Ako zistíte, že je vaše dieťa v zajatí bezmocnosti a negatívnych myšlienok?

Niekedy sa dieťaťu nedarí a tento neúspech môže v ňom vyvolať pocit bezmocnosti. Dôležité je však ho naučiť, že to je len zlé obdobie, ktorým prechádza a že vždy existuje niečo, čo mu dá nádej a že sa veľa vecí môže v jeho živote zlepšiť.

Žijeme v náročnej dobe a občasný chaos pociťujú aj deti. Dôležité je im často hovoriť, že veľa vecí ovplyvniť nemôžu, ale stále existuje veľké množstvo vecí, ktoré svojimi vlastnými silami ovplyvniť môžu. Toto poznanie im môže viditeľne pomôcť v nazeraní na život. Aj keď človek nemôže  kontrolovať či ovplyvňovať svoje okolie, je pánom svojich myšlienok a záleží len od neho, aký postoj  zaujme k určitej skutočnosti. Keď sa vaše dieťa sťažuje, položte mu napríklad tieto otázky:

• Čo môžeš v tejto situácii urobiť?
• Aké máš možnosti?
• Ako sa zachováš?
   

Naučte dieťa odlišovať zlú náladu a skutočné problémy. Dieťa musí pochopiť, že len preto, že si niečo myslí, to ešte neznamená, že je to skutočne tak. Keď má za sebou zlý deň alebo má zlú náladu, vidí všetko prehnane v čiernych farbách. A keď týmto negatívnym myšlienkam uverí, nielenže sa zo zlej nálady ľahko nedostane, ale môže sa v ňom posilniť i presvedčenie, že je obeťou. 

Prejavy negatívnych myšlienok u dieťaťa

To, že vaše dieťa je v zajatí negatívnych myšlienok, zistíte podľa týchto prejavov:

1. Hádže vinu na iných

Napríklad si myslí, že dostáva zlé známky preto, lebo učitelia ho nemajú radi, že nevedia vysvetliť učivo, že ho spolužiaci vyrušujú a podobne. Tento postoj bráni dieťaťu v tom, aby pochopilo, že má všetko vo svojich rukách a môže vlastnou silou ovplyvniť to, aby sa mu darilo lepšie. Vysvetlite mu, že svet nefunguje tak, že všetko je spôsobené vonakajšími okolnosťami. Môže sa to občas stať, ale určite sa to neopakuje v pravidelných intervaloch. Dieťa musí vedieť, že za mnohé veci nesie vlastnú zodpovednosť. Niesť zodpovednosť za niečo sa nenaučí zo dňa na deň. Mali by ste ho to učiť postupne. Ak výchovu k zodpovednosti zo začiatku podceníte, dieťa sa naučí, že všetko robia rodičia, učitelia a ono nemusí nič. A ak sa mu prestáva dariť, nedokáže pochopiť, že aj ono samo si môže za daný stav.

2. Vyhľadáva zlé správy

Deti, ktoré sa dostali do pozície obete, dávajú bokom všetko dobré, čo sa im deje a sústreďujú sa len na negatívne veci. Nevedia sa sústrediť na nič pozitívne. Napríklad idete na plaváreň a dobre si tam zaplávate. Dieťa namiesto toho, aby sa tešilo z toho, že si zaplávalo, celý čas rozpráva len o tom, že celý čas, kým ste išli autom na plaváreň, pršalo. Práve túto chvíľu využite na to, aby ste zdôraznili pozitívnu stránku veci. Pozitívne veci hľadajte najprv spoločne a neskôr ich dieťa odhalí aj samo. Toto spoločné hľadanie a komunikácia mu pomôže pochopiť, že dobré veci sa dejú aj vtedy, keď sa situácia na prvý pohľad javí i zle.

3. Predpovedá si pochmúrnu budúcnosť

Keď dieťa vníma svet negatívne, má tendenciu budúcnosť vidieť v čiernych farbách. Často hovorí tieto vety: „Zajtra tú písomku napíšem na päťku. Zajtra určite zaspím do školy. Nemá cenu sa toto vôbec učiť, zajtra to určite nebudem vedieť.“ Keď vaše dieťa začne používať tieto vety, spýtajte sa ho: „Čo môžeš urobiť, aby to zajtra dopadlo lepšie? Čo je v tvojich silách zmeniť na tejto situácii? Môžem ti pomôcť nájsť riešenie?“ Ak je to len trochu možné, hľadajte spoločne riešenie. Nenápadne to urobte aj vtedy, ak to dieťa odmieta. Bude aspoň vidieť vašu snahu.

