Určite ste si všimli, že niektorí ľudia sa správajú naozaj zvláštne. Niekedy je ťažké odhaliť, prečo sa to deje. Dôvodov môže byť naozaj veľa. A jedným z nich môže byť napríklad to, že patria do kategórie ľudí, ktorí trpia narcizmom, machiavelizmom alebo psychopatiou.
Všetky tri typy, teda narcisti, machavielisti či psychopati, v psychológii sa nazývajú tieto osobnostné črty aj temná triáda, sa väčšinou riadia nesprávnymi hodnotami, chýba im akýsi morálny kompas, súcit s ostatnými a väčšinou svoju pozíciu využívajú len na splnenie svojich vlastných cieľov. Ako sa prejavujú?
Narcisti
Narcizmus alebo sebaláska, či samoľúbosť je patologický stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu. Narcisti si myslia, že majú ako prví na všetko nárok a neustále potrebujú pozornosť či obdiv. Sú arogantní a považujú sa za nadradených nad ostatnými. Sú zaujatí vlastným úspechom a veľkým pocitom vlastnej dôležitosti, ktorá ovplyvňuje ich rozhodnutia a interakcie. Pre narcistov je ťažké rozvíjať či udržiavať si vzťahy s inými kvôli ich manipulatívnym sklonom a nedostatku empatie. Cítia sa privilegovaní, chýba im súcit a neustále túžia po pozornosti a obdive. V skratke môžeme povedať, že ich charakterizujú hlavne tieto znaky:
- pocit vlastnej dôležitosti a veľkoleposti,
- fantazírovanie o vlastnom vplyve, sláve a dôležitosti,
- zveličovanie svojich schopností, talentu a úspechov,
- silná túžba po obdive a uznaní,
- posadnutosť krásou, láskou, mocou a úspechom,
- prehnaný pocit vlastnej jedinečnosti,
- presvedčenie, že svet im niečo dlhuje,
- vykorisťovanie iných, aby dostali to, čo chcú, a to bez ohľadu na to, aký to má na iných vplyv,
- nedostatok empatie.
Dajte si pozor hlavne na skrytých narcistov. Skrytí narcisti sa od zjavných líšia iba v tom, že sú viac introvertní. Zjavný narcista sa ľahko rozpozná, pretože obyčajne je hlučný, arogantný, necitlivý na potreby iných a neustále túži po komplimentoch. Jeho správanie sa dá ľahko spozorovať, pretože vždy „vyčnieva“ z davu. Keď uvažujeme o zjavných narcistoch, môžeme povedať, že sa vo svojich interakciách s druhými prejavujú extrovertnejším správaním. Skrytý narcista je záludný, rafinovaný alebo vo svojom úsilí byť dôležitým nie je taký horlivý ako narcista, ktorý sa nepretvaruje. Obidva typy narcistov majú deficit vo svojej schopnosti regulovať vlastné sebavedomie. Veľa ľudí padlo za obeť manipulatívnemu správaniu skrytého narcistu bez toho, aby si uvedomovali, čo sa stalo, až kým neprežívajú emocionálnu bolesť. Presnejšie povedané, že zjavný narcista sa oveľa ľahšie rozpoznáva ako skrytý narcista. Nie je nezvyčajné, že sa ľudia ocitnú v dlhodobých vzťahoch so skrytým narcistom a jediné, čo zažívajú, je bolesť z neprítomnosti vzájomného partnerstva či reciprocity v ich vzťahu. V spore s narcistom je takmer nemožné zvíťaziť. Jeho základné nastavenie je totiž byť vždy lepší. Narcista preto aj zriedkavo sám vyhľadá pomoc psychológa alebo psychoterapeuta. Niekedy sa stane, že to urobí v neskoršom veku pre dlhodobé vzťahové ťažkosti, prípadne krízu v pracovnej oblasti. Veľkým problémom je hlavne to, ak sa narcista dostane do vedúceho postavenia. V tejto pozícii totiž ovplyvňuje životy iných ľudí. A toto je nebezpečná vec preto, lebo ak už narcista dosiahne svoj kariérny vrchol a jeho hviezda začne vyhasínať, je schopný robiť nepredvídateľné kroky, len aby si udržal pozornosť. A neraz sú to kroky v rozpore s hodnotami, ktoré dovtedy hlásal. Väčšinou mu nezáleží na strategickom plánovaní svojho tímu, ide mu zásadne len o vlastné benefity a tiež pozornosť. Psychológovia odporúčajú, aby sme týmto ľuďom nevenovali pozornosť, lebo nemôžeme nad nimi vyhrať. Lepšie je venovať sa tým ľuďom, s ktorými sa dá spolupracovať, komunikovať, s ktorými sa môžeme spoločne stávať lepšími ľuďmi.
Machiavelisti
Machiavelisti sú mazaní, klamú, nedôverujú a manipulujú. Vyznačujú sa cynizmom, bezočivosťou, snahou získať peniaze, moc a postavenie a zdá sa im prirodzené použiť na splnenie tohto cieľa aj rôzne nezákonné a prefíkané praktiky.„Na rozdiel od narcistov netúžia byť nevyhnutne stredobodom pozornosti a sú spokojní aj s úlohou bábkoherca, ktorý nenápadne ťahá za nitky. Machiavelisti sú povznesení, cynickí, praktickí a ak sa angažujú, tak len pre nejaký druh zisku. Pružne riešia problémy. Dobre kontrolujú svoje emócie a sú chladnokrvní. Sledujú správanie druhých ľudí, dobre sa orientujú v tom, čo chcú a nechcú, vedia tlmiť podnety, ktoré by ich nabádali k spolupráci a dobre volia ľudí, ktorí budú obeťami,“ hovorí neuropatológ a spisovateľ František Koukolík, ktorý celý svoj život zasvätil skúmaniu tejto problematiky.
