deti sa rozostavia po triede a kývavými pohybmi predvádzajú trávu vo vánku. Vietor fúka sprava aj zľava. Potom učiteľka povie, aby sa pozreli na slniečko. Môže to byť napríklad výkres, na ktorom je namaľované slnko. Keď otočia tvár k slnku, zavrú oči a stoja bez pohnutia. Neskôr učiteľka povie, že prichádza noc, ale začal fúkať vietor. Deti si ľahnú na koberec, zavrú oči a kolíšu sa na chrbte vpravo a vľavo. Neskôr vietor prestane fúkať. Deti zavrú oči a čakajú na východ slnka. Keď učiteľka povie, že slnko vyšlo, deti otvoria oči, postavia sa a aktivita končí. Táto aktivita pomáha deťom relaxovať.
Zvieratká sa predstavujú
Deti sedia v kruhu. Každé si uvedomí, ktorým zvieratkom je. Premyslia si, čo vedia o zvieratku, ktoré predstavujú. Dieťa, ktoré má v ruke kocku, rozpráva približne takýmto spôsobom: „Ja som Katka veverička, rada papám oriešky a skáčem po stromoch. Ja som Janka lienka a rada sa prechádzam po kvietkoch. Ja som Jožko vtáčik a rád lietam pod oblohou.“ Deti si takto precvičujú slovnú zásobu.
Pantomíma
Deti opäť sedia v kruhu. Dieťa, ktoré učiteľka vyvolá, príde uprostred a pantomimicky zahrá zvieratko, ktoré predstavuje. Aktivita podporuje rozvoj fantázie.
Zvieratká tancujú
Učiteľka pustí vhodný hudobný doprovod a povie deťom, aby sa pokúsili tancovať tak, ako by na hudbu tancovali zvieratká, ktorými ony teraz sú. Aktivita podporuje pohyb a hudobné cítenie.
Maľujeme zvieratká
Na záver každé dieťa namaľuje zvieratko, ktorým v ten deň bolo. Ak dieťa nevie namaľovať zvieratko, učiteľka mu pripraví zvieratko, ktoré len vymaľuje farbami ako omaľovánku. K zvieratku môže domaľovať, čo najradšej žerie alebo sa sústredí na prostredie, v ktorom sa zvieratko často pohybuje.
ZDROJE:GEBHARTOVÁ, V.: Jak a čo čítať deťom v MŠLIPNICKÁ, M. Rokus: Počiatočné čítanie a písanie detí predškolského veku