4. Zveličuje problémy

Keď sú deti nahnevané, dokáže sa ich predstavivosť rozbehnúť na plné obrátky. Napríklad sa pohnevá s kamarátom, príde domov a tvrdí, že sa na neho hnevá celá škola. V takejto chvíli spoločne hľadajte svetlé a pozitívne výnimky. Hľadajte mená tých, ktorí sa na neho nehnevajú a určite by si išli s ním napríklad zahrať futbal. Potom sa dieťaťa spýtajte, kedy mu niečo vyšlo podľa predstáv, kedy bolo spokojné a šťastné. Určite spoločne niečo nájdete. Vysvetlite mu, že človek má zlú náladu niekedy len preto, lebo nevidí skutočnú prvadu a veci si prikresľuje a nevidí reálne, lebo práve hnev mu zastiera zrak a vnímanie. Spoločne hľadajte skutočnú pravdu, ktorá súvisí s problémom.

5. Nahnevané dieťa mlčí alebo prehnane reaguje

Deti s prevládajúcou negatívnou náladou a v zajatí bezmocnosti buď prehnane reagujú na to, že im niekto ukrivdil, alebo sú naopak príliš utiahnuté a dovolia, aby sa im ubližovalo. Ani jeden extrém nie je dobrý. Dieťa musí vedieť, že sa musí v prípade potreby brániť a zároveň by malo pochopiť, že niekedy kričaním nič nezmôže a je lepšie byť aj ticho. Je dobré si vopred doma trénovať určité situácie a vysvetlite dieťaťu, kedy je lepšie sa ohradiť, povedať svoj názor a kedy je lepšie mlčať. Môžete sa zamyslieť napríklad nad týmito situáciami:

• dieťa nesúhlasí s rozhodnutím trénera,
• je ohodnotené známkou, o ktorej si myslí, že je nespravodlivá,
• spolužaci ho prezývajú,
• niekto na sociálnej sieti napíše o dieťati niečo nevhodné,
• učiteľ ho upozorní, lebo si nenapísalo domácu úlohu,
• požičia si niečo a nevráti,
• tréner na neho nakričí, lebo je počas zápasu nesústredené.

Ak sa dlhodobo nerieši bezmocnosť či zlá nálada dieťaťa, môže sa veľmi rýchlo dostať až do pozície obete a už nebude mať chuť nič riešiť. Aby ste sa vyhli tomuto problému, mali by ste náladu dieťaťa priebežne nielen sledovať, ale často o nej aj s dieťaťom diskutovať. Ukážte mu, že sa môže na vás vždy obrátiť, že mu radi pomôžete, ale zároveň mu dávajte aj dostatok slobody a zodpovednosti, aby si dokázalo riešiť záležitosti aj samostatne. Postupne sa dieťa naučí niesť zodpovednosť za svoje emócie a náladu.

Naučte deti niesť zodpovednosť za svoje emócie

Psychológovia radia, že je potrebné, aby deti pochopili, že musia prevziať zodpovednosť za svoj charakter. V rámci neho by sa mali uvedomovať a postupne aj usmerňovať svoje emócie. Mali by sa naučiť o nich otvorene porozprávať hľadať spolu s rodičmi riešenia v problémových situáciách. Jedna zo základných rodičovských úloh je vypestovať v deťoch schopnosť rozpoznať negatívne emócie a naučiť sa s nimi vyrovnať. Deti si musia uvedomiť, že všetky pocity sú dôležité, tie zlé nevynímajúc. Navyše sa im nedá vyhnúť, sú jednoducho súčasťou života, ba dokonca toho najšťastnejšieho. Lebo spokojný život stojí práve na schopnosti naučiť sa, ako sa popasovať s negatívami a ťažkými situáciami, ktorými v živote prechádzame. Rodičia by mali byť aj v tomto smere pre deti vzorom. Keď deti uvidia, že zvládate náročné chvíle so zamotanými situáciami a negatívnymi emóciami, naučia sa robiť to podobne. Vyjadrovaním a pomenovaním  pocitov sa rozvíja emocionálna inteligencia a  uľahčuje komunikácia.

Rodičia sa často boja nechať dieťa nahnevané alebo smutné. A tak radšej urobia jeho povinnosti za neho. Takto sa však nenaučí riešiť svoje problémy a aj v dospelosti hrozí, že nebudú vedieť niesť zodpovednosť za seba, za svoje veci a za ľudí. Preto je dobré nechať deti robiť chyby a svoje vlastné rozhodnutia. Keď aj občas niečo nezvládnu alebo urobia chybu, nič sa nedeje. Aspoň sa skôr naučia niesť zodpovednosť aj za takéto skutky. Učenie zodpovednosti si vyžaduje od rodičov veľa času a energie.Ale je to dobrá investícia.práve vďaka uvedomeniu si vlastnej zodpovednosti, postupne začnú viac rozumieť svojim emóciám, pochopia, čo spôsobuje ich zlú náladu a postupne sa naučia aj to, ako ju eliminovať.