Machiaveliánské rysy sa môžu objaviť už u detí vo veku 9 - 11 rokov. Pomerne často ide o dôsledok rodičovského zanedbávania alebo komplikovanú emočnú situáciu v rodine. Machiavelisti sa vedia určitým spôsobom prezradiť aj na sociálnych sieťach. Radi sa predvádzajú, manipulujú a klamú. Čo sa týka reálnych vzťahov, tak dávajú prednosť sexuálnym interakciám z čisto telesných dôvodov. Takto dosahujú ciele a zdroje, napríklad zamestnanie, povýšenie, peniaze a drogy. Sexuálnymi interakciami si okrem iného znižujú aj hladinu stresu alebo ich používajú ako o nástroj pomsty, posilnenie sebaúcty a manipuláciu, pri ktorej chcú mať pod kontrolou iného človeka. Na rozdiel od psychopatov, ktorí klamú, bez toho, aby mali na to dôvod, machiavelisti klamú, ak na to dôvod je. Často lichotia iným a užívajú si, keď hovoria klamstvá. Často aj radi ohovárajú.
Psychopati
Psychopati neberú do úvahy potreby a priania ostatných a neboja sa prekročiť morálne hranice. Napríklad vytváraním chaosu v organizácii i v osobnom živote spolupracovníkov môžu sledovať osobné ciele. Nebaví ich len ubližovať ľuďom, ale strategicky využívajú aj ponižovanie a šikanu na odvádzanie pozornosti iných ľudí od ich skrytých sebeckých aktivít.
Americký súdny psychológ a expert Robert Hare zostavil v 80. rokoch minulého storočia zoznam čŕt, ktoré sú typické pre osobnosť psychopata. Je známy pod skratkou PCL-R (Psychopathy Checklist-Revised). V súčasnosti sa využíva pre diagnostické účely vo výskumnej a klinickej praxi.
Charakteristiky psychopatickej osobnosti podľa Hareho:
- výrečnosť a povrchný šarm,
- prehnané sebavedomie a pocit dôležitosti,
- neustále hľadanie zážitkov, pocit nudy,
- chorobné klamanie,
- podvodné a manipulatívne správanie,
- absencia svedomia a pocitu viny,
- citová povrchnosť – chlad, nedostatok empatie,
- príživnícky životný štýl,
- oslabená sebakontrola,
- problematické správanie od raného veku,
- absencia reálnych dlhodobých cieľov,
- impulzívnosť,
- nezodpovednosť,
- promiskuita,
- početné manželské (partnerské) vzťahy,
- neschopnosť prijať dôsledky vlastného konania,
- nerešpektovanie príkazov a úloh,
- kriminalita v mladom veku,
- rôznorodá kriminalita.
Robert Hare sa tiež zaoberal charakteristikou správania psychopata na pracovisku. Dôležité je však si uvedomiť, že u každého psychopata sa prejavujú len niektoré z týchto znakov. Nevyskytujú sa u neho všetky.
Správanie psychopata na pracovisku:
- Verejne ponižuje ostatných spolupracovníkov.
- Šíri klamstvá, ktoré majú ľuďom ublížiť.
- Je bezohľadný, nevykazuje žiadne pocity viny.
- Šíri klamstvá, ktoré pomáhajú jeho cieľom.
- Často strieda emócie, vďaka čomu manipuluje ľudí alebo im spôsobuje silnú úzkosť.
- Cielene izoluje ľudí od zdrojov organizácie.
- Aj keď je na vine, rýchlo obviňuje druhých z nedokončenej alebo nevhodne urobenej práce.
- Podporuje spolupracovníkov v tom, aby nejakým spôsobom ubližovali svojim kolegom.
- Berie si zásluhy za prácu druhých.
- Kradne alebo sabotuje prácu druhých.
- Nepreberá zodpovednosť za zlé rozhodnutia a chyby.
- Vyhráža sa svojim spolupracovníkom stratou práce.
- Zadáva nesplniteľné pracovné ciele, aby spôsobil, že zamestnanci zlyhajú.
- Odmieta chodiť na stretnutia s viac ako jednou osobou.
- Používa na manipuláciu sex so spolupracovníkmi.
- Vytvára nové idey bez akejkoľvek snahy o ich realizáciu.
- Je veľmi egoistický a zameraný len na seba.
- Často si požičiava peniaze bez zámeru vrátiť ich.
- Nemá žiadne morálne alebo etické zábrany pri uzatváraní obchodov
Ak vás táto problematika zaujala a chcete sa jej hlbšie venovať, odporúčam preštudovať si knihy od MUDr. Františka Koukolíka, ktorý za dlhé roky svojej praxe veľmi hlboko prenikol do tejto problematiky. Pri svojich výskumoch využíva okrem iného aj neurovedecké aspekty sociálneho poznávánia a opisuje tiež činnosť mozgu pri jednotlivých formách správania. Jeho knihy pomáhajú v práci mnohým lékarom, psychológom, právnikom, sociálnym pracovníkom a tiež filozofom.
